Nespočetné množstvo kultov a osobných Bôžikov nedovoľuje spraviť zoznam všetkých existujúcich. Ich množstvá sú ukryté v našich mysliach - nás, ktorých chránia, sprevádzajú, a ktorí ich vymysleli. Ďalší sú známejší, ako napríklad Sv. Bernard (patrón horolezcov), Bakchus (Boh každého správneho horala), tých si delíme pri našich modlitbičkách rovným dielom. Rád by som vyviedol na svetlo sveta mojich osobných Bohov, veselých, zlomyseľných, pomáhajúcich či život strpčujúcich. Sprevádzajú ma na každom kroku, v horách mimo silného civilizačného dotyku o to intenzívnejšie, a rád by som sa im poklonil.

Boh Compressius a Bohyňa Gramia

Compressius ma pred každou túrou učí pokore Všemohúceho Objemu a vedie ma cestami vpratania čo najväčšieho množstva potrebných vecí do toho vždy nedostatočne veľkého batohu. Ruka v ruke ide s Compressiom jeho sestra Gramia, ktorá sa mi prihovorí pri nahadzovaní batohu na chrbát, vždy zhovievavo, ale rázne naznačí, že akákoľvek snaha o uľahčenie si bremena aj tak nikdy nie je úspešná.

Indra

S indickým menom je Indra (Zeus, Aplu, Stribog a mnoho ďalších mien v mnohých náboženstvách) považovaný za boha počasia. Niekomu svieti, niekomu fúka, niekomu zohrieva cesty svetom horských chodníčkov, no mne poväčšine priniesol ducha Fi-jú a Démonku Hmliténu. Odkedy som však priniesol (nedobrovoľne) obeť vo forme vykúpania sa vo vodách Boha horských potokov v žľabe Žeruchových veží, sa vplyv daždivých dní zmenil na slnečné nádherné zážitky. Boh počasia však nikdy nebude môj kamarát, je príliš nevyspytateľný, a preto ho poznáme aj pod menami Zákerák, Hnusák, Ilko či Debilný Aladin.

Directionisis

Directionisis je bôžikom smeru, malým bohom, ktorý nám ukazuje cestu a sprevádza horolezcov či turistov na ich ceste k cieľu. Turisti stavajú malé oltáriky a modly v podobe ploských plechových farebných tabuliek, pričom pozdĺž celej uctievanej cesty robia pobožné farebné značky v súlade s okolitou matkou prírodou. Horolezci sú národ jednoduchší a drsnejší, preto sa materiálovo obmedzili na jediný stavebný prvok a farby vynechali úplne. Stavajú kamenné, farbou neoznačené modly v rôznych podobách mužíkov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Intensivo

Anjel Intensivo je anjelom všetkých mojich udivení sa a prekvapení, náhod a Muprhyho situácií. Určite nie som jediný, čo sa s tým stretáva: zmráka sa a jediné, čo spája čelovku s mojou entitou, je veta z rána „veď sa vrátime skoro, čelovku nepotrebujem“. Keď je to najmenej vhodné, sekneš lano do špáry 20 metrov pod tebou. Keď ma čaká namáhavý výstup a potrebujem čo najviac energie, ogrciam kompletným raňajkovým menu zo Zbojandy náš pilier. Keď ti pred piatimi minútami vravela spoločníčka na túre, že sa strašne bojí medveďov a ty práve zbadáš v snehu čerstvé stopy. Keď sa s parťákom dohodnete, že jeden vezme rožky a druhý klobásy a na vrchole na seba čumíte ako dementi, keď obaja držíte sáčok s pečivom. Keď si myslíte, že poznáte Tatry ako svoje termogate a nejaká Poľka sa spýta, ako sa dostane z Priečneho na Rohatku.
Tak či onak, neviem sa rozhodnúť, či je tento anjel anjelom radosti alebo skôr padlým anjelom. Ale ako vraví môj kamarát, nie je dôležité, či je zážitok pozitívny alebo negatívny, hlavne, že je INTENZÍVNY.

Bakchus

Bakchus je symbolom opojnej radosti z bezpečného a šťastného návratu zo zeme démonov: Šmykusov, Pádošov, Zlomeninákov, Bludičiek a Zraneničiek. Symbolom, že sa nám podarilo uniknúť nástrahám opojného zamrznutia v ľadovom objatí Mrzikosťa, že sme sa vrátili do náručí strážcov Paladinov chatárov a Amazoniek chatáriek. Bakchusovi vzdávame hold zdvihnutím sklenenej modly s modlitebnou tekutinou, hromadným predpažením, cinknutím modly o modlu a obetovaním božského elixíru do útrob obyčajného smrteľníka. Či sa nám to páči a či nie, Bakchus je súčasťou hôr, vždy bol, je a bude. Či už ako oltár v podobe súdka pod bernardínovou bradou, alebo ako kvalitné omšové horcové u chatára v modlitebnej skrinke.

Bloudil

Jeden z mála bohov so slovanským názvom v mojej palete. Boh Bloudil je bohom blúdenia a stratenia cesty či cieľu. Každý, kto kedy zablúdil, stratil sa či hľadal cestu dlhšie, ako by bolo vhodné, sa stretol práve s týmto bezútešným bohom bezprízorného motkania sa. Tento boh ako jediný sa zhmotnil do fyzickej podoby, chodí po svete a horách v tele môjho spolulezca Erika, ktorý vie zablúdiť aj tam, kde by to už hraničilo so senilitou (prepáč, Erik).

Patrón Odvážnych

Ako posledného by som rád spomenul Patróna Odvážnych (Patróna Temných), démona, anjela, ktorý sprevádza moje kroky a je so mnou na každom mieste pri lezeckých výletoch. Jeho myšlienky a zážitky, ktorým vdýchol život a spravil ich nesmrteľnými, ktoré boli moderné pred tridsiatimi rokmi, ktoré sú aktuálne dnes, ktoré budú veselé aj zajtra, tie sú so mnou pri každom dobrodružstve. Sú so mnou vždy, keď mi nejde rýchlo vytĺcť skoba, keď sa rútim dolu množstvom suťovísk, vždy, keď Erik cmúľa svoje rukou zabalené žváro a tvári sa ako hrdina starých horolezeckých dôb, vždy, keď smerujem do smokoveckej cukrárne a teším sa, ako si po chatárskom žrádle a nabalených klobásach natlačím s rozkošou do papule zákusky, vždy, keď sa po počiatočnom strachu s uvoľnením a radosťou obzerám z vrcholu po okolí a vždy, keď popisujem životunebezpečnú situáciu zo steny a bruchá nám ide rozdrapiť.

Vďaka Tebe som spoznal tajomstvo a krásu údených šprotov, aj keď som nemal odvahu ich skúsiť s džemom. Tebe, Patrón Odvážnych (Patrón Temných), Tebe chcem poďakovať za radosť, humor, smiech a vtip, za inšpiráciu a oveľa emotívnejšie zážitky z hôr, ktoré sú aj tak dosť intenzívne. Vďaka Tebe som spoznal hory aj inak, viem si vystreliť zo seba, viem sa rehotať na vlastnej blbosti a smole. Nech nás je viac, viac takých, čo spoznávajú hory, viac radostnejších a bezprostredných ľudí divokého a málo prístupného sveta.

Ďakujem.