Svet

Raxrunde alias okruh po planine Rax

05. 10. 2010
Planina Rax na východnom okraji Álp sa pre svoju blízkosť stala obľúbenou destináciou lezcov aj z našich končín. Aj na stránkach hiking.sk už vyšlo zopár článkov zo zaistených ciest či výstupov na Heukuppe. Ja som sa rozhodol turisticky preskúmať povrch planiny a nakuknúť aj na susedné pohoria.

Trasa

Horná stanica lanovky Raxseilbahn – Ottohaus – Seebachtal – Seehütte - Bismarcksteig – Predigstuhl – Karl-Ludwig Haus – Wetterkogel – Heukuppe – rázcestie pod Gamseck – Grasbodenalm – Habsburghaus – traverz popod Scheibwaldhöhe – Klobentörl – W. Dirnbacher Hütte – Höllentalaussicht – Ottohaus – horná stanica lanovky Raxseilbahn

Úvod

Rakúskymi stránkami odporúčaný okruh Raxrunde trvá 12 až 14 hodín a pokiaľ si ho chce človek vychutnať, mal by si vraj vyhradiť dva dni s prespaním na Habsburghause na západnom okraji planiny. Po úpornej snahe zohnať nejakého parťáka som sa rozhodol len pre jeden deň. Keď stihnem prvú lanovku o 8.00, tak do poslednej to mám 10 hodín času. Šliapať hore či dole na planinu by mi zbytočne zabralo 5 až 6 hodín. Spravím si teda vlastný, kratší okruh po južnom okraji planiny.

Príchod do Álp

Piatkový lejak vystriedala sobotná ranná hmla. Za slovenskou hranicou sa vrtule elektrární strácali v opare. Po príjazde do hôr sa našťastie hmla roztrhla a cestu do ústia Höllentalu v Hirschwang an der Rax zalievalo ranné slnko. V budove lanovky nás čakalo na prvý spoj asi sedem. Za 11,10 € (spiatočný 19,30 €) sa cestujúci ocitne za necelých 10 minút na juhovýchodnom okraji planiny v n. v. 1545 m, pričom prekoná 1071 výškových metrov na trati dlhej 2160 m. K dispozícii je hostinec Berggasthof a vyhliadková terasa s výhľadom na juh. V údolí sa nachádza potrhaná, nízka oblačnosť. Žeby letná inverzia?

Smerom na Ottohaus a Seehütte

Cesta k prvej chate vedie miernym stúpaním lesnou cestou cez lúku. Od kríža je veľmi pekný spätný pohľad na Schneeberg. Za polhodinku prichádzam k chate Ottohaus, ktorá je už postavená pri skalných zrázoch. Chmáry hmly vplyvom tepla stúpajú z doliny a dorážajú na planinu. Chatu obídem sprava a zamierim na chodník č. 01 cez Seebachtal. V snahe ušetriť čas obídem atraktívny chodník Kammweg po hrane južných stien s vrcholmi Jakobskogel a Preiner Wand. Po ňom sa budem vracať späť. Chodník, ktorý som si vybral, vedie lesno-lúčnym terénom s výhľadom na Lechnermauern – steny priečneho hrebeňa uprostred planiny. Chodník začne mierne stúpať a natrvalo opustí les. Po dosiahnutí hrany brál pod Preiner Wand sa otvorí výhľad na „záliv“ s masívom Predigstuhl. Zatiaľ čo vnútrozemie planiny zalieva prudké slnko, južné svahy sa ponárajú do vlhkej a chladnej hmly. Kúsok opodiaľ leží malá chata Seehütte.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Bismarcksteig

Nad chatou je rázcestie. Tentokrát miesto magistrály č. 01 cez sedlo Trinksteinsattel zvolím úpäťový chodník Bismarcksteig. Tabuľa varuje, že je „nur für die Geübte“ (len pre trénovaných). Hádam to nebude klettersteig, tie sú značené inak. Nakoniec sa z chodníka vykľuje traverz, ktorý vedie občas cez skalky a občas cez suťoviská, akých máme bez výstrahy aj u nás doma dosť. Na druhej strane je pravda, že terén je podstatne horší ako lesné cesty vo východnej časti planiny. Odmenou za horší chodník mi je desiata na lúčke posiatej plesnivcami sprevádzaná meteorologickou ukážkou v praxi. Po výdatných zrážkach sa voda z dolín a nižších hrebeňov odparuje, pričom silný južný vietor ženie oblaky na kolmé, 1000 m steny planiny. Oblaky sa ako morský príboj po náraze na steny rozbíjajú a nad povrchom vysúšajú.

