Hoci nedvědovské pesničky ospevujú predovšetkým Sázavu, ktorá nesporne patrí medzi skutočne krásne miesta na svete, a ktorá je považovaná za jednu z kolísok českého trampingu, najkolískovejšou kolískou je predsa len Vltava. Konkrétne dnes už neexistujúce miesto v oblasti zvanej Svatojánské proudy (úsek Vltavy medzi Štěchovicemi a Slapmi). Aby som nezavádzala, miesto, kde vznikla v roku 1918 prvá známa česká osada, samozrejme ešte existuje, no dnes sa nachádza na dne vodnej nádrže Štěchovice.

Trasa

Štěchovice – Ztracenka – Pod Třebenicemi – Sv. Jan – Slapská přehrada – Kolna – Pod Homolí – Homole – Štěchovice

Výlet sme začali pri vodnej elektrárni Štěchovice, lepšie povedané kúsok nad ňou. V dedine totiž takmer súbežne vedú dve cesty – dolná viac-menej popri Vltave až ku bráne elektrárne, a horná po modrej turistickej značke. Hoci obe cesty končia neďaleko seba, prepojené bohužiaľ nie sú. Samozrejme, my sme si najskôr vyskúšali prvú spomenutú, aby sme zistili, že to tadiaľ skutočne neprerazíme (kto chce, môže to vyskúšať, ale nestojí to za to).

Náučná stezka Svatojánské proudy

Po nájdení správnej cesty už bolo pokračovanie hračka. Najprv bolo síce treba zopár metrov vystúpať a obísť plot vodnej elektrárne, no za odmenu sme si ju potom mohli prezrieť pekne zhora a prejsť sa po mostíku ponad potrubie, ktorým buď padá voda z nádrže Homole, alebo sa ním naopak voda do nádrže prečerpáva.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Chodník však postupne znova sklesal až k Vltave a začal celkom dôkladne kopírovať reliéf miestnych svahov, čím sa docielilo skutočne minimálne stúpanie a klesanie. Miestami viedla cestička len kúsok od rieky, inokedy sa zavŕtala hlbšie do lesa aj s údolím či potôčikom. Okrem podmanivej Vltavy a informačných tabuliek náučného chodníka Svatojánské proudy spestrovali cestu i mnohé chatky a chatôčky či kadejaké plavidlá (zväčša kanoe) povyťahované na brehu.

Čas ubiehal veľmi príjemne a tým pádom aj veľmi rýchlo a ani sme sa nenazdali, boli sme pri jednej z legendárnych osád, Ztracenke. Osada nazvaná „Ztracená naděje“ bola založená už v roku 1918 na brehu Vltavy, po napustení štěchovickej nádrže bol ale pôvodný osadný flek zatopený. Osadníkov to však neodradilo, len sa posunuli o čosi vyššie, na miesto dnešnej Ztracenky. Kto čaká chatku „zašitú“ v zdanlivo nepriestupnej húštine na spôsob bratislavskej Granady, alebo zrub na neprístupnom mieste podľa vzoru tých sázavských, asi bude dosť prekvapený. Osada Ztracenka je skôr chatárskou než trampskou osadou. Množstvo chatiek s kvetinovými záhonmi, opaľujúce sa dievčatá, športové ihriská a papier s informáciami pre návštevníkov, ako sa tam majú správať.

Na opačnom brehu Vltavy priamo nad Ztracenkou je na vysokej skale Kletecko (371 m n. m.) Smetanova vyhlídka, odkiaľ sa predovšetkým podvečer naskytá nádherný výhľad na vlniacu sa Vltavu.

V podobnom duchu, ako prvá časť trasy, pokračuje náučný chodník i ďalej. Príjemná, pomerne široká cestička len s malým prevýšením, podmanivé výhľady na Vltavu, kde-tu nejaká malebná chatka a skutočne pokojná atmosféra.

Spestrením trasy je časť chodníka vedúca na útese nad riekou, kde sú pre väčšiu bezpečnosť umiestnené reťaze a zábradlie. Akoby nebolo pestrosti dosť, po chvíli sa objavuje tunel pre peších vtesaný do skaly. Za ním sa s blížiacimi sa Slapmi mení i charakter chatiek z prevažne trampských na prevažne civilizované so záclonkami, kvetinovými záhradkami a všetkým, čo k tomu patrí.

Postupne sa chodník spája s väčšou cestou, na ktorú môžu už aj autá (na náučnom chodníku Svatojánské proudy sú zakázané aj bicykle), a tu míňame aj prvú krčmičku, odkedy sme vyrazili zo Štěchovíc. Krčmička je hneď pri prístave, kde pristáva loď premávajúca po tejto časti Vltavy. Keďže ešte máme vlastné zásoby, rozhodneme sa radšej vybrať doma namastené rožky a poobedovať na neďalekom móle.

