Trasa

Kyjov – Minčol – Lazy – sedlo Ždiare – Dvoriská – Potoky – Kyjov

Dedinu opúšťame jemne primrznutou modrou turistickou značkou, ktorá je veľmi šikovne schovaná medzi domami. Už len čakáme, kedy vybehne miestne psisko. Nad dedinou však už po mraze niet ani stopy a aj keď sme neprešli viac než 100 m, stojíme. To vďaka výhľadu. Na lúkach pod Lysou horou (814 m n. m.) v diaľke miznú srny. Asi sme ich vyrušil my a nie zvuk motorovej píly, ktorý už je taký samozrejmý, že si ho nevšímali. Napriek tomuto človek má chuť zostať a nikam už dnes nepokračovať. Toto miesto, chránené okolitými ihličnanmi, je priam stvorené na nič nerobenie. Situácia sa opakuje aj o niečo vyššie. Neskôr na lúke pod kótou 1045 nedopatrením opúšťame modrú značku a ďalej pokračujeme výraznejšou lesnou cestou, lyžiarskou turistickou trasou, traverzujúc bočný hrebeň. Cesta je prejazdná aj horským bicyklom. Je príjemne teplo, slnečno. Lesy sú tu zmiešané, čo vytvára typické jesenné divadlo. Ženie nás to vyššie a vyššie. Na lúke, neďaleko Sedla pod Minčolom, kde sa spájajú dve lesné cesty, na hranici NPR, sa otvoria obmedzené jesenné výhľady na Sokoliu dolinu a vedľajší hrebeň Kalinova. Tu sa vraciame späť na modrú značku.

O pár minút konečne prichádzame na hlavný čergovský hrebeň, ktorý je naším dnešným cieľom a na ktorý sa tak teším. Nachádzame sa v sedle pod Minčolom, už v národnej prírodnej rezervácii Čergovský Minčol, ktorá bola vyhlásená za účelom ochrany typickej horskej karpatskej kveteny so zastúpením východokarpatských prvkov a lesných spoločenstiev najvyšších polôh Čergova, dôležitej z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Napája sa tu naša modrá na žltú trasu vedúcu z Ďurkovej. Chvíľku stojíme a vychutnávame si výhľad na bočné čergovské hrebene. Silnejšie tu fúka. Zo sedla je to na najvyšší vrch pohoria hustými čučoriedkovými porastmi s krásnym výhľadom na hrebeň Malého Minčola už len chvíľka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Minčol je so svojou nadmorskou výškou 1 157 m n. m. najvyšším vrcholom pohoria. Nachádza sa na hranici okresov Bardejov, Sabinov a Stará Ľubovňa, je dominantným vrchom Čergovského pohoria. Turisticky je prístupný zo všetkých svetových strán: modrou značkou z obce Kyjov a vrchu Čergov (z chaty Čergov), žltou z obcí Šarišské Jastrabie (cez Minčolík) a Livovská Huta (cez Topoľky) a červenou značkou z obce Obručie (cez Malý Minčol). Z hôľnatého vrcholu je panoramatický výhľad na severo-západ (Vysoké a Belianske Tatry), sever, východ a juhovýchod.
Na vrchole Minčola sa nachádza okrem vrcholovej knihy železobetónový pilier, ktorý bol postavený v rokoch 1931 až 1935 ako jeden zo 17-tich bodov trigonometrickej siete I. rádu. Zapisujeme sa do knihy. Stopy po motorkároch nevidieť, no nie som naivný, žeby práve Čergov mal to šťastie.

Rozhodli sme sa tu zostať dlhšie, pretože okrem hľadania skrytej schránky geohry sa potrebujeme aj najesť. Schádzame preto nižšie do lesa, priamo ku geocache, kde už v podstate nefúka. Po polhodine pokračujeme ďalej cestou po horských lúkach, tak veľmi pripomínajúcich Veľkú Fatru. O približne 500 m juhovýchodnejšie je na bezmennom vrchole postavený drevený kríž. Z tohoto vrcholu je na rozdiel od Minčola výhľad na všetky svetové strany, pričom je taktiež opäť krásny výhľad na Vysoké Tatry. Na východnom svahu tohto bezmenného vrcholu pramení rieka Topľa. Pramenisko je národnou prírodnou rezerváciou, vyhlásenou za účelom zabezpečenia ochrany prameniska rieky Tople s jej prirodzenými porastami jedľobučín a priľahlých horských lúk hlavného hrebeňa.

Po chvíli sa dostávame na rázcestie Lazy, kde sa odpájajú zelená (smer Kalinou, Kamenica) a žltá (smer Topoľky, Livovská Huta) turistická značka. Nižšie na zelenej sa nachádza útulňa pod Minčolom. Výhľady z Lazov sú nádherné. Celý Čergov na dlani. Už sa teším na zimu, keď sa sem prídem brodiť. Cesta teraz mierne klesá lúkami a človek nevie, na ktorú stranu sa má skôr pozrieť.

Vchádzame do lesov a na Hýrovej strátavme netradičnú dvojicu. Starší pán s takou tou lesníckou koženou taškou prehodenou cez plece a mladý Róm. Pozdravíme sa, míňajú nás dosť rezkým krokom. Onedlho nás dobiehajú a tak sa dáme do reči. Pán je lukostrelec. Vedie kurzy, chodí o lukostrelectve prednášať. Vysvetľuje nám delenie lukov, ktorý používa a čomu sa venuje. Róm je stále ticho a ožije až vtedy, keď príde reč na poľovníctvo a možnosti tichého lovu srny a jej následnej rýchlej konzumácie. V Sedle Ždiare sa opät dostávame späť na lúčny hrebeň, ktorý až na pár úsekov pokračuje v danom ráze cez krásne pasáže, ako je sedlo Lysina, Veľká Javorina, Chochuľka a Čergov až do sedla Čergov na turistickú chatu Čergov. Tentokrát pokračujeme stúpaním popod Forgáčku len na Dvoriská, náš dnešný cieľ. Ale všetko je inak. Krásna lúka pod Forgáčkou s výhľadmi na východ, sever aj juh nás okamžite presvedčí, že práve tu strávime ďalšiu minimálne hodinu. Zhadzujeme batohy a líhame si do trávy. Relax nemá hraníc.

Keďže nemáme veci na spanie a noc na Čergovskej chate sme kvôli pracovným povinnostiam zavrhli, vraciame sa späť do sedla Žiare, kde prechádzame z modrej značky na žltú klesajúc dolinou potoka Lúčanka smerom na Potoky. Chodník je spočiatku príjemný, vedie lesom. Sem-tam spadnutý strom. Ale ani nie o hodinu sa pripája na asfaltovú cestou. Stretávame tu terénne auto vychádzajúce z lesa v takom banistom teréne a svahu, že keby sme to nevideli na vlastné oči, tak neuveríme, že je to možné. Neskôr, nižšie, stretávame ďalšie auto, ktoré pristavíme a pýtame sa na možnú skratku cez bočné doliny. Poradia nám, že ideme opačne a že máme ísť cez Minčol. V Potokoch sa na chvíľku značka vytratí do lesa k hrobu partizána, aby sa opäť pri bývalom, asi rekreačnom areáli vrátila späť na asfalt.

Čas už je pokročilý. Dohodli sme sa, že zídeme zo žltej značky a nebudeme pokračovať ďalej do Kamenice a skrátime si cestu poľnou cestou cez sedlo nad Kamenickým hradom. V sedle nás už dobieha západ slnka. Aby sme nemuseli klesnúť do ústia Sokolej doliny na zelenú značku a opätovne stúpať, volíme podľa GPS pokračovanie poľnej cesty, po ktorej práve ideme a ktorá sa v sedle stáča na severo-západ. V lese sa cesta stáča na severo-východ a traverzuje Zubanec. Rýchlo nám plynie čas a za tmy sa na zelenú značku napojíme prudkým zrázom až na rázcestí pri Sokolej skale. Asfaltová cesta nás už bezpečne vedie až do Kyjova, kde nás malí osadníci zdravia pozdravom "Dobré ráno".

Informácie o NPR