Túra

Na menej známy veľkofatranský Kľak

22. 09. 2010
„Idem na Kľak.“ Pri tejto vete sa v mysli každého turistu vybaví známy pohľad na skalnaté nosisko z Fačkovského sedla, veľký dvojkríž na vrchole, samotný vrchol obsypaný turistami, ďaleké výhľady cez pol Slovenska. Lenže nechcem písať o tomto najznámejšom Kľaku. Malú Fatru nechajme teraz bokom. Chcem napísať pár riadkov o jeho menej známom menovcovi – Kľaku veľkofatranskom.

Ako sa to u mňa začalo

Už ani neviem presne, kedy to bolo, keď moje nôžky stúpali prvýkrát na tento vrchol. Viem ale, že to bola jedna z prvých túr mojej samostatnej turistiky. Výstup bol súčasťou hviezdicového výstupu, ktorý sa koná každý rok z okolitých dedín a my sme si ho spestrili tým, že sme vyštartovali už deň vopred z Nolčova a pod sedlom Príslop sme prespali v poľovníckej maringotke v spoločnosti myší. Druhý deň sme vystúpili cez Kliačik na vrchol. Čo budem hovoriť. Hoci bol typický letný opar a výhľady do diaľav sa nekonali, tak samotný vrchol na úplne očaril. Vôbec som netušila, že sa mi tu bude tak páčiť. Pri pohľade z Turca a aj z liptovského hrebeňa sa totiž vrchol javí ako nezaujímavý. Ale opak je pravdou. Zmes skál a horských lúk okoreňoval pohľad hlboko pod nás do Kantorskej a Ľubochnianskej doliny. Takmer kruhový výhľad mi umožnil kochať sa aspoň najbližšími miestami - celou Malou Fatrou, turčianskou záhradkou, aj takmer celou Veľkou Fatrou. Vtedy som si povedala, že sa sem určite ešte vrátim. Netušila som ale, že veľkofatranský Kľak sa pre mňa stane najnavštevovanejším vrcholom vôbec. Možno je to tým, že ho mám k domovu skoro najbližšie, možno tým, že ma k nemu priťahovala zvláštna mágia. Od toho prvého razu som sa sem na túru vybrala veľakrát. Na jar, v lete, v zime, v daždi. A keďže sa stále stretávam s tým, že mnoho turistov ani len netuší, že druhý zaujímavý Kľak existuje, tak som sa rozhodla vám tento pekný vrchol trochu bližšie predstaviť. Pretože ak aj niektorí tušia, tak ho stále vnímajú len ako nejaký nezaujímavý bod v turčianskej vetve hrebeňa Veľkej Fatry.

Základné informácie

Kľak je so svojou výškou 1394 m najvyšším vrcholom turčianskej časti hrebeňa. Keďže sa naň usporadúva hviezdicový výstup, tak je logické, že má viacero prístupových trás. Okrem klasického prístupu červenou značkou po hrebeňovke, ktorá miestami pripomína solídny prales (z Ľubochne – 7 h aj cez Kopu, z chaty pod Borišovom – 5 h) sa dá hore vystúpiť zelenou alebo žltou z Nolčova (4 h, v sedle Príslop je možnosť prespania, viď diskusiu o prístrešku), najkratšou trasou po modrej z Podhradia (3 h), zelenou a žltou zo Sklabinského Podzámku (3,5 h), alebo posledná možnosť je málo používaná zelená z Ľubochnianskej doliny (2,5 h, ale ešte je potrebné myslieť na prechod dlhou dolinou). Ani jedna trasa turistovi nič nedaruje, keďže vrchol je kužeľovitý. Prudký výstup nás čaká z každej strany. Osobne chodím hore najčastejšie z Podhradia, pretože v druhej polovici vedie trasa prevažne horskými lúkami, ktoré sa zvykli kedysi spásať. A lúky môžem. Škoda, že pasenie ustalo a viac sa rozmohol divoký výrub lesov práve na turčianskej strane hrebeňa, čo na tom, že sa stále ide o ochranné pásmo národného parku, holorubov pribúda. Však hranica NP ide len po hrebeň. Cestou hore sa vždy teším, keď sa ocitnem na Košarisku, čo znamená, že ma čaká už len prudká lúka pod vrcholom a budem hore. Vrchol Kľaku je síce skalnatý, ale celkom rozložitý, takže nie je problém nájsť si pekné miestečko na sedenie a kochanie sa okolím. Okrem spomínaného hviezdicového výstupu je tu väčšinou minimum turistov, takže si tu užijú ľudia, ktorí vyhľadávajú tiché miestečká.

Aké výhľady nás čakajú?

Celá Malá Fatra je odtiaľto ako na dlani a vypĺňa pohľad na západ a sever – lúčanská časť od malofatranského Kľaku cez Martinské hole a Minčol, krivánska časť od Suchého cez Kriváne a Chleb až po Stoh a Veľký Rozsutec. Dlho som poznala pohľad na Malú Fatru len od nás zdola, z Turca. Prvýkrát sa mi odkryl aj iný pohľad práve z Kľaku. Samozrejmosťou je Turčianska záhradka rovno pod nohami okorenená mestom Martin a okolitými dedinkami. Južným smerom sa zabodne pohľad do krásneho prírodného venca Veľkej Fatry. Počnúc zalesneným hrebeňom k Borišovu, vyčnievajúcim Lyscom na boku, Ploskou, Čiernym kameňom vracia sa pohľad liptovským hrebeňom cez Rakytov a Šiprúň naspäť. A hlboko dole pod nami je najdlhšia dolina Veľkej Fatry – Ľubochnianska dolina. Ak je dobrá viditeľnosť, tak dovidíme aj ďalej. Východným smerom sa odkrýva hrebeň Nízkych Tatier, trochu severnejšie vytŕča Veľký Choč, a pri naozaj dobrej viditeľnosti, ktorá je najmä v zime, je odtiaľto krásne vidieť Tatry na čele s Kriváňom. Ale to pravdepodobne zimní fajnšmekri vedia, keďže za dobrej viditeľnosti je vidieť Kriváň cez pol Slovenska. Pre jarné, letné a jesenné túry nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie (možno pomôžu akurát tak turistické palice, pretože najmä červená značka zvykne byť poriadne blatistá), v zime, najmä keď dosť nasneží, sa ale bez snežníc alebo skialpov nepohnete, na strmé úseky zasa využijete možno aj mačky. Keďže v okolí nie je žiadna turistická chata, tak najmä v zime sa sem vyberá vždy minimum ľudí. A čo robiť, ak sa výhľady nekonajú? Krásne kvety, kvapky dažďa na listoch, či snehové kryštáliky sa dajú fotiť za každého počasia.

Pozývam vás teda všetkých na Kľak, príďte sa na vlastné oči presvedčiť, že tento menej známy menovec stojí za návštevu. Zároveň vám prajem veľa šťastia na vychytanie pekného počasia. Ako totiž uvidíte z priložených fotografií, počasie na Kľaku je vrtkavé a veruže viac som zatiaľ mala šťastie na to menej fotogenické.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Autori fotografií: Andrea Halienová, Michal Mikuláš a Matúš Morong.

Fórum 51 príspevkov
Na menej známy veľkofatranský Kľak 29/07/20 10:41 51 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Rada Geocaching a turistika Chcete mať počas svojich výletov do prírody aj iný cieľ alebo motiváciu, ako len vyjsť na vrchol? Ak odpovedáte áno, tak mám pre vás odpoveď. Geocaching a turistika majú k sebe veľmi blízko. Táto skvelá hra nám spestruje výlety a turistiku už dlhé roky. Rada by som vám priblížila, o čom vlastne geocaching je a ako sa dá hrať, ak to náhodou ešte neviete. 16/03/21 Andrea Morongová Začíname
Túra Veľký Radzim s deťmi Začiatok leta 2020 trávime v Dobšinej. Každý deň si užívame krásnu prírodu na pomedzí NP Slovenský raj a Slovenského rudohoria – výlety, kešky, jaskyne... Po dovolenke sa zhodujeme, že najviac na nás zapôsobila túra na Veľký Radzim z Vyšnej Slanej, ktorú vám opíšem v článku. 11/02/21 Andrea Morongová Revúcka vrchovina
Túra Na Naturfreudehaus Knofeleben cez Mittagstein V roku 2020 som kvôli pandémii nevymýšľala takmer žiadne turistické výlety mimo Slovensko. Veď sa ani poriadne nedalo. Keď sa zamyslím, tak také výlety boli do susedného Rakúska len dva. Dnes pre vás popíšem jeden z nich - jednodňovku pod blízky Schneeberg. Vyberieme sa na chatu Naturfreundehaus Knofeleben cez Mittagstein. 02/02/21 Andrea Morongová Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Sľubica na skalné mestečko Sokolica Predpokladám, že takmer každý turista zo Šariša či Spiša dobre pozná jeden z najkrajších výhľadových bodov pohoria Branisko – Sľubicu. Avšak článok nebude len o samotnej Sľubici. Bola skôr akousi povinnou jazdou, keďže sme sa pohybovali v jej okolí, naším hlavným cieľom však bolo menej známe skalné mestečko Sokolica blízko Skalnej brány pri Rajtopíkoch. dnes Stanislav Ďurica Branisko
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. včera Miroslav Svítek Svet
Túra Bišar, Spišská a Diran - okruh zo Šteľbachu Prichádza víkend a narýchlo plánujeme nejakú kratšiu, ale zaujímavú turistiku v okolí Lipian. Voľba padla na zaujímavo vyzerajúci kopec v Levočských vrchoch, na ktorý nevedie oficiálna značka, ale dostať sa naň nie je žiadny problém – vrchol s názvom Spišská. A prečo Spišská? Lebo z jej vrcholu máte celý Spiš ako na dlani. 10/05/21 Gabriela Ferencová Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na menej známy veľkofatranský Kľak 29/07/20 10:41 51 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra, časť Lysec
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1394 m n. m.
    • min: 408 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1230 m
    • klesanie: 1169 m
  • Vzdialenosť
    • 18.9 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 16.01.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 49.11 ° SŠ
      dĺžka: 19.0763 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0848 ° SŠ
      dĺžka: 19.0556 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • prístrešok pod sedlom Príslop
  • Voda
    • pod sedlom Príslop, v Podhradskej doline
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vrútky (vlak, bus)/Martin (vlak, bus) - Belá-Dulice (bus)/Sklabinský Podzámok (bus)/Sklabiňa (bus)/Podhradie (bus)/Nolčovo (bus)/Krpeľany (vlak, bus)/Ľubochňa (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.03 (0.55)