Doprava

Do východiskového bodu – Terchová – pravidelne a v prijateľných časových intervaloch premávajú autobusy zo Žiliny. Odchádzajú z autobusovej stanice, ktorá je od nádražia vzdialená päť minút chôdze (po opustení vlakovej stanice najprv cez cestu, potom doľava a rovno). Vhodné je rátať s istou časovou rezervou medzi spojmi, pretože medzi stanicami sú dva obchody s potravinami vhodné na dokúpenie posledných zásob. Autobus je v Terchovej približne za hodinku.
Koniec výletu je v Strečne, odkiaľ je najvhodnejšou alternatívou osobný vlak do Žiliny alebo Ružomberka, kde sa dá vhodne pokračovať rýchlikom, prípadne diaľkovým autobusom.

Časový harmonogram a trasa

Celá akcia je rozvrhnutá na štyri dni. Začiatok túry je vhodné si načasovať na doobedie a vyraziť do 10-tej.
PRVÝ DEŇ – trasa vedie z Terchovej cez východnú časť Tiesňav (Boboty a Horné Diery), Malý Rozsutec (1344), Biely Potok, následne späť do Terchovej. Pôvodne bolo v pláne využiť búdu, ktorá je v mape zakreslená blízko sedla Medzirozsutce. Chajdu sme márne hľadali za výdatnej „pomoci“ počasia (hmla, mrholenie) vyše hodiny a napokon sme to vzdali a prenocovali v penzióne v Terchovej. Vzhľadom na atraktivitu prostredia (najmä Horné Diery) a nepriazeň počasia sme strávili na nohách okolo 11 hodín.
Zaujímavým obohatením trasy by bolo pridanie Dolných a Nových Dier, ktoré tvoria okruh – po ich absolvovaní sa dostaneme späť k Salašu Podžiar a možno pokračovať v trase Hornými Dierami. Toto obohatenie by „stálo“ približne 1-1,5 hodiny v závislosti od množstva ľudí – na trase je totiž niekoľko rebríkov a úzkych mostíkov, kde pri väčšom počte ľudí môžu vzniknúť zápchy. Okruh je menej náročný ako Horné Diery a je súčasťou náučneho chodníka Diery (Biely Potok – Štefanová), preto je potrebné za pekného počasia rátať so zvýšeným výskytom sviatočných turistov, teda civilistov.
DRUHÝ DEŇ – západná strana Tiesňav, Sokolie, Baraniarky, Kraviarske, traverz k hornej stanici lanovky a finiš do Chalúpky pod Chlebom (1423), ktorá je od lanovky dostupná po zelenej značke za 30 minút – celkový čas cca 8 hodín pohodovým tempom s veľmi častými prestávkami (fotenie, čučoriedky, a pod.).
TRETÍ DEŇ – oddych na Chalúpke pod Chlebom s možnosťou krátkej vychádzky smerom dole z hrebeňa po modrej značke k Mojžišovým prameňom a ďalej k 38 metrov vysokému Šútovskému vodopádu.
Ak je pekné počasie a jeden ďalší deň k dispozícii, môžme v chalúpke ostať o jednu noc dlhšie a deň využiť na návštevu Veľkého Rozsutca. Sú dve možné trasy. Prvá trvá čistého značkového času 9 a pol hodiny (chalúpka – Hromové – Poludňový grúň – Stoh – sedlo Medziholie – Veľký Rozsutec a tou istou trasou naspäť). Druhá je alternatívou prvej, ak nemáme chuť ísť rovnakú trasu dvakrát, je však náročnejšia a dlhšia: čistý značkový čas je 10h15m (chalúpka – Hromové – Poludňový grúň – Stoh – sedlo Medziholie – Veľký Rozsutec – sedlo Medziholie – Štefanová – Grúň – Chata Vrátna – Snilovské sedlo – chalúpka). Túto trasu s celkovým prevýšením 4648 metrov, plánoval v chalúpke pri večeri jeden český párik a chlapík ju nazval fofrovačka, asi nebol ďaleko od pravdy a preto doporučujem vyraziť skoro ráno.
POSLEDNÝ DEŇ – presun z Chalúpky pod Chlebom po hrebeni (Veľký Kriváň – Malý Kriváň – Suchý) až do Strečna, kde sa výlet končí. Možné je prejsť na druhú stranu Váhu a pokračovať Malou Fatrou cez Martinské Hole až do Fačkovského sedla (asi tri dni pohodového pochodu). Tejto oblasti sa budeme bližšie venovať v niektorom z budúcich článkov.

