Trasa

Veľká Lodina – Holica – Bokšov a späť

Je skoré jesenné ráno. Ešte je všade hmla a malátne vybaľujeme asi na piaty krát veci z auta. Dnes nás čaká veľmi pekná trasa v málo navštevovanej časti Čiernej hory, pre turistu zaujímavá vďaka skalným útvarom a zachovanému lesu, ktorý miestami bude prechádzať až do pralesových foriem. Pomaličky stúpame modrou turistickou trasou bezmennou dolinou z Veľkej Lodiny smerom na Prielohy. V lese je úplné ticho. Absolútne. Nepočuť nič. Naokolo len takmer bezlisté buky a to ticho. Je to úžasné. Stúpanie nie je náročné a tak napredujeme rýchlo. Na východnej strane sa zjavujú prvé menšie bralá. Krátku prestávku si spravíme až pri prameni Mária, kde nás prekvapila celkom pekná lúka. Približne po hodine, niekde na týchto miestach opúšťame modrú značku a stúpame krátkym a strmým úsekom lesnej cesty priamo do sedla pod Priehybami.

Holica

Tu už pokračujeme po úzkom chodníčku, po hrebeni ktorého svahy prudko spadajú do dolín. Vďaka jeseni máme krásny výhľad. Tešíme sa už na vrchol Holice (806 m n.m.), ktorým chodník prechádza. Ten je však podľa predpokladov zalesnený a bez výhľadu. Cestička sa ďalej stáva ešte zaujímavejšou, pretože po oboch stranách pribúdajú rôzne skalné útvary. Na východnej strane chodníka míňame národnú prírodnú rezerváciu Bokšovská skala, ktorá bola za rezerváciu vyhlásená v roku 1954 za účelom ochrany zachovalých vzácnych lesných bučín a skalných biocenóz na vápencoch (novelizovaná v roku1988 ) a predstavuje plochu o rozlohe 146.71 ha. Rezervácia je vo všobecnosti charakteristická vápencovými bralami, ktoré prudko spadajú do doliny Hornádu. Nájsť v nej môžeme napríklad treťohorný relikt kríka Škumpy vlasatej (Cotinus coggygria), Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a Horčičník Wittmanov (Erysimum wittmannii).

Bokšov

V družnej debate pokračujeme ďalej až na vrchol Bokšova (810 m n.m.), ktorý nám ktorý poskytuje obmedzený, no zato veľmi pekný výhľad. Z Bokšova je potrebné klesnúť do sedla, v ktorom sa sa hrebeň delí na dve rázsochy. Ku skalnému mestu pokračujeme tou severovýchodnou, ktorá klesá do otvorených pasáží, spôsobených lesným požiarom. Míňame zrejme vstup do priepasti, je však ohradeným provizórnym plotíkom. O malú chvíľku si robíme ďalšiu prestávku, dlhšiu, pretože sa nám otvorili krásne výhľady a to na relatívne široké okolie - Sopotnické vrchy, Bujanovské vrchy, Slánske vrchy, Humenec. Terén už je v podstate neustále skalný so strmými svahmi po pravej strane. Uchvátil nás pohľad na malý skalný útvar. Prístup k nemu je však pre nás vzhľadom na veľmi strmý svah nemožný. Hrebeň je ukončený skaliskom, ktoré prudko padá do doliny. Na tomto mieste by sme vedeli stráviť hodiny. Ponúka neuveriteľný výhľad, ktorý je umocnený trochu ponurou atmosférou skazy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Skalný masív Holice (Napoleónov klobúk)

Ďalším nepochybne zaujímavýcm miestom Čiernej Hory je výrazný skalný masív Holice, výrazne viditeľný z vlaku, z ktorého je krásny výhľad. Skalisko padá takmer kolmo k vodám priehrady. Výhľad je neuveriteľný. Cez Sivec, Kojšovskú hoľu, Folkmarskú skalu, Hnilecké vrchy a Bujanovské vrchy. Výhľad je dotvorený priehradou Ružín.

K masívu sa dá relatívne rýchlo dostať stúpaním z Malej Lodine dolinou medzi Bokšovskými skalami a Holicou (Napoleónovým klobúkom) a pokračovať po rázsoche hrebeňa Holice až ku výhľadu, alebo už popísanou trasou, pod Bokšovom však treba pokračovať tou druhou rázsochou, pokračujúcou severným smerom.