Formát

Na prednej časti publikácie vo formáte A4 a tvrdej väzbe je fotografia z cesty ťavou po púšti, na zadnej tieň autora stopujúceho popri ceste. Z grafického hľadiska ide o vydarené dielo, celková úprava knihy aj kvalitný tvrdší papier na prvý pohľad zaujmú. Autor svoj príbeh rozdelený do štyroch kapitol prezentuje na 217 stranách, čím sa vzhľadom na použitý papier hmotnosť knihy dostáva do celkom slušných čísel.

Obsah

Celá cesta Romana Vehovského trvala podľa jeho slov necelých sedem rokov. V tejto knihe sú zachytené štyri. Našťastie svoj výlet nepoňal ako svoje pamäte a aj keď kapitoly nasledujú po sebe chronologicky podľa toho, ako sa presúval, nemal pocit, že čitateľovi musí opísať každý svoj deň.

V každej kapitole sú vybrané zaujímavé postrehy o miestnych ľuďoch, prírode, architektúre alebo aj politickom systéme. Text je písaný sviežo, autor sa s ľahkosťou kĺže od destinácie k destinácii ako po náhrdelníku a trúsi pomyselné perličky rozhovorov, nocľahov pod hviezdami, chutí a vôní. Sú tu informácie, ktoré asi v klasických sprievodcoch nenájdete: "Mongolsko má 46 tisíc kilometrů cest a dva z toho jsou asfaltové. Po prašných kamenitých cestách plných děr jezdí velmi málo aut i autobusů. Ty se neřídí jízdním řádem, ale ekonomickým. Když je autobus plný, blíží se čas odjezdu. Když je přeplněný, vyráží se."

Postrehy sú okorenené svojským humorom:
"Návštěva mětského tržište je nejsnažší způsob, jak tato pestrá etnika potkat. Nejsnažším způsobem, jak tyto rozličné kmeny navštívit v jejich horských vesnicích, bývá následovat je z tržiště domů."

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Niekedy humor ustupuje, najmä pri občasných zastávkach v histórii, ktorú často píše násilie a tyrania moci - či už je to Východný Timor, Čína alebo Mongolsko. Ani tu však nejde o suchopárny text:
"Přisla Stalinova krvavá cesta slzavým údolím k rudým zítřkům."
"Z velké čínské zdi se stala dostihová překážka a Čingischánovi vojáci ustájili své koně v Pekingu, který proměnili ve velkou maštal."

Nechýba ani niekoľko krátkych filozofických úvah, ktorým by sa na takejto ceste nikto nevyhol, ich závery by ale mohli mať platnosť aj v tom obyčajnom živote - otázne je, či si nájdeme čas nad vecami takto premýšľať. Tie však citovať nejdem, tie si môže v prípade záujmu v knihe každý nájsť sám...

Kniha je bohato doplnená fotografiami, tematicky rovnako rôznorodými ako text. Sopky, mešity, exotické zvieratá, hrajúce sa deti či chaos na indickej ulici. Niektoré sú nižšej technickej kvality, to je ale detail oproti ich kráse a atmosfére, ktorú zachytávajú. Fotografie priebežne dopĺňajú text, pričom nová kapitola vždy začína celostranovou fotografiou. Výnimkou nie sú ani dvojstrany s mozaikou fotografií. Väčší priestor by si zaslúžilo oveľa viac fotografií, napríklad z austrálskeho buša, ale to by už asi bolo potrebné prenášať knihu oboma rukami...

Čo dodať...

Kniha Cestou osudu a náhody je veľmi vydarené dielko, ktoré sa číta jedným dychom. K mnohým fotografiám a aj do niektorých "destinácií" som sa opakovane vracala. Niektoré, napríklad Mongolsko, som pridala do svojho siahodlhého zoznamu "Kam chcem ísť". Všetkým čitateľom, ktorých zaujímajú vzdialenejšie kúty sveta a dobrodružstvá, ktoré je možné zažiť pri stopovaní, ju môžem len odporúčať.

Kniha sa dá kúpiť tu. Viac informácií o autorovi sa nachádza tu.