Počasie a výstroj

Pre túto túru je vhodné letné obdobie – od júna do októbra. V zime a na jar je trasa prvého dňa neschodná – turistický chodník cez Horné diery je uzavretý. Najmä na jar v čase topenia snehu je stav vody v úžľabine vysoký a pre turistu nebezpečný, preto doporučujeme tento zákaz rešpektovať.
Pre každý mesiac je charakteristické mierne odlišné počasie. Vždy však možno rátať s veľmi premenlivým počasím. V čase našej návštevy (v júni) sme za štyri dni zažili takmer všetky tváre počasia v letných slovenských horách: hmla, dážď, mrholenie, slnečno, zamračené a vietor. Najstabilnejšie počasie by som odhadoval na prvú polovicu augusta, prípadne babie leto v septembri.
Doporučujem sa na vrtochy počasia riadne pripraviť. Komplet nepremokavé oblečenie a topánky, teplá flíska, čiapka, ale aj kraťasy a slnečné okuliare sa bezpochyby zídu. Vzhľadom na charakter turistického prechodu je samozrejmosťou spacák a karimatka.

Zaujímavé miesta

V prvom rade treba pripomenúť, že počas celej túry sa nachádzame na chránenom území Národného parku Malá Fatra a preto je potrebné sa náležitým spôsobom aj správať. Do pozornosti dávam návštevný poriadok, ktorý je k dispozícii na oficiálnej stránke NP MF (10.12.'03: momentálne je doména nefunkčná).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

TIESŇAVY – rozlohou najväčšia rezervácia Národného Parku Malá Fatra. Nachádza sa po oboch stranách cesty, ktorá vedie z Terchovej do Vrátnej doliny. Hneď po prekročení hranice národného parku je po ľavej strane cesty malé parkovisko, pri ktorom nájdeme aj kecadlo (rázcestie tur. značiek). Rezervácia má tri časti: Sokolie, Boboty a Diery (kaňon).
Sokolie je západne od cesty, turistický chodník nás povedie bludiskom skalných veží, stĺpov a stien ponad veľmi strmé úbočia až k Nocľahom, kde opustíme zelenú značku a žltou sa dostaneme na rovnomenný vrchol (1170 m n.m.). Oblasť si za pekného počasia zamiluje každý fotograf, pretože poskytuje jedinečné výhľady na masívy oboch Rozsutcov a celú Vrátnu dolinu. Na svoje si príde aj milovník stromov a iných rastlín, pretože ich pestrosť je tu naozaj obdivuhodná.
Boboty sa nachádzajú východne od cesty. Charakterom porastu sú podobné oblasti Sokolie, avšak úbočia tu nie sú až natoľko strmé a skál je tiež menej. Vrchol je o necelých sto metrov nižší (1092). Zelená značka z vrcholu strmo schádza do sedla Vrchpodžiar (770), kde sa napája na žltú značku, ktorá nás dovedie až k bufetu s názvom Salaš Podžiar v sedle Podžiar.
Diery – okolo bufetu tečie výdatný krištáľovo čistý potok, ktorý po stáročiach usilovnej práce vytvoril nádhernú sústavu malých kaňonov a tiesňav. Početné vodopády, pereje a kaskády v úzkom koryte priťahujú veľké množstvo turistov. Táto oblasť je najnavštevovanejšou v celom národnom parku. V stále zatienených Dierach je chladno a vlhko aj v najhorúcejšom lete. Táto mikroklíma vplýva na skladbu rastlín – na skalných výstupkoch bojujú o prežitie chladno, vlhko a tieňomilné rastliny. Tu v nižšej nadmorskej výške (600 až 800 m n.m.) nájdeme aj rastliny z vyšších polôh, napríklad také ako rastú na Veľkom Rozsutci (1610). Z geologického hľadiska je oblasť prehliadkou vápencov, sliení, bridlíc, dolomitov, vápnitých zlepencov a pieskovcovo-ilovcových súvrství.
Za najzaujímavejšiu časť považujem Horné Diery, kde prechádzame popri mnohých vodopádoch po početných kovových rebríkoch. Pre túto časť je potrebné si vyčleniť viac času ako hovorí značka – stojí za to sa často zastavovať a podrobne si prezrieť všetky zákutia. Najlepšie je ísť v smere z Podžiaru nahor, aj keď chodník nie je jednosmerný – pri opačnom postupe veľmi zdrží stále obchádzanie iných ľudí, čo môže byť miestami veľmi obtiažne.

ROZSUTEC – ďalšia z rezervácii Národného Parku, ktorá je z hľadiska prírodných javov a hodnôt najcennejšou v Malej Fatre. Nachádza sa v nadmorskej výške od 600m do 1610m. Skladá sa z Veľkého, Malého Rozsutca a ich okolia (sedlá Medzirozsutce a Medziholie, Kremenná dolina, Skalné mesto). Geologické podložie tvoria najmä vápenec a dolomit. Veľký Rozsutec (1610) patrí medzi najkrajšie vrcholy Slovenska a je symbolom Vrátnej doliny a celej severnej časti Malej Fatry, dostal sa aj do loga národného parku.

