Svet: Rusko - Elbrus expedícia 2010

Svet Rusko - Elbrus expedícia 2010

24. 8. 2010

Elbrus (Eľbrus) 5 642 m n. m., je najvyššia hora Ruska. V súčasnej dobe sa geografovia prikláňajú k tomu, že severný Kaukaz je na hranici Európy a preto je Elbrus aj jej najvyššou horou. Píše sa dátum 8. 7. 2010 a začína sa prvý deň pôsobenia expedície - Boys Elbrus Expedition 2010 na Kaukaze. Začíname sa zoznamovať s okolitým svetom, učíme sa, ako vyjednávať lepšie ceny a všetko to ide tak nejako samo, plynule.

Čeget (3 465 m n. m.)

Kaukaz nás privítal krásnym slnečným počasím už počas cesty z letiska do dediny Eľbrus a podobne to bolo aj v prvý deň nášho pobytu. Aklimatizačnú prípravu sme začali v piatok, výstupom na Čeget (3 465 m). Odchod bol naplánovaný až na poobedie, lebo ráno bolo treba ešte trochu dospať precestovanú predchádzajúcu noc a tiež pobaliť veci na túru. Výstup začíname v osade Čeget, kde najskôr ešte kupujeme nejaké zásoby. Pri obchode sa s nami dáva do reči nejaký starší chlap, neskôr sme z rozhovoru pochopili okrem iného to, že môže zavolať Arturovi na lanovku a vybaviť nám zľavu na vývoz hore. Nakoniec sa nedovolal, ale povedal, že máme povedať, že nás on poslal. Presne tak sa aj stalo, išli sme priamo za lanovkármi a zrazu sa dala cena stiahnuť o 100 rubľov, ale bez biletu. Na prestupnej stanici stačilo povedať, platili sme Arturovi a všetko bolo v poriadku a viezli sme sa ďalej.

Lanovkou nám trochu skrátila cestu, čo sa celkom hodilo vzhľadom na už pokročilý čas. Z konečnej stanice pokračujeme na vrchol Čegetu suťoviskovom - skalnatým terénom. Kde je presne vrchol, neviem a tak pokračujeme, pokiaľ sa nám zdá, že ešte vedie chodník. Zrazu chodník končí a my stojíme na vrchole Čegetu, kde sa utáboríme a prenocujeme. Pozorujeme tu zaujímavý západ slnka, celú noc nám tiež dáva o sebe vedieť Donguzorun, mohutným hlukom pri padaní uvolnených skál a ľadu.

Ráno sa zobúdzame do krásneho slnečného dňa. Predpoveď počasia sľubuje pekné ešte nasledujúce dva dni, preto padlo rozhodnutie, že dnes sa už len rýchlo zbalíme a ideme z vrcholu smer penzión, tam pobalíme všetko nutné na výstup na Elbrus a ešte v ten deň chceme isť na noc pod Elbrus. Lanovka dolu, ktorá mala začať premávať z Čegetu o 9.00, začína "rabotať" až o 9.50, však času dosť. Dolu ešte doplníme zásoby a stopneme taxík smer penzión.

Výstup na Elbrus (5 642 m n. m.)

Poobede po zbalení potrebných vecí pokračujeme taxíkom smer Azau, aby sme stihli ešte poslednú lanovku. Ešte pri dolnej stanici nás zastavuje vyberač poplatku do národného parku, čo každého odľahčí o 1000 rubľov. Po vybavení tejto nutnej formality konečne sedíme v novej lanovke smer Bočky.

Sobota, tak ako sa aj ráno ukazovala, je krásna, slnečná a teplá. V ten deň vystúpime do výšky 4 350 m n. m., kde staviame náš prvý a aj posledný "tábor" pri výstupe na najvyššiu horu Európy. Sneh je už teplom zmäknutý, čo síce pri výstupe zásadne neprekáža, ale pri výrobe plošiny pre stan robí celkom problémy. Stále ho nešlo poriadne utlačiť, aby sa neprepadával. Po výstavbe tábora, večeri a kochaní sa pohľadom na okolie sa pomaly, ale isto vyberieme spať, lebo ráno treba skoro vstávať. Aspoň taký je plán, samozrejme treba nastaviť budík. To, že sme si ho nastavili podľa slovenského času, sme zistili až ráno. V Rusku je časový posun plus 2 hodiny.

Ráno vstávame s asi hodinovým meškaním, náhodou sme sa zobudili skôr, ako mal budík zvoniť, do jasného rána a ešte mierneho šera. Teplota je pod nulou, sneh zamrznutý, v diaľke je už vidieť náznaky vychádzajúceho slnka, fúka vietor. Rýchlo sa začíname baliť, niečo zjeme, obúvame mačky besné a začíname výstup. Plán je: ak to vydá, ideme až hore, ak v dôsledku nie dokonalej aklimatizácie to hore ešte nepôjde, tak bude pekná aklimatizačná túra.

Ako postupne naberáme nadmorskú výšku, vychádza slnko, ustáva vietor, otepľuje sa a lúče slnka vyrobia zaujímavé divadlo. V atmosfére je vidieť tieň Elbrusu. Trasa hore ide najskôr kolmo smerom k Pastuchovým skalám, kde tých majetnejších dokáže vyviesť ratrak, potom sa trasa začína stáčať do "traverzu" smerom do sedla medzi oba vrcholy Elbrusu. Traverz je to len tak naoko, lebo aj tento chodník stále stúpa. Cestou postupne míňame niekoľko dobyvateľov, čo sa tiež pokúšajú o výstup, ale našli sa aj takí, čo to otočili už tu na začiatku.

Po nekonečnom traverze prichádzame do sedla medzi východný a západný vrchol do výšky cca 5 200 m n. m. Tu si dávame prestávku a rozhodujeme sa, čo ďalej, či to na dnes otočíme a máme peknú aklimatizačnú túru, alebo to skúsime potiahnuť až na vrchol. Po krátkom čase sa rozhodujeme pokračovať ďalej, ak to nepôjde, tak sa otočíme. Pred nami je ešte asi najstrmšia časť výstupu, ale nohy a telo sú zatiaľ v pohode a stále to ešte ide hore. Ide sa ale čím ďalej tým ťažšie a prestávky na vydýchanie začínajú byť čoraz častejšie. Nakoniec prechádzame za skalnatý prah, ktorý bolo vidieť už zo sedla. Tu nás čaká ešte strmšia pasáž, ale zase kratšia. Po tomto úseku vychádzame na cieľovú rovinku. Aspoň taký bol prvý dojem, keď som ju zbadal. Ako sa v okamihu ukázalo, tak ani po rovine sa v tejto výške nedá ísť bez toho, aby si dal človek aspoň krátku prestávku na doplnenie kyslíka. Nejde to tak rýchlo, ako by sa zdalo, ale zakrátko už stojíme na vrchole.

Vrchol Elbrusu (Eľbrusu) sme dosiahli dňa 11. 7. o cca 11.25 h moskovského času, čas som určil podľa prvej fotografie spravenej úplne na vrchole. Výhľady sú nádherné, pri tej kráse človek úplne zabúda na tú namáhavú cestu hore a len si vychutnáva ten krásny pocit, že stojíme na najvyššom bode v Európe v krásnom počasí. Nevynechávame vzájomné gratulácie, vrcholové foto. Tu stretávame jedného chalana, čo chce, aby sme mu natočili video. Najskôr nechápeme, prečo práve video, ale v momente je nám to jasné. Chalan si skočil salto dozadu v mačkách. Dáme mu to zopakovať ešte raz, aby sme si ho natočili aj my.

Zostup dolu už nebol taký namáhavý, ale aj tak občas dokázal unaviť. Napriek tomu sme cestu dolu, skoro by sa dalo povedať, že zbehli, zlyžovali v topánkach a miestami len tak posediačky využili možnosť sánkovania sa na snehu bez sánok. Na pláne už bol potom len relax pri stane, varenie a doplnenie minutej energie. Pod Elbrusom strávime ešte jednu noc a v pondelok ráno už len zostupujeme dolu do Azau, odtiaľ taxíkom do dediny Elbrus (Eľbrus) do penziónu.

Záver

Kaukaz je nádherný a preto v nasledujúcich dňoch ešte navštívime doliny Irik, Irikčat, Adyl-su, tiež vodopád Terskol a rovnomennú hvezdáreň. Dva týždne, aj keď sa to najskôr nezdalo, ubehli ako voda. Mali sme tu možnosť spoznať veľa zaujímavého, niekedy až prekvapujúceho, čo všetko je v tejto krajine možné a nikoho to netrápi. Domov si odnášame okrem suvenírov aj kopu nezabudnuteľných zážitkov, ktoré sa nedajú prežiť inde, len tu v Rusku, na Kaukaze.