Kým prvý ročník kurzu prvej pomoci sa odohrával vo vrchoch v okolí Piešťan, druhá epizódka mala dejisko v krásnom prostredí hôr Malej Fatry, priamo pod Rozsutcom. Lokalita sa nám tak zapáčila, že tretia časť stále obľúbenejšieho cyklu „Ako zachrániť život“ bola nutne uskutočnená v Terchovej, na Chate Rajnoha (patriaca do skupinky chát Chaty Uhorčík) v Kysuckej vrchovine.

Obvykle pri výletoch do Malej Fatry väčšina turistov v Terchovej odbáča doprava, smerom do Vrátnej. My sme tentokrát smerovali naše telesné schránky doľava, smerom na terchovské nádherné lazy v Kysuckej vrchovine. Keď sa oko popáslo na neskutočne rozprávkových dreveničkách Chaty Uhorčík, postupne poprichádzali účastníci kurzu. Po úvodnom večernom zvítaní prítomných s doktorkou Renátou Andrejčákovou (ktorá je spolu s umelým Adamom už takmer inventár kurzov prvej pomoci) sme sa uložili do načechraných postelí v izbách, voňajúcich drevom.

Sobota

V sobotu po raňajkách sme sa vrhli do teórie záchrany života. Keďže väčšina účastníkov bola na kurze nová, tak bol obsah kurzu viac-menej podobný ako po minulé roky. Tí účastníci, ktorí už predtým na kurze boli, sa však aj tak zhodli na tom, že opakovanie je matka múdrosti a základy záchrany života sa dajú opakovať každý rok.

Samozrejme, keďže na kurzoch spolupracujeme s vysoko kvalifikovanou odborníčkou, pani doktorka nám priviezla čerstvé informácie o najnovších postupoch resuscitácie. Boli sme teda vďaka MUDr. Renáte Andrejčákovej prvá neodborná verejnosť, ktorá sa dozvedela o novom postupe pri resuscitácii – o správnej hĺbke masáže srdca. Pred tým to boli 4 – 5 cm, podľa nových poznatkov by sa malo masírovať 5 – 6 cm hlboko. Pomery vdychov a stlačení zostávajú rovnaké.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prvý deň sme si tradične okrem teórie vyskúšali uložiť kamaráta v bezvedomí do stabilizovanej polohy či resuscitovať 5 minút 60-kilovú Adamicu. Večer sme väčšina štábu šli hromadne na večeru do koliby v Terchovej, kde sme si vychutnali tradičné fatransko-terchovsko-jánošíkovské jedlá ako cesnačka, bryndzové halušky, pirohy či makové šúľance. Našli sa aj takí experti, ktorí si dali terchovské gule či diviaka s knedľou na kapuste.

Nedeľa

Druhý deň sa viezol v znamení nacvičovania resuscitácie. Po krátkom zhrnutí teórie z predchádzajúceho dňa a otázkach lekárky do radov prítomných (všetci odpovedali viac menej správne), sme vytvorili dvojice a resuscitovali, resuscitovali a resuscitovali (skúste to trikrát po sebe povedať). Doktorka si však ako na každom kurze povedala, že to nebude také ľahké, ako poniektorí dúfali, a z 60-kilovej Adamice nám šmahom ruky (nastavením figuríny) spravila 100-kilového Adama. A čuduj sa svete, tí, ktorí boli na kurze prvej pomoci po prvýkrát, sa veľmi prekvapili, keď Adam nebol taký povoľný ako deň vopred. Ak sa k tomu pridá čas oživovania z 5 minút na 10, tak verte, drahí čitatelia, aj sme sa pri tom poriadne zapotili.

Na kurze sme celkovo prebrali záchranu života, masáž srdca, dýchanie z úst do úst, ako zastaviť krvácanie, ako uložiť človeka do stabilizovanej polohy, antišokovej polohy, aké polohy sú vhodné pri infarkte či mozgovej porážke. Povedali sme si, čo robiť v prípade popálenín, kedy je nutné ísť s popáleninou či omrzlinou do nemocnice, aké sú najvhodnejšie postupy pri nutnosti záchrany života (pri autonehode napríklad). Opäť sme prebrali, ako sa správať pri pohryzení zverou, pádu do lana, poranení lebky či otvorených zlomeninách. Otázky prítomných boli uspokojivo zodpovedané a tak z kurzu odchádzal každý s vedomosťami, ktoré sú schopné pomôcť mu zachrániť život niekomu v jeho okolí.

Za jeden víkend sme zachránili jednu 60-kilovú Adamicu, jedného 100-kilového Adama, pozreli si zopár fotiek z inšpirujúceho prostredia oddelenia ARO Ružinovskej nemocnice. Premasírovali sme (prepumpovali) cca 638 litrov krvi, vykonali cca 1530 vdychov z úst do úst, 25500 stlačení srdca, zničili sme 10 obväzov a naučili sme 14 nových duší pomôcť ľuďom zachrániť život. Naučila nás to jedna skvelá lekárka, MUDr. Renáta Andrejčáková. Opäť ďakujeme.

Vďaka patrí ako vždy aj účastníkom kurzu, ktorých záujem nás teší už tretí rok.

Ďakujeme aj partnerovi podujatia, Chate Uhorčík, ktorá je naozaj veľmi pekne vystavaná, zasadená do krásneho okolia a prispela svojou atmosférou do pohodového, voňajúceho a dobrou náladou dýchajúceho kurzu.