Turistický sprievodca, ktorý nám slúžil ako inšpirácia k výberu tej správnej túry, nebol taký dokonalý, ako sme očakávali. Spôsobené to bude najskôr tým, že sme zvyknutí na slovenské hory a naše značenie trás. To som očakával aj v Alpách. Bol to omyl, značenie je úplne iné. Časy trás v mapách nehľadajte, nie sú tam. Chodníky v okolí mestečka sú označené číslami (viď fotodokumentáciu). Červeno-biely terčík nás mýlil. Vyzeral ako zákazový a pritom to bolo štandardné značenie.

Blúdenie

Na túru vyrážame pomerne neskoro, no po 14-hodinovej ceste vlakom naprieč troma krajinami sme oddych potrebovali. Od kostola v centre Kranjskej Gory smerujeme cez úzke uličky smerom k lesu. Prejdeme rieku Velika Pišnica, ktorá preteká popred miestne kasíno, ktoré míňame z pravej strany. Smerujeme do lesa kamenistým chodníkom a snažíme sa držať značenia, ktoré je na trase veľmi riedko rozmiestnené. Po chvíľke prichádzame na Drčev rut. Kedysi dávno to bola čistinka. V súčasnosti je už zarastená kríkmi a stromami. Na tomto mieste trošku tápeme v orientácii. Zvažujeme, na ktorú stranu sa vybrať. Striedavo hľadím do mapy a do sprievodcu. Vyberieme sa teda vpravo po štrkovej cestičke a prídeme k rázcestiu. Odtiaľ sa môžete vybrať buď cestou medzi domy vpravo, alebo sa vľavo ako my, chodníkmi cez les. Vyšli sme na širokú lesnú štrkovú cestu. Tá vedie po úbočí na miesto Tofov graben, kde lesná cesta končí a pokračujeme chodníkom vpravo cez malý potok. Klesáme do údolia chodníkom, ktorý sa po chvíli rozšíri znova do širokej lesnej cesty. Kráčame a obdivujeme miestnu prírodu. V mieste, kde cesta bočí prudko vľavo dole do dedinky Godz Martuljek, sa vyberáme vpravo hore. Obchádzame závoru a smerujeme k hlavnému cieľu dneška. Je ním vodopád na potoku Martuljek „Spodný Martuljkov slap“. Cheli sme sa dostať aj k hornému, ale chodník bol uzavretý.

K vodopádu

Od závory sa smerom hore po lesnej ceste dostaneme až na miesto, kde lesníci zvážaju drevo. Po krátkom oddychu schádzame vľavo na chodník, ktorý nás zavedie k vodopádu. Rýchlosť nášho schádzania sa zvyšuje skracovaním sa intervalov hrmenia. Klasika, poobede prichádza do hôr búrka. Aspoň niečo, čo nám pripomína naše Tatry. K vodopádu prichádzame už s oblečenými ponchami a zvečňujeme rôzne pohľady „slapu“ kompaktným digitálom. Dlho sa tam ale nezdržíme, vyháňa nás dážď. Rýchlosťou „namydleného blesku“ sa snažíme dostať spomedzi skál do údolia. Cestou ešte stretávame skupinky turistov, ktorí idú oproti vodopádu, ale aj búrke. Po chvíli dôjdeme k parkovisku a ukrývame sa pod prístrešky bufetu. Bufetár, vidiac lejak, to zabalil. Zamkol búdu, vzal psa vybral sa do dediny.

Keď búrka ustane, kráčame aj my do dediny. Na rázcestí pri hlavnej ceste sa rozhodujeme, čo ďalej. Rozhodli sme sa na návrat do Kranjskej Gory popri už spominanej rieke Velikej Pišnici. Prejdeme hlavnú cestu a miestnymi uličkami sa dostaneme k rieke. Popri záhradách a proti prúdu rieky sa vraciame spať. Tunajšie značenie nás dosť mýli, radšej verím mape a nie značeniu. Rieka má v lete málo vody, miestami je koryto aj dvakrát širšie. Po hodine prichádzame do späť do východzieho bodu dnešnej vychádzky. Je to nenáročná spoznávacia túra okolia Kranjskej Gory. Celkový čas je 4-5 hod v závislosti od fotografovania a občerstvenia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]