Chodník sa neskôr rozdvojuje, vychádzam jeho vzostupnou vetvou a vo svahu vpravo pozorujem čriedu siedmych kamzíkov. Cesta sa čoskoro pripojí k 01, z Dolného Rakúska mlčky prejde do Štajerska a z vrcholu Predigstuhlu prudko klesá suťovým hrebeňom k chate Karl-Ludwig Haus. Podídem trochu vyššie, až cúvnem späť. Zrázy nečakane padajú kolmo dole. Hmly na chvíľu zmizli, z týchto miest je prekrásny pohľad do údolia Siebenbrunnenkessel, ktorým sa vinie Schlangenweg (Hadí chodník) zo sedla Preiner Gscheid. Rovnako tu už dominuje Heukuppe, najvyšší vrchol pohoria. Z vnútra planiny má hôlny reliéf.

Poznámka: Ako neskör vyplynulo z diskusie k článku, Bismarcksteig je skutočne zaistená cesta (Klettersteig) stupňa obťažnosti A/B, ktorý traverzuje strmé skaly Predigstuhlu. V článku popísaná trasa viedla len po nástupnej časti chodníka zo Seehütte, ktorý som opustil výstupom na Predigstuhl.

Na Heukuppe

Kto by sa chcel občerstviť na chate Karl-Ludwig Haus, má smolu. Pre rekonštrukciu je uzavretá a v sobotu je bez stavebného ruchu. Mňa skôr zaujme kostolík Raxkircherl opodiaľ, odkiaľ je nádherný pohľad na južné steny Raxu v pozadí so Schneebergom. Nebo sa zľutovalo a tak je viditeľnosť lepšia ako pred časom. Na Heukuppe vystupujem kúsok od kostolíka cestou Wetterkogelweg. Stúpanie nie je zvlášť namáhavé, po chvíľke sa pripojí na magistrálu 01 a teším sa na kruhový výhľad z vrcholu. Nezažívam to na túre prvýkrát, tesne pod vrcholom sa ocitnem v úplnom mlieku. Odfotím kaplnku strácajúcu sa v hmle a zvážim, čo ďalej. Pri veľmi miernom tempe som južný okraj prešiel za menej ako 3,5 hodiny, čo je podstatne rýchlejšie ako časy uvádzané v sprievodcoch. Žeby som predsa len spravil svoju vlastnú Raxrunde?

Na západnom okraji

Pokračujem teda po chodníku po západnom okraji planiny, terén sa podobá chrbátom Hôľnej Fatry. Len tyčové značenie je podstatne nižšie, menej ako meter – dumám, na čo je dobré v zime? Na rázcestí pod Gamseckom možno prejsť doľava cez hrebeň Nasskamm na susednú planinu Schneealpe. Pokračujem klesaním doprava. Zrazu sa hmly pretrhnú ako opona a za pár sekúnd je úplne iný čas. Chodník začne prudko klesať cez kosodrevinu až na lúku pri Grasbodenalm. Tu treba prejsť cez čriedu kráv a krížom pomedzi uzamknuté salaše. Zaujímavé, že nikde nie je vidno pastiera. Na mohutnej skalnej stene Rote Wand oproti sa už vypína chata Habsburghaus.

Habsburghaus

Pod Grasbodenalm sa do planiny zarezáva dolina Bärengraben. Chodník ju obchádza najprv klesaním (najnižší bod leží asi 430 výškových metrov nižšie ako vrchol Heukuppe) a neskôr prudkým stúpaním. Slnko pečie, pričom za vrcholmi na juhu stále visia mraky. Zo svahu sa ponad dolinu začínajú otvárať výhľady západným smerom na planinu Schneealpe a vzdialenejšie vápencové pohoria Východných Álp. O pol hodinky som na chate Habsburghaus. Nealkoholické pivo nemajú, tak si vypijem kolu za nekresťanskú cenu a spýtam sa na vzdialené hory za oknami jedálne. Dostávam len stručnú odpoveď – Hochschwab, Ybstallerské Alpy, však kto by poznal všetky tie hory, keď ich je tak veľa! Na terase pri stoloch je plno, tak vyjdem pred chatu na západnú stranu a naobedujem sa. O chvíľu som opäť na nohách, tabuľky späť k lanovke uvádzajú čas tri a pol hodiny. To by nemal byť problém stihnúť.

