Piatok

Naša trojčlenná bratislavská skupina prichádza do Hája ako posledná. Väčšinu 20 - člennej partie tvoria dobrovoľníci z okolia, čo je nanajvýš pozitívne. Jeden z cieľov týchto stretnutí je aj to, aby sa záujemci o značenie spojili s miestnym značkárom / značkármi a v prípade, že ich to zaujme a budú sa chcieť tejto činnosti ďalej venovať, vedeli, na koho sa môžu obrátiť. Po našom príchode začíname s prednáškou o značení a rozdeľujeme sa do skupín. V pláne je práca na štyroch trasách.

Sobota

V sobotu ráno nás víta zachmúrená obloha a než sa pobalíme, začne pršať. Do terénu však vyrážame aj napriek tomu, keďže o celodennom daždi predpovede nič nehovorili.

Trasa č. 1.: Štóske sedlo - Skorušiná - Osadník, počet členov 6
Soňa Mäkká

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Naša pracovná skupina pod vedením značkára pána Gedeona sa autami presúva do Štós - kúpele a následne do Štóskeho sedla. Jedno auto tu ostáva a Rišo sa vracia späť do Hája.
Cez Štóske sedlo vedie červená E8, medzinárodná trasa, známa aj ako Cesta hrdinov SNP. Vymieňame zničené tabule za nové. Zišlo by sa vymeniť aj tyč a striešku, a nielen tu, ale na to už financie nevystačili. Vytrvalo leje a tak premaľovávať značenie nemá zmysel. Našťastie ho ešte vidieť. Problémom je aj to, že značky zakrýva vyrastená mladina a konáre. Bádame teda po značkách a vyslobodzujeme ich zo zeleného väzenia. Ak je na ceste padnutý strom, snažíme sa ju aspoň trocha spriechodniť.

Vo stále silnejšom lejaku stúpame k najbližšiemu smerovníku na Skorušinej. Preberáme predpovede počasia a zhodujeme sa na tom, že takto byť nemalo. Dokonca zvažujeme ústup. Smerovník na Skorušinej medzitým dostane nové smerovky a počasie sa nad nami konečne zmiluje. Prestáva pršať a hmla a blato na ceste nám neprekážajú. V časti, kde trasa odbočuje zo zvážnice do lesa, je spadnutý polom. Už sme aj tak dosť premočení a preliezanie padnutých stromov nás veľmi zdržuje. Vraciame sa teda na zvážnicu a pán Gedeon uvažuje nad preložením trasy na ňu. Aj diaľkoví turisti, ktorí idú Cestu hrdinov SNP "na ťažko", by asi radšej šli po zvážnici, než sa predierať polomom. Zvážnica nás doviedla pod Osadník. Tu si prezliekam kompletne premočené veci a ostatní naľahko vybiehajú na Osadník vymeniť tabule. Tým naša práca na trase nadnes skončila a keďže sme prešli dosť veľký úsek, nevraciame sa, ale pokračujeme po žltej do Hačavského sedla a do Hačavy. Odtiaľ a následne po auto do Štósu nás ešte vezie Rišo.

Trasa č. 2.: Hačava - Hačavské sedlo - Pod Osadník, počet členov 4
Richard Poláček

Po návrate zo Štósu sme sa v zložení Pali, Monika, Peťo a ja rozhodli, že aj v tom psom počasí si pôjdeme splniť svoju úlohu. Nabaliť pršiplášte, farby, štetce, kefy, pílky a železné kolíky a poďho na to... Auto sme odstavili v Hačave a po žltej sme sa v tom nečase vybrali na planinu. Celý čas sme sa snažili vžiť do úlohy turistu - začiatočníka a snažili sme sa mu spríjemniť výstupovú cestu na Planinu. Zastavovali sme sa pri skalách i stromoch a snažili sa obnoviť značky tak, aby žiarili novotou. Bola to syzifovská práca, lebo farby sa na mokrom podklade rozpíjali a voda z kôry prerážala na povrch aj cez farbu. Tak sme sa sústreďovali na také miesta, ktoré sa dali od vlhkosť osušiť. Hneď prvý problémový úsek pri kríži sme dali do poriadku tak, aby nik, kto pôjde za nami, nepoblúdil.

