Ostrov Flowerpot

O možnostiach pešej turistiky na brehoch Hurónskeho jazera v okolí dediny Tobermory v provincii Ontario už vyšiel článok. Keďže pred tromi rokmi sme ani zďaleka neobjavili všetko, rozhodli sme sa s Maťou stráviť v Tobermory aj tohtoročnú dovolenku a dohnať zameškané.

Našim prvým cieľom bude vodný národný park Fathom Five založený v roku 1987. Je to prvý a jediný národný park tohoto typu v Kanade. Hlavnou úlohou je ochrana jedinečného sladkovodného ekosystému. Rozloha parku je 112 km2 a jej veľkú väčšinu tvorí vodná plocha. Pod hladinou sa nachádza jedna z atrakcií parku, viac ako dvadsať stroskotaných lodí (počiatky lodnej dopravy na Hurónskom jazere sa datujú do druhej polovice 17. storočia), ktoré v hojnom počte navštevujú potápači. Voda je taká čistá, že niektoré z vrakov sa dajú pozorovať aj voľným okom z lode, plávajúcej po jazere. Druhou hlavnou atrakciou parku je 22 neobývaných ostrovov, z ktorých každý má jedinečnú faunu a flóru a aj ďalšie prírodné zaujímavosti.

Pre verejnosť je sprístupnený ostrov Flowerpot, kam sa dá z Tobermory doplávať na rýchločlne asi za 15 minút. Rozloha ostrova je o čosi viac ako 2 km2 a na takejto malej ploche sa nachádza ohromujúce množstvo prírodných krás. Meno ostrova (flowerpot je po slovensky kvetináč) je odvodené od dvoch bizarných skalných útvarov, ktoré sa nachádzajú na pobreží a vraj svojím tvarom pripomínajú kvetináče.

Je desať hodín ráno, sedíme na palube rýchločlna Zodiac a pomaličky opúšťame prístav. Konečne necháme za sebou záliv s kotviacimi loďkami, vydávame sa na šíre jazero a naberáme rýchlosť. O 15 minút vystupujeme v malom prístave na ostrove Flowerpot, v ruke len mapka s chodníkmi a lístok na spiatočnú plavbu. Na ostrove by sme mali stráviť 5 hodín, ak teda budú na pevnine takí milosrdní a rozhodnú sa po nás prísť. Jediným znakom civilizácie v prístave je latrína, no a po chvíli nás už chodník vedie hustým lesom plným skál.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Turistický chodník na ostrove tvorí uzavretý okruh s jednou krátkou odbočkou. Celková dĺžka je necelé 4 km. Chodník vedie spočiatku lesom popri pobreží. Už o chvíľu zostúpime na pobrežie k prvej a najväčšej prírodnej zaujímavosti ostrova. Dva skalné útvary – Malý a Veľký Kvetináč vznikli eróznou činnosťou vodných vĺn v čase, keď hladina jazera bola oveľa vyššie, ako je dnes. Pôvodne boli tri, avšak jeden z nich sa v roku 1903 zrútil. Niekedy v budúcnosti čaká podobný osud aj ostávajúce dva Kvetináče. Človeku sa ani nechce veriť, že príroda dokázala vytvoriť takéto dielo. Oba Kvetináče totiž vyzerajú, ako keby ich vybudovala ľudská ruka. Po pravidelne navrstvených skalách na pobreží sa dá pekne liezť, hoci nie sme žiadni ferratisti. Zopár ľudí sa na nás s Maťou z hlavného chodníka nechápavo díva. Na rozdiel od nich nemáme obuté šľapky, desiatu si namiesto kabelky, či igelitky nesieme v ruksaku a tak si takéto šantenie môžeme dovoliť.

Chodník nás privádza ku skalnému masívu, v ktorom sa nachádzajú jaskyne. Táto skala je súčasne najvyšším bodom ostrova, prevýšenie oproti vodnej hladine je 55 metrov. Dreveným schodiskom vystúpime ku portálu jednej z jaskýň. Ide odtiaľ poriadna zima. Potom sa vnoríme hlbšie do tujového lesa (tuja je v Kanade voľne rastúci lesný strom) a pokračujeme po kamenistom chodníku, ktorý trochu pripomína tie tatranské. Les je taký hustý, že by sa človek aj bál medveďa, ale nie je na to dôvod, keďže najväčším cicavcom, čo na ostrove žije, je veverička. Populácia medveďov je iba na ostrove Cove Island, ktorý je väčší ako Flowerpot a je aj bližšie k pevnine. Medvede sa tam dostali v zime, keď hladina jazera zamrzla.