Popod Scheibwaldhöhe

Chodník opäť začne mierne stúpať smerom k “vnútornému” hrebeňu planiny. Kúsok od chaty je kríž Jahnkreuz, na pamiatku úmrtia niekdajšieho chatára v zimnom nečase. Chodník traverzuje vnútorný hrebeň popod Scheibwaldhöhe, pričom prechádza malými pláňami so suťovými vŕškami, v tejto časti sú dokonca početné malé plieska. Tento úsek sa mi páči najlepšie, navyše na rozdiel od frekventovanej južnej časti tu stretnem len jedného chalana. Pre úplnosť treba podotknúť, že trasa nevedie severným okrajom planiny, zo severu planina pozvoľne klesá do doliny Nasswald asi 5 km severnejšie. Táto časť je zalesnená a vedie ňou len obmedzený počet turistických trás. Pohľad na sever zakrývajú vrchy Waxriegel a Haberfeldkuppe. Po príchode k stenám Lechnerwände sa otvorí výhľad na severovýchod – na Gutensteinské Alpy a južného suseda - Schneeberg. V týchto miestach chodník opúšťa masív a prudko klesá vysokou kosodrevinou do priesmyku Klobentörl, medzi severným hrebeňom Lechnermauern a Klobenwand, stenou nad kaňonom Grösses Höllental.

Okolo Grösses Höllental

Priesmyk vystrieda prudký zostup po skalách. V týchto miestach je aj odbočka ku klettersteigom v bralách severných stien nad dolinou. Nad skalným ostrohom je reťazou zaistený úsek, kde ma čaká prekvapenie. Počujem tu prvýkrát slovenčinu, pričom sa tu v protismere stretla skupinka turistov z Bratislavy s mladou dievčinou. Dievča uteká ako kamzík dole skalami, ako by som ju vyplašil. Dobehnem ju na lúčke pri Wolfgang-Dirnbacher Hütte, malej uzamknutej chate. Čaká na priateľov-horolezcov, ktorí zatiaľ lezú okolité steny. Keďže tam nie je mobilný signál, nevie, kde vôbec sú. Možno som staromódny a nie som horolezec, ale radšej by som nechal čakať lano ako ju.

Höllentalaussicht

Chodník traverzuje hranu doliny, zarastenú bujnou vegetáciou. V týchto miestach opäť začína zostupný chodník do doliny s dodatkom „len pre trénovaných a v zime neschodný“. Chodník stúpa až na malú lúčnu planinu. Tu je odbočka doľava 10 minút k vyhliadke Höllentalaussicht. Čas je prehnaný, je to len kúsok. Vyhliadka bola vybudovaná v roku 1910 na pamiatku chatárky z Ottohausu. Je to oplotený skalný ostroh, s úžasným pohľadom do ústia doliny, ktoré je vzdialené cca 2 km s prevýšením vyše 1000 m! Hneď zľava začína klettersteig Alpenvereinssteig a sprava vedie do doliny “turistický” chodník.

Cesta späť

Cesta k rázcestiu pri Ottohause vedie cez nespasenú lúku. Na nej stretnem staršieho horolezca, ktorý asi videl Amazonia Vertical. Na chrbte má obrovský batoh, na krku má kopu ihličia a v mape hľadá nástup na jeden z východných zrázov planiny. Kvôli adrenalínu nemusel cestovať na Guayanskú vysočinu. Keď dorazím k smerovníku pri chate, takmer ho nevidím – južný okraj planiny je opäť v oblakoch. Zostáva mi asi 25 minút k hornej stanici lanovky, kam dorazím krátko pred piatou. Je tam nával, starší, mladší, deti, psy - lanovka namiesto polhodinového intervalu pendluje každých 10 minút. Takže mierne zjednodušenú Raxrunde som pri bežnom tempe zvládol za 8,5 hodiny. Oficiálne časy zrejme zahŕňajú aj “zdravotné pauzy” na početných chatách.