V Hačavskom sedle sme sa stretli so skupinkou Axela, ktorý sa akurát s farbou a štetcom prebíjal pomedzi ovce, ktoré boli v elektrickom ohradníku. Schuti sme sa posmiali, ale to sme ešte netušili, že do tohoto "košiara" budeme musieť vstúpiť aj my. Značkovací kolík totiž "svietil" uprostred ohrady, kde sa na nás nevrlo pozerali zlostné pastierske psy. Takže - rýchlo vybaliť náradie, vhupnúť do ohrady a maľovať, maľovať a ... rýchlo odtiaľ utekať. Vydýchli sme si, lebo naša žltá trasa pokračovala už mimo ohrady, po lúke. Lúky na Planine sú krásne. Avšak svoje čaro strácali pre nás tým, že sme sa museli brodiť vysokou mokrou trávou povyše kolien a tak sa aj posledné suché časti našich odevov stávali mokrými.

Lúky pre neskúseného turistu môžu znamenať to, že sa človek stane bezradným, lebo nevie nájsť tú svoju cestičku, ktorá by ho priviezla ku svojej značke. V takýchto momentoch sú pre nich pripravené značkárske kolíky, ktoré však na niektorých lúkach chýbali. Tak sme sa rozostúpili, aby sme našli to najsprávnejšie miesto pre jeho umiestnenie. Z jedného aj z druhého smeru. Potom už prišla na rad len hrubá mužská robota. Natĺcť kolík do zeme. Ženská ruka kolík už len došperkovala pásovým značením. Takto sme postupovali po trase našej značky a postupne sme osadili ešte ďalšie dva kolíky a namaľovali aj "volavky" na koncoch lúk. Nie, nekreslili sme si vtáčiky po stromoch. To je len značkársky, slangový výraz pre pásovú značku, ktorá nemá štandardné rozmery 10 cm  x 10 cm. Úlohou volavky je totiž turistu už zdiaľky nasmerovať na TZT v tých miestach, kde pre nedostatok stromov, alebo skál nebolo možné značky osadiť.
Keď sme sa vracali naspäť k autu, tak sme si všetci v duchu i nahlas vraveli, akéže sú to krásne značky na tej našej trase...

Počas celého dňa som pozoroval všetkých svojich členov skupinky a v duchu sa usmieval nad tým, ako ich tá práca chytila. Nechceli jeden druhého pustiť k práci, doslova sa pretekali v tom, kto bude maľovať a kto bude prestrihávať krovie, zahaľujúce značky. Bolo evidentné, že z toho mali radosť. A pozorovať ľudí, ktorí robia svoju prácu s entuziazmom a nadšením a hlavne zadarmo, mi spravili aj z tohoto upršaného dňa jeden krásny, slnečný deň.

Trasa č. 3.: Matesova skala - Metlisko - Pod Osadník, a Metlisko - Matesova skala - Zádielska horáreň - Zádiel, počet členov 6
Peter Mišovic

Skupina mala na starosti údržbu a obnovu značkovania priebehu zelenej turistickej trasy vedúcej na Osadník zo Zádielskej horárne. Vzhľadom na vysoký počet členov sme sa však rozhodli, že okrem plánovanej značky obnovíme aj priebeh červenej turistickej značky, vedúcej priamo Zádielskou tiesňavou z dediny Zádiel po Zádielsku horáreň.
Sivé nebo a hustý dážď hneď ráno potvrdilo naše obavy z dlhodobejšej predpovede počasia, ktorá tentokrát bola pravdivá. Prešli sme cez Sorošku do Bôrky, z Bôrky sme v hustom daždi pokračovali jednou z lesných ciest priamo pod Matesovu skalu, kde sme odložili vynesené nástroje a pokúsili sa obnoviť zničenú informačnú tabuľu Národného parku, ktorú sme našli pohodenú v kríkoch. Bola však prehnitá a nepodarilo sa nám ju obnoviť.

