Trasa

Bischofswiesen – Loipl – Karkopf – Steinerne Agnes – otvorený zrub (bivak) – Winkl – Maximilians Reitweg – vysokohorská chata Stöhrhaus – Berchtesgadener Hochthron – dolná stanica lanovky – Bischofswiesen

1. deň

Začínali sme v dedine Bischofswiesen (615 m n. m.), ktorá leží cca 5 km severozápadne od Berchtesgadenu. Spočiatku bolo treba preštrikovať sa cez menšie lokality, ktoré obsahovali typické alpské chaty, usadlosti či pasienky s kravami. Vystupujú pod spoločným názvom Loipl. Mali sme trochu problémy trafiť v spleti značkovaných ciest až k úpätiu pohoria Lattengebirge. Miestni ľudia nám však radi ukázali správnu cestu. Konečne sme našli smerovník, ktorý ukazoval náš smer – kopec Karkopf (1738 m n. m.).

Stúpali sme najprv po širokej kamenistej ceste, potom lesným chodníčkom až do sedla. V závere bol pomerne strmý, ale miestami spevnený drevenými hranolmi do tvaru schodov, čo dosť uľahčovalo výstup. Počasie nebolo najlepšie, bolo zamračené, vyzeralo to na dážď. Cez hrebeň sa prevaľovali hmly. Po hrebeni sa prechádza cez kosodrevinu až na oblý vrch Karkopf. Od značky, kde písali na vrchol štyri hodiny, sme tam dorazili za tri, pričom sme šli vyrovnaným miernym tempom. K časom na smerovníkoch v týchto končinách sa dá povedať toľko, že to vyzerá, akoby boli robené pre aktívnych seniorov alebo niekoho, kto ide vychádzkovým tempom. Dajú sa robiť niekedy aj za polovicu písaného času. Značkovanie bolo zreteľné a chodník jasný.

Z vrchu bolo pekne vidno dolu do doliny, v ktorej sa nachádza spomínaný Berchtesgaden. Bola tam dosť zima, nahodili sme čiapky i rukavice a rýchlo dolu. Pred vrchom Dreisesselberg (1680 m n. m.) sa schádza dole popod skalné steny Karkopfu. Klesáme k miestu s názvom Steinerne Agnes, križujeme potôčik. Neskôr zbadáme kúsok pod chodníkom opustenú drevenú chatu. Prenocovali sme v jednej miestnosti, ktorá bola od vonkajšieho prostredia oddelená len malou bránkou, aj tá bola otvorená.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

2. deň

Na druhý deň je to s počasím lepšie, pomedzi oblaky vykúka slnko a zohrieva zarosené lúky. My zatiaľ stále klesáme lesnou cestičkou. Narazíme na odbočku, ktorá vedie k peknému výhľadu. Je z neho vidno krásne osvetlený včerajší kopec, vlastne skoro celý hrebeň pohoria. Vychádzame z lesa pri skládke odpadu. Sme v lokalite Winkl, ideme chvíľu popri asfaltke dolu. Kúpili sme si v potravinách dačo čerstvého pod zub a hľadáme nástup na druhej strane asfaltky do pohoria Untersberg.

Kúsok ideme po lesnom chodníku Maximilians Reitweg, ktorý sa ťahá až do Berchtesgadenu. Našli sme odbočku hore, vrchol (Berchtesgadener Hochthron 1972 m n. m.) píšu päť aj štvrť hodiny. Úsmevy nám trochu zamrzli, mali sme totiž po rannom nákupe v batohoch zopár kíl navyše. Neprekáža, aspoň vypotíme zo seba nejaké prebytočné látky. Stúpame dlho lesom, neskôr sa terén mení a je skalnatejší, keďže sa štveráme pomedzi krásne skalné bralá. Aj dnes je značenie bez problémov, vôbec neblúdime. Zažili sme zaujímavý moment, keď nás jeden pán upozornil, že tadiaľto pôjdu o chvíľu kravy, aby sme ustúpili z cesty. Tak sme ustúpili na bok a naozaj, zrazu počuť zvonce a stádo kráv jedna za druhou sa valia dolu úzkym chodníkom. Občas to schytá nejaký krík. Takmer každá je však vedená za povrázok človekom. Takže takto sa na zimu zháňajú z paše alpské kravičky. My pokračujeme ďalej hore. Ide sa ešte cez lúky, ostatných 300 metrov vedie cez kosodrevinu. Čím ďalej, tým stretávame viac ľudí.

Vo výške 1894 m n. m. stojí neďaleko hlbokého zrázu vysokohorská chata Stöhrhaus, kde sme si dali čapovaného Radlera (ochutené pivo) a horúcu čokoládu či čaj. Majú tam pomerne pestrú ponuku jedál i nápojov. Dá sa tam aj prespať za 14,- €. Po tomto osviežení (či zohriatí?) ideme dobyť vrchol, ktorý je 15 minút odtiaľ. Z neho sa dá ísť ďalej po hrebeni na Salzburger Hochthron, ktorý je hraničným vrchom. Naň už ale nemáme čas. Škoda, že sa nám už veľa z výhľadu neušlo, náš vrchol bol práve zahalený mrakmi. Inak by bolo vidno aj mohutný masív Watzmannu, ktorého vrchol je s 2713 metrami druhým najvyšším kopcom Nemecka po Zugspitze. Dolu pod týmto masívom sa ukrýva malebné jazero Königssee, ktoré trochu pripomína fjord, lebo je úzke a dlhé. No nič, my si aspoň užívame pohľad z jednej vyhliadky na krásne steny Hochthronu. Niektoré sú aj previsnuté, je to parádne lezenie pre toho, kto má rád obtiažnosť VIII, IX, X. V chate sú aj popísané cesty, ktoré sa dajú liezť. Samozrejme, dá sa vybrať aj niečo ľahšie.

My sa poberieme preč, cesta dole je ešte dlhá. Vraciame sa tak, ako sme prišli, až na jedno rázcestie. Z neho ideme strmo dole popod bralá vedľajšieho hrebeňa, na ktorom je vrch Bannkopf. Opäť pekne spevnená cesta do schodíkov, žiadny veľký problém. Míňame dolnú stanicu lanovky na materiál. Obdivujeme ešte raz bralá Hochthronu, ktoré sa majestátne týčia nad zelenými lúkami. Zišli sme nižšie a okolo spomínaného bočného hrebeňa sa dostávame k dedinke Bischofswiesen, v ktorej sme nechali auto. Znova treba dať pozor, v týchto častiach blízko civilizácie je už značkovaných ciest neúrekom, treba častejšie pozerať mapu. Na druhej strane je to výhoda, je tu mnoho alternatív, ako sa dostať dolu.

Doprava

Na diaľničnom obchvate Salzburgu treba na jeho južnom konci odbočiť na Berchtesgaden a St. Leonhard. Po ceste prvej triedy (č. 305) prekročíte hranicu do Nemecka, po cca 15 minútach ste v Berchtesgadene. Odbočka na Bischofswiesen je na konci tohto mestečka. Je možné ísť aj severnou cestou cez Bad Reichenhall. Tam sa dostanete z diaľnice od Salzburgu na Mníchov.