Pre vysvetlenie sa musím vrátiť 11 rokov dozadu. Bol 6. január 1995, Traja králi. A zároveň moja prvá horská túra. Kondícia nulová, výbava od číňanov, počasie pod psa. Ale dal som sa ukecať, že vraj bude super. Tak sme sa vybrali na Krížnu. Klasická trasa cez Majerovú skalu na Kráľovu studňu a späť na pramene. Tam sme sa rozhodovali, kadiaľ ďalej. Padol návrh, aby sme to skúsili po zelenom traverze na Úplaz a cez Predný Japeň do Starých hôr – celkom nerozumne som súhlasil. Na chodníku bolo asi 80 cm snehu, v nohách asi 1200 výškových metrov a asi pol litra kyseliny mliečnej. Bol s nami borec z Kremnice, cestou sa pripojil, bol dobrý, tak šliapal stopu. Vyliezť na Japeň bolo pre mňa utrpenie a hore som spadol a nevládal sa postaviť. Totálny hlaďák. Strašný pocit, keď chcete kráčať, a nedá sa. Hore som do seba vysypal sáčok hrozienok a dve jablká, iné sme už nemali. A po pol hodine sme sa pomaličky pobrali dole. To sa už začalo stmievať, ale došli sme.

S odstupom času si uvedomujem vlastnú hlúposť a podcenenie síl. Mohlo to dopadnúť aj horšie, našťastie sme to zvládli, teda hlavne ja. Zobral som si z toho dňa poučenie a blok – strach z toho kopca. Jedenásť rokov som ho prekonával. Odvtedy som urobil veľa oveľa náročnejších túr, ale na túto jednu som sa nemohol odhodlať. Proste to nešlo. Až teraz. Rozhodol som sa, že si túto trasu prejdem z opačnej strany, a to z Harmanca cez Zadný Japeň na Predný, potom na Úplaz a potom uvidím, čo ďalej.

Trasa sa začína v Dolnom Harmanci na lesnej správe, priamo z dvora. Keď sa tam rozhliadnete, uvidíte len jednu lesnú cestu napravo a tou sa treba vybrať. Počasie bolo na stred novembra dosť studené, ale prvá časť výstupu ma celkom pekne rozohriala. Cesta ide zmiešaným lesom stále nahor, rovinky na oddych tam veľmi nie sú. Nevadí, hovorím si, aspoň naberám výšku. Značenie je dobré, netreba sa báť, ak na dlhšom úseku cesty nenájdete značku, na križovatkách a nejasných úsekoch ju vždy zazriete. Cesta ma zaviedla na malú lúčku, kde z nej odbočuje chodník priamo hore a napája sa na ďalšiu cestu, tá ma zaviedla až pod vykrývač, ktorý je pod vrcholom Zadného Japňa. Potom som sa dostal na krásne horské lúky medzi Zadným a Predným Japňom a na samotný Zadný Japeň. Z neho sú už nádherné výhľady na Krížnu, konkrétne na jej južné svahy a kotly obidvoch Ramžiných. Aj počasie bolo super, vrchol Krížnej bol v oblačnej čiapke, okolo modrá obloha, celé to bolo poprášené snehom, cez ktorý ešte presvitali jesenné farby. No balzam na dušu.

Zo Zadného Japňa som po chodníku začal klesať do akéhosi veľkého sedla medzi Japňami, stále po horských lúkach. Potom nasledoval strmší výšvih a v lese skrytý ostrý hrebienok, miestami široký tak na pol metra. Po stranách 10-metrové skalné zrázy. To som tu veru nečakal. Ani tú medvediu stopu. Z hrebienka je to ešte pár metrov nahor a stál som na mojom zakliatom kopci. Konečne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Predný Japeň je taký "polovičný" kopec – polovica vrcholu je zalesnená. Čo sa týka výhľadov, bolo vidieť len polovicu hrebeňa Krížnej, ale aj tá bola nádherná. Starohorské vrchy, Rudohorie, Poľana, Štiavnické a Kremnické vrchy sú odtiaľ ako na dlani. A v hĺbke dole Staré Hory, čo by kameňom dohodil.

Zdržal som sa asi pol hodinku, vykecal si s Japňom staré hriechy a problémy. Uzavreli sme večný mier a pobral som sa ďalej po hrebeni smerom na Úplaz. Ten hrebeň je z Krížnej nádherný, ako ostrie noža. Z Japňa dole je niekoľko stupňov, ktoré ma kedysi doslova zabíjali, každý bol vrchol a stále nič. Na konci klesania som narazil na dobrú zvážnicu, ktorá vedie ku Pánskej kolibe v Bystrickej doline. Tá nie je značená, trasa vedie ďalej po hrebeni nahor cez nádherný javorový les na Úplaz. Tam sa treba rozhodnúť, kadiaľ ďalej. Buď doprava po žltej smerom dole do Tureckej popod Ramžiné alebo rovno po zelenej na Kráľovu skalu a potom Bystrickou či Túfnou dolinou do Harmanca. Záleží od momentálneho stavu, kto sa na čo cíti. Možno ísť aj rovno nahor po chrbte Malej Krížnej na hrebeň a na Krížnu, ale tento chodník nie je značený a sme v Národnom parku, takže neodporúčam.

Vzhľadom na to, že som bol tlačený časom a cieľ som splnil, zišiel som dole po spomínanej zvážnici. Treba sa pripraviť, že je pomerne dlhá, a potom ešte vyše 7 km do Harmanca Bystrickou dolinou. Tá je však krásna, takže sa človek nenudí.

Takto som pokoril môj osobný mýtus. Bez plánov, silenia sa, v pohode a kľude duše. Som šťastný, že som si z nepriateľa urobil priateľa. Dúfam, že navždy.

P.S. Tento výstup som okrem iného venoval aj svojej manželke, ktorá presne pred rokom vystúpila v snehovej fujavici Túfnou dolinou na Krížnu v piatom mesiaci tehotenstva. To bola prvá synova zimná túra. Obidvaja ju zvládli perfektne, za čo ich obdivujem.