Pokračovali sme na Metlisko (cca 25min od rázcestia Pod Osadníkom), ktoré bolo východzím bodom našej časti stretnutia. Na Metlisku sme sa pokúsili obnoviť staršie značenie, no pre hustý dážď to bolo nemožné. Po spoločnom telefonáte s ostatnými skupinami sme všetci došli k záveru, že nemá zmysel pokračovať v kreslení nového značenia. Vracajúc sa z Metliska späť na Pod Matesovou skalou prestalo pršať a tak bolo aspoň možné vyznačiť nové značky, osadiť novú vodiacu tyč a premaľovať staré, ktoré boli vzhľadom na absenciu žltej farby nevýrazné.
V Zádielskej doline sa nám ešte podarilo na niektorých miestach obnoviť červenú značku, taktiež sčasti obnoviť priebeh zelenej nad Zádielskou horárňou.

Trasa č. 4.: Hačavské sedlo - Bezvody a po Planine, počet členov 4
Paľo Axel Gomboš

Našu skupinu čakalo preznačenie z Hačavy cez Hačavské sedlo, Bezvody až po Okrúhly laz, kde sme sa mali podľa pokročilosti času zariadiť, kam budeme pokračovať ďalej.
Slávna päťka sa tentoraz nekonala, lebo sme do auta nasadli len štyria a vzhľadom na neskorší začiatok sme prenechali orientačne bezproblémové značenie v dedine Hačava na neskôr a rozhodli sa začať až na hornom konci dediny, kde sme okamžite upútali záujem miestnych, ktorí „nebadane“ odťahovali záclonky na dreveničkách. Pod maskovaním pršiplášťami sme postupovali do sedla. V neustávajúcom daždi sme sa sústredili najmä na prečistenie krovín okolo existujúcich značiek a tam, kde to stekajúca voda dovolila, aj na ich premaľovanie. Podopĺňali sme zopár šípiek a potvrdzovacích značiek, aby na rázcestiach aktuálne vyjazdených ciest nevznikali zbytočné dohady. Pred Hačavským sedlom som si vyslúžil bobríka odvahy za premaľovanie kolíkov vnútri elektrického ohradníka stráženého štekajúcim havkáčom. Stále som presvedčený, že bol na reťazi...

Na rázcestí Bezvody však začala byť situácia so značkovaním neúnosná, stekajúca voda ničila premaľované značky a hmla valiaca sa od Osadníka obaľovala všetko navôkol vlhkým povlakom. Po telefonickej porade s ostatnými skupinami sme usúdili, že by sme narobili viac škody ako úžitku a rozhodli sa so značením prestať. Nechcelo sa nám potupne vracať, takže sme sa rozhodli pokračovať v túre a ak to situácia dovolí, tak aspoň prečistiť chodník a zistiť aktuálny stav značenia, aby bolo možné naplánovať ďalšie aktivity. Po príchode na Želiarske lúky a obedňajšej prestávke sa vrstva oblačnosti zdvihla a mohli sme odložiť aj nepremokavé vrstvy. Malá skúška farieb a huráááá. Stromy obschli, takže môžeme obnovovať ďalej.

Na otvorenom priestranstve je v lete vďaka vyjazdenej ceste orientácia bezproblémová, no po zimnej skúsenosti s absenciou akýchkoľvek stôp dávame značky o niečo viac nahusto a nespoliehame sa len na pomaľované kamene. Pri salaši na seba viažeme pozornosť maďarskej skupiny, ktorá so záujmom sleduje našu prácu. Keďže sa mojou lámanou angličtinou dokážeme dohodnúť, kam majú ďalej smerovať, stávajú sa prvými testovačmi na práve obnovenej trase. V správach som si informáciu o nezvestnej 15 člennej skupine turistov nevšimol, takže asi nezablúdili... ?