Onedlho les zredne, opäť vyjdeme na pobrežie a pred nami sa objaví dom. Na ostrove bol v roku 1897 vybudovaný maják a v dome bývala rodina strážcu majáka. Po požiari v roku 1969 sa rozhodlo, že ľudská posádka bude nahradená automatickou svetelnou signalizáciou a ostrov tak stratil jediných stálych obyvateľov. Skupinka miestnych nadšencov sa rozhodla dom zrekonštruovať a vytvoriť malé múzeum, v ktorom sa môžeme zoznámiť s každodenným životom strážcu majáka a jeho rodiny. Bol to asi drsný, ale zároveň veľmi romantický život.

Väčšina návštevníkov ostrova na tomto mieste skončí a vráti sa tou istou cestou do prístavu. Boja sa časti chodníka nazývanej Mountain Trail, ktorá nás privedie do vnútrozemia ostrova a prekonáme na nej prevýšenie 50 metrov. Hneď za bývalým majákom začne chodník stúpať a les sa postupne mení na poriadnu džungľu. Cítime sa ako Indiana Jones a zdá sa nám, že sme na stope nejakej starej civilizácie alebo aspoň truhlice plnej zlatých mincí. Stúpanie vystriedal zostup a pocit z divokej prírody trochu kazí drevené schodisko, ktoré nám ho má uľahčiť.

Čoskoro sa dostaneme na rázcestie, z ktorého vedie odbočka k jednému z dvoch jazier, ktoré sa na ostrove Flowerpot nachádzajú. Samozrejme, že sa naň ideme pozrieť, vyzerá veľmi tajomne. Vrátime sa tou istou cestou, ešte pár minút a sme späť v prístave. Zodiac po nás príde až o dve hodiny a tak sa ideme najesť na skalnaté pobrežie, ešte raz si popozerať obidva Kvetináče a schuti si poloziť po skalách. Na pevnine sa rozhodli udeliť nám milosť a prišli po nás. Počas spiatočnej plavby dokonca začne aj mrholiť, ale našťastie z toho nie je žiadny veľký dážď, lebo by sme kvalitne zmokli. Po 15 minútach plavby vystupujeme v Tobermory a plní dojmov si ideme dať kávu a niečo sladké k tomu.

Diablov monument

Skalný útvar podobný Kvetináčom z ostrova Flowerpot sa dá vidieť aj na pevnine. Volá sa Diablov monument (v angličtine Devil’s Monument). Aby sme sa dostali k východisku túry, musíme ísť z Tobermory asi 50 km na juh. Auto necháme na malom parkovisku a vydáme sa do hustého zmiešaného lesa. Tu už sa treba mať na pozore pred medveďmi a aj pred jedovatými štrkáčmi, ktoré sme počas predchádzajúcich dní videli. Prejdeme okolo dvoch pekne vytvarovaných ľadovcových hrncov a asi po 15 minútach sme na okraji útesov. Asi 50 metrov pod nami je Hurónske jazero, lepšie povedané záliv Georgian Bay.

Charakter túry je podobný ako v predchádzajúcom článku. Pri pohľade z útesov dominuje dlhá kamenná pláž. Opar, ktorý bol ráno, postupne mizne a slnko preberá vládu nad oblohou. Na okraji jedného z útesov nachádzame trs hnijúcich banánov, kto a prečo ich tam dal, ostáva záhadou.

Po asi hodine a pol stojíme pri Diablovom monumente. Tento 14 metrov vysoký skalný útvar vyzerá dramatickejšie a divokejšie, ako Kvetináče na ostrove Flowerpot. Len ako ho poriadne odfotiť, keď okolo neho rastie toľko stromov? Z útesu vysokého viac ako 50 metrov sa dá zísť aj dolu na pláž. Najprv klesáme po poriadne strmom oceľovom schodisku a keď z neho zídeme, môžeme sa Diablovho monumentu aj dotknúť. Ďalej pokračujeme po skalách a potom po skalnom prahu, po ktorom tečie malý potôčik. Okolie Diablovho monumentu vyzerá byť bohaté na vodu, z útesu vyteká niekoľko jarčekov, ktoré strmo padajú do jazera a vytvárajú pritom malebné vodopádiky. Na pláži pokrytej okruhliakmi sa najeme, trochu sa poprechádzame a tou istou cestou sa vrátime k autu.

Čo poznamenať na záver? Turistika na poloostrove Bruce Peninsula opäť nesklamala. Nevystúpili sme síce na žiadny vrchol, ale skalnatých chodníkov, kde nám pri prekonávaní prekážok občas pomohli aj ruky, sme si užili do sýtosti. Pre slovenského turistu je polostrov Bruce Peninsula asi najdostupnejšou kanadskou divočinou. Dnes už do Kanady netreba víza a z letiska v Toronte to do Tobermory autom trvá asi 5 hodín. Ak prídete, čaká na vás nádherná nedotknutá príroda, krištáľovo čistá voda a turistika, aká sa na Slovensku zažiť nedá.

Viac sa možno dozvedieť na www.tobermory.org.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek