Trasa

Ústie Račkovej doliny (ATC Račkova) – Úzka dolina – Nižná lúka – Jamnícka dolina – koliba pod Pustým (útulňa) – Záhrady – Záhradky – Nižné Jamnícke pleso – Vyšné Jamnícke pleso – Jamnícke sedlo – Volovec (Wolowiec) – sedlo Deravá (Dziurawa Przelecz) – Deravá (Lopata) – sedlo pod Hrubým vrchom (Niska Przelecz) – Hrubý vrch (Jarabczy Wierch) – Jakubina – Vyšná Magura – Prostredná Magura (Ostredok) – Nižná Magura – Malé Otrhance (Ostredok) – Nižná lúka – Úzka dolina – Ústie Račkovej doliny (ATC Račkova)

Jamnícka dolina

Na trasu vyrážame okolo siedmej ráno z Chaty Komenského, ktorá sa nachádza neďaleko autokempingu Račkova dolina. Približne pol hodinu šliapeme po štrkovej ceste vedúcej Úzkou dolinou, k smerovníku oznamujúcom nám smer doliny. Prechádzame cez Jamnícky potok a pokračujeme po jeho ľavej strane. Musím povedať, že začiatok Jamníckej doliny je v dosť zlom stave. Pre túto časť sú azda najcharakteristickejšie vyrúbané veľké plochy lesa. Bol to dosť smutný pohľad. Ako tak ideme, zrazu zbadám, ako si po rúbani vykračuje jeleň. Bol to ukážkový exemplár jeleňa. Chvíľu som ho sledoval, kým nadobro zmizol v lese.

Na Jamníckej doline ma hneď upútala jedna vec. Je tu niekoľko nádherných vodopádov, ktoré vytekajú z Otrhancov. Široká cesta sa postupne mení na užšiu skalnatú, ktorá nás prevádza potokmi stekajúcimi z bočných lavinóznych svahov Baranca, Maselej a Pustého. Po strmšom výstupe prichádzame ku pekne zrekonštruovanej kolibe pod Pustým. Po menšej pauze a preskúmaní koliby zvonka i zvnútra pokračujeme ďalej. Onedlho prechádzame cez Smrekový potok a po strmšom výšľape na poľanu pod Záhradkami prichádzame k prístrešku a smerovníku. Zľava sa pripája zeleno značená trasa zo Žiarskeho sedla. Chvíľu pokračujeme menšou rovinou, ktorá sa onedlho mení na serpentínové stúpanie, ktoré nás privádza na rázcestie pod Hrubým vrchom, nachádzajúce sa na hornej hranici lesa. Zelená značka odbočuje vpravo do žľabu pod Hrubý vrch, my pokračujeme vľavo po modrej smerom k Jamníckym plesám.

Jamnícke plesá

Šliapeme stupňovitým terénom na trávnatú rovinku k Nižnému (Dolnému) Jamnickému plesu. Túto časť doliny už poznám z predošlých túr. Obchádzame ho a serpentínami sa dostávame k Vyšnému (Hornému) Jamníckemu plesu, kde si dávame dlhšiu pauzu, aby sme sa mohli najesť. Vychutnávam si tú okolitú nádheru. Po chvíli si ale vravím, že do tejto oblasti je skutočne najlepšie chodiť na jeseň a cez pracovný týždeň. Bolo citeľné, že sa nachádzame pri turisticky najnavštevovanejšej trase Západných Tatier a to hrebeni Roháčov. Ľudia ako mravce liezli z Volovca na Ostrý Roháč a opačne, jojkanie a jajkanie tých bojazlivejších sa z Ostrého Roháča dostali až k plesám, mne do uší. Ako som ich tak vyvalený pri plese sledoval, sem-tam tie ich manévre vyzerali dosť nebezpečne. Kým ešte ostatní oddychovali, pofotil som pár svišťov, ktorých je v doline tradične hojne, zopár cvakov horného plesa s okolitými kopcami, a nezabudol som ani na tlačenicu na Ostrom Roháči. Oddýchnutí sa púšťame strmým stúpaním do Jamníckeho sedla, kde sa už pripájame k ostatným mravcom v smere Volovec. Zo sedla nás už zdravil Oravský kraj, Roháčske plesá, ktoré som absolvoval pred týždňom, či z diaľky moja fatamorgána Osobitá. Veľmi sa nezdržujeme a pokračujeme strmým stúpaním na Volovec.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Z Volovca na Hrubý vrch

Volovec (Wolowiec) je hraničný vrch, posledný (resp. prvý) poľský vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Na vrchole si spravíme pár spoločných fotiek, naposledy sa obzerám do Roháčskej doliny a púšťam sa strmo dolu. Cesta z Volovca je náročnejšia ako zvyšné dve, ktorými chodí väčšina ľudí. Jej dolná časť vedie úzkym chrbtom, ktorý nás privádza do sedla Deravá/sedlo pod Deravou (Dziurawa Przelecz). Počas zostupu som pristihol zopár kamzíkov, ako vylihovali v tráve a tvárili sa ako kopa nešťastia. Zrejme im bolo tiež dosť teplo. Zo sedla začíname stúpať na Deravú (Lopata). Treba povedať, že na samotnú Deravú chodník nevedie, ale trasa prechádza traverzom popod vrchol. Z hlavného hrebeňa sú nádherné výhľady do Jamníckej doliny. Pre mňa to bolo opäť raz niečo nové a nádherné, hlavne pohľad na Jamnícke plesá. Z Deravej schádzame do Nízkeho sedla pod Hrubým vrchom (Niska Przelecz), odkiaľ už mám Hrubý vrch s jeho chodníkom ako na dlani. Tento úsek patrí medzi najnamáhavejšie stúpania na hrebeni Západných Tatier. Kúsok od sedla nachádzame zelenú značku, ktorá odbočuje do žľabu a neskôr sa napája na modrú značku v Jamníckej doline. My sa púšťame do stúpania na Hrubý vrch (Jarabczy Wierch). Je to namáhavé, ale dá sa to bez väčších ťažkostí zvládnuť. Aj s prestávkami nám výstup zo sedla trval približne hodinu. Z vrcholu Hrubého vrchu sme sa všetci kochali výhľadmi na Račkove plesá v Račkovej doline, na Končistú, Klin či Kráľovnú Západných Tatier - Bystrú.

Jakubina a hrebeň Otrhancov

Odvážim sa povedať, že až tu sme boli v polovici túry. Ešte nás čaká Jakubina s Otrhancami, podľa mňa časovo aj fyzicky značne náročný úsek. Ešte by som chcel vidieť človeka, ktorý je zodpovedný za to, že v mape je uvedený časový údaj od Nižnej lúky po Hrubý vrch smerom hore 3.45 h a dole 3.00 h. Dotyčný asi bude veľmi zdatný atlét s neskutočnou kondičkou. Reálne mi to trvalo priemerným tempom približne o hodinu viac hore aj dolu.

Prvý vrchol na hrebeni Otrhancov bola Jakubina. Sem sme sa dostali pomerne rýchlo a nie veľmi náročným chodníkom. Z Jakubinej sa už ukázal aj Kriváň, či Nižná Bystrá. Zostupujeme viac ako 100 výškových metrov do pretiahnutého sedla pod Vyšnú Maguru, aby sme vzápätí vystúpili na jej vrchol s výškou 2095,2 m. Trávnato-skalné partie hrebeňa sú posiate pestrou alpínskou flórou. Sem-tam sa zastavujeme, aby sme si tie kvietky pofotili. Pokračujeme ďalej na Prostrednú Maguru alebo tiež Ostredok (2049,7 m). Z Otrhancov máme pekný výhľad do Jamníckej aj Račkovej doliny. Chodníkom vedúcim miestami cez trávu a miestami po skalách prechádzame na masívny bralnatý vrchol Nižnej Magury (1919,7 m), z ktorej najprv prejdeme do trávnatej priehlbiny a neskôr stúpame na Malé Otrhance alebo tiež Ostredok (1674,2 m). Cez kosodrevinu prichádzame na hornú hranicu lesa, kde začíname zostupovať do lesa dlhými kopanými serpentínami. Dolná časť vedie cez rúbaň, po ktorej ešte na chvíľku vchádzame do lesa, kedy nás chodník po chvíli privádza na Nižnú lúku, z ktorej sme šli ráno do Jamníckej doliny. Poriadne uťahaní zdolávame ešte cestu Úzkou dolinou a okolo kempingu prichádzame asi za 20 minút, pod rúškom tmy konečne na chatu.

Záver

Túru sme absolvovali v letnom počasí, aj keď totálne horúčavy našťastie v ten deň neboli, azda kvôli vetru, ktorý nás spoľahlivo chladil. Je to značne náročný okruh ako na čas, tak aj na fyzickú kondíciu. Keďže je to dosť dlhá túra, najlepšie je sa ubytovať buď v ATC Račkova, alebo na niektorej z chát, nachádzajúcich sa v okolí a na túru vyrážať skoro ráno. Trasa sa dá aj skrátiť a to tak, že nebudete šliapať až do Jamníckeho sedla a na Volovec, ale na rázcestí pod Hrubým vrchom odbočíte doprava po zelenej značke do žľabu spod sedla pod Hrubým vrchom (Niska Przelecz). Okruh sa tak značne skráti, ale budete ochudobnení o Jamnícke plesá s kopou svišťov a podľa mňa parádny úsek z Volovca na Deravú. My sme to prežili všetci, aj keď pár jedincom vrátane mňa odišlo aspoň jedno koleno. Ale zážitok to bol nádherný.