Pár rád na záver a odkazy

Originálna trasa “Raxrunde” vedie z Ottohausu k Seehütte cez vyhliadkový Kammweg, ktorý som obišiel. Ďalej vedie cez sedlo Trinksteinsattel okolo chaty Raxgmoahütte, ja som traverzoval Bismarcksteigom. Taktiež vystúpi na Dreimarktstein a Scheibwaldhöhe, vyhliadkové vrcholy v strede pohoria, ktoré som tesne “podišiel”. Predpokladám, že trasa by sa pri strednom tempe dala stihnúť za 9 hodín, samozrejme, ak nebudete fotiť kamzíky a plesnivce so statívom a nedáte si na každej z piatich otvorených chát na trase pivko.

Okrem najpohodlnejšieho prístupu na planinu lanovkou z Hirschwang an der Rax vedie ďalšia obľúbená výstupová trasa zo sedla Preiner Gscheid (1070 m), kde sú veľké parkoviská a chata Edelweisshütte. Štajerské parkovisko je spoplatnené 2,- €, menšie dolnorakúske je grátis. Odtiaľto by to malo byť okolo 2,5 h k Karl-Ludwig Haus cez serpentínový Schlangenweg pri prevýšení 734 m. Sedlo spája s dolnou stanicou lanovky Raxseilbahn a železničnou stanicou v Payerbach autobusová linka, takže možno využiť aj kombináciu s jednou cestou lanovkou, zostupom a busom (alebo obrátene).

Východná časť planiny má mierny reliéf, môžu sa po nej bezpečne pohybovať aj deti a menej zdatní turisti, pričom výhľady sú znamenité. Západná časť je členitejšia a možno v nej skombinovať množstvo rôznych trás. Chodníky na Raxe sú výborne značené.

Turistika na Raxe (aj v slovenčine)
Lanovka Raxseilbahn
Autobusové spojenie z/do Preiner Gscheid


Fórum 28 príspevkov
Raxrunde alias okruh po planine Rax 27/01/14 17:14 28 príspevkov
Najnovšie články
 
Podcast Chceli sme ferratu na Predné Solisko, bude do Priečneho sedla Klub slovenských turistov chcel postaviť vzdušnú ferratu z Mlynickej doliny na Predné Solisko. Po rokoch príprav sa nakoniec realizuje krátka zaistená cesta do Priečneho sedla. Zrejme nahradí jednu líniu reťazí, ktorá teraz vedie … » celý článok dnes Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra (Ne)uspešné hľadanie stratených osád pod Drahovou Jedným z mála úspešných projektov lokálnych trás je Náučný chodník Ipeľ, ktorý svojim vypracovaním patrí k tomu zachovalejšiemu a hoc sa vyskytuje v kraji, ktorý turisti málokedy ... » viac včera Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
PR Jaskyniarska škola pre verejnosť po deviaty krát v Malých Karpatoch Už po deviaty krát sa otvoria brány jaskyniarskej školy určenej pre záujemcov o kras. Jaskyniarsku školu pre Vás pripravujú jaskyniarske skupiny Speleo Bratislava a Speleoklub Trnava. Ide o ... » viac 16/06/21 sponzorovaný článok Začíname
Najnovšie články autora
 
Túra Pieninský okruh: Haligovce – Veľký Lipník Pieniny – prielom Dunajca, plte, Červený Kláštor, Tri koruny. Kto by ich nepoznal? Výlet do Pienin bol ešte v mojom detstve dobrovoľne povinnou súčasťou ROH-áckych dovoleniek v Tatrách, dokonca som strávil dva týždne v škole v … » celý článok 01/09/19 Peter Straka Pieniny
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z ... » viac 18/08/19 Peter Straka Javorníky
Cyklotúra Okolo Vršatca z Pruského V letných horúčavách v poslednom čase nahrádzam turistiku cykloturistikou. Z domácich končín sa občas presúvam do atraktívnejších, horských lokalít, kde mi nejde tak o cyklistický ... » viac 19/10/17 Peter Straka Biele Karpaty
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Raxrunde alias okruh po planine Rax 27/01/14 17:14 28 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – skupina Rax (Raxalpe)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2007 m n. m.
    • min: 1545 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1000 m
    • klesanie: 1000 m
  • Vzdialenosť
    • 23 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Nocovanie
    • Bratislava
  • Voda
    • horské chaty
  • Doprava
    • autom do Hirschwang an der Rax alebo vlak Bratislava - Viedeň - Payerbach, bus Hirschwang an der Rax (finančne dosť náročné)
0.59 (0.36)