Po technickej prestávke pokračujeme v putovaní a završujeme náučný chodník Svatojánské proudy. To už sa ale pred nami týči obrovská vodná nádrž Slapská přehrada.

Slapská přehrada

Priehradný múr Slapskej priehrady je so svojimi 60 metrami skutočne obrovský. Po krátkom odbočení z turistického chodníka sa dá prísť veľmi blízko podeň a s údivom sledovať jeho majestátnosť. Priehrada bola postavená v rokoch 1949 – 1955 ako súčasť tzv. Vltavskej kaskády a na základe rozlohy 1162,7 ha je piatou najväčšou priehradou v Českej republike.

Neodoláme lákadlu ísť sa pozrieť aj na vrch priehradného múru a poctivo vystúpavame tých 60 metrov. Cestou míňame sochu Sv. Jána Nepomuckého, podľa ktorej oblasť dostala meno Svatojánské proudy. Po dostavbe Slapskej priehrady však socha musela byť premiestnená. V roku 1998 bola znova vysvätená a otočená tvárou k rieke. Väčší záujem než Ján Nepomucký v nás vzbudzujú krčma a obchod v Nových Třebenicích. V typickom letnom teplúčku človek predsa trošku vysmädne, hlavne pri stúpaní do mnohých a mnohých schodov. Pred krátkou zachádzkou na korunu hrádze teda ešte „parkujeme“ pri pive a minerálke a zanedlho si aj s nanukmi a doplnenými zásobami vykračujeme k priehradnému múru.

Aj zhora sú výhľady zaujímavé. Na jednej strane obrovská hĺbka, na strane druhej pokojne sa plaviace lodičky a kúpajúci sa ľudia. A na múre šialené teplo. Nezdržiavali sme sa tam teda pridlho a čoskoro sme už utešene stúpali rozpálenou třebenickou ulicou.

Do Štěchovic cez Homolu

Naším ďalším cieľom bola horná nádrž prečerpávacej vodnej elektrárne Štěchovice. Na dosiahnutie tohto cieľa však bolo najskôr potrebné zdolať nejeden výškový i vzdialenostný meter. Skutočným vykúpením bolo, keď sa naša cesta vedená modrou turistickou značkou konečne zavŕtala do lesa. Postupne prestala aj stúpať, takže sme pekne pohodovo došli až pod horu Chlum (448 m n. m.), kde sme prestúpili na červenú turistickú značku. Z nej sme sa čoskoro odpojili a po lesnej asfaltke vystúpali k nádrži Homole, ktorá je len pár metrov pod vrcholom Chlumu.

Nádrž Homole je vcelku príjemné miesto. Že ide o súčasť elektrárne, pripomínajú len veľké potrubia a niekoľko budov. Prístup k nádrži však nie je nijako obmedzovaný, takže ak niekto chce, môže sa v nej pokojne aj okúpať. I napriek teplému dňu nás ale veľmi nelákalo robiť spoločnosť nešťastnej nafúknutej žabke, ktorá sa márne snažila z nádrže dostať. Po chvíli sme teda zavelili na ústup a vrátili sa na červenú.

Tá nás svojim slušným klesaním pomerne rýchlo doviedla do Štěchovíc, kde sme sa znova napojili na modrú turistickú značku, a tá nás rozpálenou ulicou doviedla k skutočne príjemne vyhriatemu autíčku.

Ďalšie tipy

Z blízkeho okolia za návštevu určite stojí i Smetanova vyhlídka, kam síce nevedie turistická značka, no s mapou a troškou skúseností nie je problém nájsť ju, neďaleká vyhliadka Májprístupná z dedinky Teletín a tiež sútok Sázavy a Vltavy, kam sa dá dostať z dedinky Hradišťko.

Záver

Výlet údolím Vltavy je veľmi príjemnou a neveľmi náročnou túrou s úžasnými výhľadmi a pohodovou atmosférou. Na svoje si prídu aj milovníci techniky a obrovitánskych stavieb. Kto však očakáva, že naňho dýchne duch starých trampských pesničiek, asi bude sklamaný. Prinajmenšom počas krásneho teplého letného víkendu, kedy sa táto časť Povltavia mení na regulárnu chatovú osadu. I napriek tomu je však trasa vskutku príjemná a určite stojí za návštevu.

Súvisiace odkazy

mapa
Článok: Svatojánské proudy – Kolébka českého trampingu
Článok: Za trampy na pravém břehu Svatojánských proudů