BOČNÝ HREBEŇ – Baraniarky (1270), Žitné (1261), Kraviarske (1360) – trojica vrcholov, ktoré spájajú Sokolie s hlavných hrebeňom. Začína sa sedlom Príslop, do ktorého zo Sokolia zostúpime žltou značkou. Zo sedla pokračujeme modrou značkou strmým úbočím striedavo v lese a malými čistinkami na Baraniarky, kde sa otvorí nádherný výhľad na hlavný hrebeň a celú Vrátnu dolinu. Ideálne miesto pre fotenie. Pri výstupe na Kraviarske zdržia vo vhodnom období (júl-august) neodolateľné lány čučoriedok.

CHALÚPKA POD CHLEBOM – Chalúpka pod Chlebom (1423) je najvyššie položená chata v Malej Fatre. Je dobre prístupná od vrchola sedačkovej lanovky z Vrátnej po zelenej značke. Druhou spojnicou s hrebeňom Malej Fatry je žltá značka – tá vedie od chaty na vrchol Hromové. Do Turčianskej kotliny je možné zostúpiť po zelenej značke do obce Trusalová alebo po modrej značke do Šútova. Viac informácii v samostatnom článku.

MOJŽIŠOVE PRAMENE A ŠÚTOVSKÝ VODOPÁD (38M) – Mojžišove pramene sa nachádzajú na juhozápadnom svahu vrchu Hromové v nadmorskej výške približne 1200m. Z Chalúpky pod Chlebom sa k nim dostaneme modrou značkou po necelej hodinke zostupu. Voda zaujímavo vyteká z kolmej, machom obrastenej skalnej stienky. Napája Šútovský potok a asi 500 výškových metrov nižšie položený Šútovský vodopád, ku ktorému dorazíme asi po pol hodinke zostupu modrou značkou od Mojžišovych prameňov. Táto hojne navštevovaná prírodná pamiatka je súčasťou rezervácie Šútovská dolina. Vznik je datovaný do obdobia konca treťohôr v dôsledku antecedentného zdvihu Malej Fatry a tektonického poklesu Turčianskej kotliny. Svojou výškou (38m) patrí k najvyšším na Slovensku a pri väčšom množstve pritekajúcej vody pôsobí skutočne impozantne.

HREBEŇ – západnej časti hlavného hrebeňa krivánskej Malej Fatry dominujú tri vrcholy – Suchý, Veľký a Malý Kriváň.
Veľký Kriváň (1709) – najvyšší vrch Malej Fatry poskytuje nádherný výhľad na celú Vrátnu dolinu a Turčiansku kotlinu. Na vrchol vedie odbočka z hrebeňovej červenej značky a kvôli blízkosti sedačkovej lanovky, ktorá končí v Snilovskom sedle (1524), je hojne navštevovaný aj civilistami. V okolí tohto vrchu je hrebeň charakterom podobný západnému začiatku Nízkych Tatier (Veľká Chochuľa a spol.).
Malý Kriváň (1671) – druhý najvyšší vrch Malej Fatry tiež poskytuje vhodné miesto pre milovníkov vyhliadkových bodov. Na sever dominujú veľmi strmé lavinózne svahy, na juh sú miernejšie a pokryté kosodrevinou. Tu sa končí nízkotatranský charakter hrebeňa a smerom k Suchému jeho priemerná nadmorská výška klesá, pričom hrebeň sa zužuje a je veľmi ostrý. Pozor si je treba dávať najmä na severné svahy, ktoré strmo padajú dole.
Suchý (1468) – je posledným (alebo prvým) vrcholom hôľného hrebeňa krivánskej Malej Fatry, z ktorého červená značka zostupuje okolo Chaty pod Suchým a cez Starý Hrad až do Strečna k toku Váhu. Tento vrchol a jeho okolie sú národnou prírodnou rezerváciou, ktorá chráni prirodzené lesné spoločenstvá pralesovitého rázu s prechodom do kosodrevín a alpských lúk na karbonatickom a silikátovom podloží s výskytom viacerých chránených druhov flóry a fauny. Ako predchádzajúce dva vrcholy aj tento poslúži fotografovi ako vhodný bod s pekným výhľadom na okolie.
Zo Suchého je možnosť zostupu cez Kľačiansku Maguru na Chatu na Kľačianskej Magure prípadne až do Vrútok.

POUŽITÉ ZDROJE

www.malafatra.sk - oficiálna web stránka Národného parku Malá Fatra.
Textová časť turistickej mapy Malá Fatra – Vrátna (Vojenský kartografický ústav, š. p., Harmanec; mapa č. 110, 3. vydanie)