Začíname pri kostole vo Vyšnom Medzeve. Aj v popoľudňajšej páľave turistu okamžite zarazí rozpadajúca sa veža schátraného a prázdneho kostola obsadená kŕdľom vtákov v ostrom kontraste s vynoveným námestím pred ním. Fontánka, upravený trávniček a úplne ľudoprázdno. Ulicou duchov teda stúpame na horný koniec dediny, kde odbočujeme vpravo na spevnenú lesnú cestu. Spočiatku mierne stúpame pomedzi polia, neskôr vchádzame do listnatého lesa. Pohodlným tempom naberáme výškové metre v ústrety hrebeňu. Les postupne priberá aj ihličnany, obmedzený výhľad sa naskytne iba raz pri vyrúbanom páse elektrického vedenia. Prichádzame k chate s prameňom vyznačenej v mape. Chata je oplotená, označená ako súkromný pozemok, prameň je zakrytý a zvedený dole do chaty. Stúpame teda ďalej nahor. 

Orientácia je bezproblémová, značky spoľahlivo ukazujú smer. Postupne sa blížime k vrcholu, les sa otvára a poskytuje nám tak pekné spätné výhľady kam až oko vo večernom opare dovidí. Cesta sa mení na kamenistú, stúpanie sa zväčšuje až nakoniec vystúpame na Trohanku. Čaká nás upravené ohnisko, dva drevené prístrešky na posedenie a prípadné prespanie. 200 metrov po červenej značke sa nachádza výdatný prameň. Okolie studničky je rozbahnené ťažbou dreva. Rozkladáme oheň, vyberáme večeru a vychutnávame závetrie. Ak sa chce niekto pokochať výhľadom na sever, za prístreškom asi 20m prešliapaným chodníčkom ;-).

Ráno nás víta jasná obloha s prísľubom nádherného dňa. Balíme veci a vyrážame smerom na Kloptaň. Chodník vedie najprv riedko zalesneným hrebeňom s čiastočnými výhľadmi na obe strany. Vietor dosť nepríjemne prefukuje, no po chvíli vchádzame do seriózneho lesa. Nasleduje mierne stúpanie a následné klesanie z Ovčinca. Objavujú sa lúky, no zásadnejšia je zmena lesa. Ocitáme sa v hustom, no suchom ihličnatom lese. V pološere vykúkajú klobúčiky krásnych hríbov, netreba ani schádzať z chodníka. Značenie je občas mierne chaotické a značky sa nachádzajú na stromoch neraz 10 metrov v lese, no chodník nás jednoznačne dovedie k záverečnému stúpaniu na Kloptaň. Medzitým sme prešli úsekom, kde si z chodníka urobili lesní robotníci cestu pre LKT. Vchádzame do chránenej oblasti a bizarne sfarbeným lesom strmo stúpame. Objavujú sa malé lúky a nakoniec sa odrazu vynorí vyhliadková veža na vrchole. Upravené okolie a až na fľaše od jablčného vína čisto. Vyhliadka s prístreškom na posedenie a prespanie, lavičky, ohnisko a vrcholová kniha. Podľa zápisov v nej sme po 4 dňoch prví turisti. Počas leta je však každý deň plno a prístrešok je hojne využívaný na prenocovanie. Kvôli kamenistému podložiu je postavenie stanu na vrchole podľa mňa nemožné. 

Poludnajšie slnko príjemne hreje, len škoda oparu, ktorý kazí výhľad na tatranské končiare. Po výdatnom obede a ešte výdatnejšej pauze začíname zostup do Mníška nad Hnilcom po zelenej značke. Zostup je prudký. Prechádzame lesom a zaujímavými lúkami a zostupujeme na Hutnú hoľu. Klesanie je tu len symbolické, lúka pod nohami prekypuje životom a plodmi neskorého leta. Lúčne koníky s pruhmi neónovozelenej a čiernej farby som doteraz inde nevidel. Znova začína strmé klesanie, ktoré začína byť už únavné. No huby rastúce popri chodníku určite potešia. Chodník vstupuje na lesnú cestu a naďalej klesá, až sa dosť neočakávane objavujeme na križovatke ciest na okraji lúky. Značka odbočuje vpravo do kopca po miernom stúpaní na hrebeň a následne zostupe okolo bývalého družstva a končí na železničnej stanici. No my ideme vľavo a zostupujeme do dediny. Pomaly klesajúce slnko a vyhriata lúka s pekným výhľadom priam láka oddýchnuť si po zostupe.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Celá túra nám zabrala niečo cez 8 hodín čistého času pohodlného chodenia, no spolu s poldňovou návštevou Jasova, jaskyne, pohodovým večerným posedením pri ohni aj obedom na vrchole Kloptaňa nám jej prejdenie trvalo necelé 2 dni.

Fotogaléria k článku