Trasa

Fačkovské sedlo – Staré cesty – Reváň – Pod skalou – Kľak a späť

V sobotu 14. decembra 2010, keď vládlo pekné slnečné počasie, sme sa so spolužiakom Rasťom dohodli na turistike. Prvá a jediná možnosť padla hneď. Bol to Malofatranský Kľak. Je to ľahký trek s parádnymi výhľadmi a navyše Kľak je najvyšší vrch na Hornej Nitre. Čas odchodu z Prievidze sme prispôsobili autobusovým spojom, ktoré nadväzovali, na to, že bola sobota, celkom fajn. Už vo Fačkovskom sedle vyliezlo spoza hôr slniečko a tak sme vyrazili - smer Reváňske sedlo. Na začiatok pár fotiek, keď sme ešte boli svieži, odhodlaní čo najskôr vystúpiť na vrchol. Zaujímavá bola aj hudba, ktorú hrali už od rána dosť hlasito vo Fačkovskom sedle na zjazdovke. Túto hudbu sme počuli zrozumiteľne aj na vrchole Kľaku. Snehové správy hlásili 30-40 cm snehu na zjazdovkách Fačkovského sedla a tak návleky boli nevyhnutnou výbavou. Ocenili sme ich už hneď pod Reváňom.

Výhľady v Reváňskom sedle

Cestou nahor sme stretali prvých turistov, smerujúcich do Fačkovského sedla s čelovkami na hlavách. Určite si poriadne užili východ slnka. Snehu bolo s pribúdajúcou nadmorskou výškou čím ďalej, tým viac. Vynárali sa už aj prvé pekné pohľady na Kľak. No najväčším zážitkom bolo vystúpenie zo smrečiny na Reváňske sedlo. Hneď ma očaril nádherný výhľad. Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra ako na dlani. Navyše v nížinách vládla inverzia, tak sa nám vynárali nádherné ostrovy pohorí a kopcov. Opäť pár fotiek a hor sa ďalej. V Reváňskom sedle po lúke sa šlo trochu ťažšie, vzhľadom na čerstvý a nezamrznutý sneh. Miestami sme sa zabárali po kolená. Tento úsek však skončil hneď po zalezení do lesa. Bola aj poriadna zima, až tak prašťalo... Odhadujem, že pod Kľakom bolo takých -19 stupňov Celzia. No ani to nás neodradilo od tohto výstupu.

Snehu až po pás

Väčší problém nastal pod skalou, kde sme sa zabárali aj po pás. Banovali sme, že naše výstroje zatiaľ neponúkajú žiadne snežnice. No ale rozpočet študenta strednej školy nie je až taký, aby sme si mohli dovoliť komplet výstroj... Tento úsek sme však zvládli, aj keď za trochu dlhší čas ako je bežné.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po chvíli nás od úplneho vrcholu delilo len pár metrov a my sme si už vtedy podali ruky a obdivovali výhľady. Hore neskutočne mrzlo. Kto nemal rukavice, tomu nezávidím. Aj cez rukavice ste na ruky cítili chlad. Ja som sa však snažil fotografovať všetko, čo sa dalo. Pri dvojkríži sme pozorovali, ako prichádzajú ďalší priatelia - turisti. Po náročnom fotení sme vybalili celý arzenál jedla a pitiva a myslím, že sme zjedli všetko, čo sme mali.

Rýchly zostup

Po asi pol hodine strávenej na vrchole sme sa vracali naspäť, mali sme ešte namierené na Reváň. Dole to šlo celkom rýchlo, môžete aj bežať. Pri páde do kopy snehu by sa nikomu nemalo stať nič vážne. Po zdolaní Reváňa nám čas vychádzal perfektne, ešte pár desiatok minút a sme dole vo Fačkovskom sedle. Stále, aj popoludní, bola veľká zima. To však k decembrovému počasiu na horách patrí. Po zlezení do Fačkovského sedla bola moja malá turistická duša naplnená najviac, ako sa len dá. Len päť minút a už nám šiel bus smer Prievidza. Počasie na jednotku, vybraná trasa taktiež, dobrý kamarát po boku, čo viac si na bežnú zimnú turistiku priať. V ten deň sme boli obaja veľmi spokojní.