Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Skalnatá dolinka

Častokrát som počul plány niektorých ľudí, ktorí túžili navštíviť Alpy, Himaláje, Pyreneje či iné európske alebo svetové hory. Chcú ísť do sveta, no nepoznajú naše krásne Slovensko. Nasledujúce riadky odhalia zaujímavú Skalnatú dolinku na úpätí Kremnických vrchov, neďaleko miesta, kde bývam. Ľudmi zabudnutá dolinka sa nachádza pár kilometrov od Zvolena, neďaleko NPR Boky, medzi dedinkami Turová a Tŕnie.

Vzdialenosť
5 km
Prevýšenie
+170 m stúpanie, -170 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 01.04.2005
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 520 m n. m.
  • Najnižší bod: 350 m n. m.
Voda
vlastná
Doprava
Autobus zo Zvolena smer Tŕnoealebo ˇ6elezná Breznica
SHOCart mapy
Kremnické vrchy, VKÚ Harmanec, č 132, sektor E3
Neviem presne, ako táto dolinka vznikla. Myslím, že to bola kombinácia geologického zlomu a erozívneho pôsobenia potoka, ktorý ňou preteká. A čím je taká zaujímavá? V jarnom období je malým kaňonom, ktorý sa zaplní vodou z topiacich sa snehov. Vtedy je takmer nepriechodná, ale veľmi pôsobivá.

Trasa do dolinky nie je značená, bude musieť postačiť môj krátky popis. Najlepšie je začať tento krátky výlet v obci Turová. Potom po asfaltke pokračovať smerom na obec Tŕnie – je to stále do kopca. Keď vyjdeme na vrch stúpania, cesta sa zvažuje nadol a kúsok pod nami je už obec Tŕnie. Tu treba odbočiť doľava na veľkú lúku. Na jej druhej strane je pás lesa, ktorý lúku ohraničuje. Treba prejsť priamo cez lúku k lesu. Tam sa terén zrazu preklopí nadol a už musíme len zbehnúť po spádnici dole k potoku. Následne sa pustiť po prúde potoka doľava a kochať sa...

Spočiatku vyzerá dolina nezáživne (obr. 1), z obidvoch strán svah a potok – takých dolín som už videl, pomyslíte si. Netreba sa nechať odradiť. Postupne sa svahy približujú ku sebe, zväčšuje sa ich strmosť, v potoku je viac a viac skál (obr. 2), po stranách sa objavujú andezitové bralné útvary (obr. 3). O chvíľu sú tu prvé malé kaskády – raz ste na jednej strane potoka, raz na druhej, preliezačky cez kmene, skákanie po skalách (obr. 4), no úplný návrat do detských čias. A je tu prvý, malý vodopád (obr. 5). Svahy sú už riadne strmé, na niektorých miestach dosahujú až 50 stupňov, dolina sa miestami riadne zužuje. A v jednom takom zúžení je druhý vodopád, ten veľký.

Veľký je relatívny pojem, na tie podmienky je však celkom slušný. Je vysoký asi 10 metrov, v prvej štvrtine je jeden prah a potom už padá cez skaly až dole. Zo spodnej strany je to skalný prírodný amfiteáter (obr. 6). Pozor, okolo vodopádu sa nedá zísť dole, treba ho obísť z ľavej strany, z pravej sa pre strmosť svahu nedostanete späť k potoku. Raz som to skúšal... Pred vodopádom treba vybehnúť kúsok na ľavý svah a vrstevnicou to obísť až po bočnú dolinku, ktorou sa vrátime späť k potoku. Potom sa ide proti prúdu asi 30 metrov po skalách a naplavenom dreve.

Od vodopádu nadol je dolinka stále plná prekvapení vo forme rôznych prírodných vaní, bazénikov, bralných útvarov, no všetko, čo ku kaňonu patrí, tam je. A prekvapko na záver, kaskáda s bazénom (obr. 7). Treba ju tiež obísť – ľavou stranou vrchom – treba si riadne nadísť a hľadať cestu nadol, ale veľmi, veľmi opatrne, sú tam strmé svahy, ktoré dole končia takmer kolmými skalnými stienkami (obr. 8). Kto je šikovný a nemá strach aj z prípadného kúpeľa, možno ten bazén doslova obliezť cez stupy a chyty asi 10 cm nad hladinou z ľavej strany. Je to sranda a tak trochu aj adrenalín.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Potom sa dolinka stáva miernejšou, menej preliezačiek a preskokov, ale kde tu ešte prekvapí. Najmä rôznymi formami erózie, ktoré sú ukážkou, ako si dokáže poradiť voda so skalou. V závere sa dostanete k malej starej chatke, okolo ktorej ide lesná cesta a tou vyjdete okolo požiarnej nádrže rovno medzi domami v dedine Turová.

Niekto si povie, nič moc, chceme prevýšenia a kilometre. Ale na takú poldennú nedeľnú prechádzku po obede je táto dolinka ako stvorená. Je tam pastva pre oči, trochu adrenalínu, aj trochu námahy, a to je to pravé pre vychutnanie si pôžitku z krátkeho pobytu v prírode. Je len veľká škoda, že o tomto maličkom kúsočku Slovenska málokto vie. Vlastne, klamal by som, keby som to takto kategoricky tvrdil. Minimálne miestni obyvatelia o ňom vedia. Prejavuje sa to jedinou chybou tejto dolinky: neuveriteľným neporiadkom, ktorý tam je. Nájdete tam veci, o ktorých by ste si nikdy nemysleli, že by tam mohli byť. A to je veľká škoda. Tá dolina stojí za to, aby bola vyčistená. Takže výzva, kto sa pridá?

Fotogaléria k článku

Najnovšie