Preznačkovali sme sa až na rázcestie Okrúhly laz. Amatérsky vyznačená žltá trasa sa dostala do máp ako oficiálna zelená. Pohľad na hodinky a vidina zostupu na Turniansky hrad prakticky potme a po mokrých skalách rozhoduje, že sa do Hája vrátime priamo po zelenej. Prednedávnom premaľovaná zelená farba na pôvodných žltých značkách veľmi nedrží a stále sa tu vyskytujú aj zabudnuté žlté. Roboty máme teda dostatok. Chodník využívaný odnepamäti však dosť zarástol a tak sa ho miestami snažíme trochu viac spriechodniť. Na malých lúčkach dopĺňame značky na mladé stromčeky. Aj takáto orientačná pomôcka je lepšia ako žiadna. Schádzame na stáročnú cestu vysekanú do skaly a serpentínami klesáme do Hája. V tomto úseku už práce nie je tak veľa, veď chybne odbočiť v takomto teréne je prakticky nemožné, ak nemáte nejaké kamzíčie úmysly. V dedine sa objavujeme medzi poslednými už na zotmení. Už len zopár čiar na betónové stĺpy a naša celodenná výpomoc sa končí pri miestnom rázcestníku.

Nedeľa

Trasa: Turňa nad Bodvou, žel. stanica  - Turňa nad Bodvou, centrum - záhradkárska kolónia, výmena smerových tabúľ v obciach Hačava, Háj, Turňa nad Bodvou, počet ľudí 6
Soňa Mäkká

V nedeľu nás ostáva už len šesť, ale na druhej strane nám žičí počasie. Jedna skupinka mení smerové tabule v obci Hačava, v Háji aj v Turni nad Bodvou. Naša skupinka sa takisto presúva do Turne nad Bodvou. Obnovujeme značenie žltej a modrej TZT na trase Turňa nad Bodvou, žel. stanica  - Turňa nad Bodvou, centrum - záhradkárska kolónia.
Začíname na železničnej stanici, kde najprv trocha bádame po žltej. Tá totiž niekde úplne chýba, pričom značky majú ísť spolu odtiaľto až na Turniansky hrad. Zvýrazňujeme smer trasy pred stanicou a postupne prechádzame obcou. Väčšina značiek sa nachádza na betónových stĺpoch, na ich hladkom povrchu sa značky maľujú celkom ľahko a rýchlo. Postupne sa dostávame k podchodu pod cestou až k záhradkárskej kolónii. Odtiaľto je značenie už v poriadku a tak poobede môžeme s prácou skončiť.

Záver

Aj napriek sobotňajšej nepriazni počasia táto akcia splnila viaceré účely. Sčasti sa obnovilo miestne turistické značenie, či už značky, značkárske kolíky, alebo smerovky. Záujemci si to mohli vyskúšať na vlastnej koži a ak by chceli v tejto prospešnej činnosti pokračovať, budú vedieť, na koho sa majú obrátiť.

Ďakujeme

Rišovi Poláčkovi za organizáciu,
Walterovi Gedeonovi za metodické vedenie,
Klubu Slovenských Turistov za spoluprácu,
starostke obce Háj za ústretovosť,
všetkým dobrovoľníkom za účasť a vykonanú prácu.

Sponzorom:
Nadácia Ekopolis - donor Toyota
Centrum pre Filantropiu a spoločnosť Siemens
Tradix, s.r.o. - farby Alkyton

Organizátor
OZ STS Hiking

Fotografie: Soňa Mäkká, Rišo Poláček, Paľo Axel Gomboš, Peter Mišovič, Dušan Šimoník

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek