Forma

Publikácia má formát 16 x 23,5 cm. Obálka je ako pri všetkých knihách z tejto edície z kvalitného tvrdšieho papiera v lesklo - matnej bielozelenej kombinácii, s veľkou fotografiou rozkvitnutej horskej lúky. Predná aj zadná obálka sa dajú rozvinúť. Na vnútornej strane sa nachádza východná alebo západná polovica mapy Slovenska, na ktorej sú kvietkami vyznačené jednotlivé oblasti, rozoberané v knihe. Vpredu nájdete abecedný register, vzadu niekoľko viet o autorovi. Autorom je Jaroslav Košťál, prírodovedec, botanik a amatérsky fotograf. V súčasnosti pracuje na Katedre ekológie a enviromentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V knihe autor rozoberá 46 vybraných oblastí s najzaujímavejšou kvetenou na 127 stranách. Stránky sú ako obvykle z kvalitného tvrdšieho papiera.

Obsah

Autor nás postupne prevedie územím Slovenska od Záhorskej až po Východoslovenskú nížinu. Každá oblasť má samostatnú kapitolu. Ich názvy sú skôr reportážne, než botanické, napr. Po stopách mnícha Cypriána, Alpský vyslanec v Karpatoch, Teplý dych Panónie či Rezervácia pod drobnohľadom. Podtitulkami sú presná lokalita a pohorie, doplnené malou mapkou Slovenska s bodkou na mieste, kde sa daná lokalita nachádza.

Text je napísaný celkom čitateľne (od knihy tohto zamerania som očakávala suchopárnejší štýl). Autor zvolil populárno - náučný spôsob písania, najprv venuje niekoľko riadkov geologickému a miestopisnému opisu a histórii daného územia - napríklad že biotop sa zachoval vďaka prítomnosti železnej opony, alebo niektoré druhy rastlín sú pozostatky dávnych kultúr, ktoré tieto rastliny aj priemyselne využívali. Vydáva sa aj po stopách kvetov samotných - odkiaľ a akým spôsobom sa sem mohli dostať, na akých miestach na zemi sa ešte vyskytujú a pod. Spomína aj históriu botanických výskumov na tomto území. Nič z toho však nie je poňaté encyklopedickým štýlom, len niekoľkými vetami, a tak čitateľ nie je zahrnutý nezvládnuteľným množstvom informácií.

Samotné popisy rastlín môžu na niekoho pôsobiť trochu nudne, ale aj tu sa autor snažil to čo najviac oživiť. Mnoho rastlín má za sebou dlhú históriu a aj v súčasnosti sa niečím vymykajú z "normálu". Napríklad v Druhom a Treťom Roháčskom plese sa z ľadovcových dôb zabudol Ježohlav úzkolistý, ktorý sa však v našich zemepisných šírkach necíti úplne vo svojej koži a preto nekvitne. Autor sa nevenuje len kvietkom, ale napríklad aj pôvodným porastom limby či tisov. Dočítame sa tu aj o tom, čo sa dnes robí pre to, aby druhová pestrosť v tej-ktorej lokalite ostala - niekde treba kosiť, odstraňovať náletové dreviny, inde je potrebné sledovať a regulovať hladinu podzemnej vody.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Osobitne by som sa pristavila pri fotografiách, ktorými je kniha bohato doplnená. Nečakajte herbár - okrem makra kvietkov tu v každej kapitole nájdete aj fotografiu(e) celej krajiny, väčšinou zakvitnutej práve niektorou z typických rastlín. Mnohé oblasti sa nachádzajú mimo najrušnejších turistických trás, ale očividne by stáli za návštevu. Samotné fotografie sú veľmi pekné, autor venoval očividne dostatok času kompozícii aj čakaniu na dobré svetlo.

Záver

Ako som už spomínala, kniha je spracovaná populárno-náučným štýlom, takže je príťažlivá aj pre laickú verejnosť. Koho zaujímajú kvietky, alebo hľadá inšpiráciu na návštevu nepoznaných zaujímavých kútov Slovenska, tomu ju určite odporúčam.

Kniha sa dá kúpiť tu.

Fotogaléria k článku