Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Extra Malá Stanišovská jaskyňa

15. januára 2010 bola na Slovensku sprístupnená nová jaskyňa, Stanišovská jaskyňa pri Liptovskom Jáne. Jaskyňa patrí medzi pár jaskýň, ktoré sú sprístupnené prirodzeným spôsobom, bez veľkých zásahov do jaskynného komplexu rebríkmi, plošinami, či elektrickými svetlami. V Jánskej doline je obrovské množstvo dier, jaskýň, dlhých podzemných systémov, ktoré poznajú len zasvätení jaskyniari, a tak je z našej strany viac ako túžobne očakávané ponoriť sa do novosprístupnenej Stanišovskej jaskyne.

Prieskum pred návštevou

Železo treba kuť za horúca a tak sedím v krbom vykúrenom krásnom drevenom zrube v Jánskej doline a píšem dojmy z dnešnej návštevy jaskyne. V stredu 15. 12. 2010 sme si dali prechádzku dolinou až po horáreň pred Bystrou, a tam, kde končí dovolený vjazd motorovým vozidlám, sme zbadali lákavý dym, vychádzajúci z malej drevenej chatky, ktorá niesla hrdý nápis Stanišovská jaskyňa. Cestou späť sme sa v chajde zastavili, pokecali s obyvateľmi (sprievodca, sprievodkyňa a jazvečík Hugo) a rozhodli sa, že sa zastavíme na prehliadku nasledujúci deň.

Vo štvrtok ráno som rozkúril zrub a už od 8-mej ráno vykúkal z okna a čakal, kým sa lenivé baby zobudia a budeme môcť vyraziť do jaskyne. Po príchode do jaskyne sme sa zvítali so sprievodcami ako so starými známymi, ktorí nás už od rána očakávali. Hostí nemali veľa, kedže je december a do jaskýň sa veľa ľudí nehrnie. Porozprávali sme sa so sprievodcami o rôznych zábavných veciach (hory, výbava, hory, zohrievadlá, hory), dali si každý výborný čaj a kvapky proti strachu (horcovica, hruškovica či medovina) a vyrazili do jaskyne. Jaskyňa sa nachádza cca 4 minúty pešo od teplej búdy s čajom. Po krátkej prechádzke smerom hore do kopca sme prišli k viacerým otvorom a vchodom, ktoré boli uzavreté mrežami. Jeden zo zamrežovaných portálov do jaskynnej krásy patril nám a tak sme zapli čelovky a vstúpili do podzemného kráľovstva. Sprievodca nám na začiatku povedal pár rád a pokynov, ktoré treba dodržiavať a vyrazili sme.

Visiak, stojak a spojak

Na začiatku sme si pozreli úvodné chodby, pár visiacich hybernujúcich netopierov a krásne ľadové cencúle. Nádherné prostredie divokej jaskyne spolu so zaujímavým výkladom vtipného sprievodcu nám nedovolili ani na minútku sa nebaviť, či nebodaj nudiť sa. V jaskyni sa dajú obdivovať vápencové steny, lesklé jaskynné „perly“ (kvapky vody trblietajúce sa vo svite čeloviek). Videli sme tunely, komíny či plazivky, sprievodcov ochotný výklad o jaskyniarskej práci dopĺňajú jaskyniarske pomôcky ako povrazové rebríky, naťahané laná či švajčiarsky jaskyniar Franz naveky uväznený v jaskynnom komplexe. Množstvo chodieb je „funkčných“, čo znamená, že v nich jaskyniari stále pracujú, vynášajú stovky kíl bahna, sutiny a materiálu, aby objavili ďalšie chodby, komplexy a systémy. Dozvieme sa, že v tejto jaskyni zmenili tradičné názvy stalagmit, stalaktit a stalagnát na unikátne „endemické“ pomenovanie visiak, stojak a spojak.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V jaskyni panuje ticho, panensky čistý sterilný vzduch, stabilná teplota cca 6 stupňov Celzia, krištáľovo čistá voda v jazierkach a nádherná čistá a čierno čierna 100 % tma. Keď sme na pokyn sprievodcu vypli čelovky, nevideli sme ani na prst dvihnutý pred naše oči. Napriek tomu, že si veľmi dobre uvedomujem divoké prostredie, v ktorom jaskyniari pracujú, napriek tomu, že ich považujem za mierne úchylných pošahancov, ktorí MUSIA milovať svoj koníček (som trošku klaustrofobik), tak pri absolútnej tme si človek pripomenie, že pokiaľ jaskyniar príde o svetlo, tak naozaj skončil. Nikdy mi nerobilo problém v jaskyniach byť v úzkej chodbe, v banskom skanzene pri Banskej Štiavnici je dokonca VEĽMI úzka chodba, ani tam som nemal klaustrofobický problém, ale pri predstave jaskyniara spiaceho v chodbe vysokej 40 cm, alebo jaskyniara, ktorý ak chce prejsť chodbičkou, musí vydýchnuť, ich musím obdivovať.

Tri prekvapenia

Na konci priehliadky pri východe na návštevníkov čakajú tri prekvapenia: matrac s knižkou, kde si človek môže vyskúšať, aké to je „spať v jaskyni“, mongolský „oltár“ pre šťastie a tú tretiu atrakciu vám neprezradím, tú si nechajte ako prekvapenie pri návšteve (verím, že vo fóre pod článkom sa nenájdu dobrodinci, ktorí by prekvapenie pokazili).

Je len škoda, že pri prechode jaskyňou človek vidí poodlamované kvaple (ktoré chýbajú z čias keď bola jaskyňa neuzavretá a návštevníci potrebovali spenažiť každú hrudu hliny, ktorú v jaskyni našli), v krásnej chodbe na bielych stenách farebné nápisy návštevníkov, ktorí jaskyňu navštívili a zanechali po sebe nevkusnú fixovú značku. Ako nám však jaskyniar Peter povedal, v ponímaní stoviek tisícov rokov sa tie škaredé nápisy snáď o cca 200 rokov zamaľujú vápencovou kresbou. Už teraz, keď je jaskyňa pod dohľadom odborníkov a ľudí, ktorí jej venujú svoju starostlivosť, lásku a voľný čas, snáď bude Stanišovská jaskyňa len kvitnúť.

Odlišný zážitok

Stanišovská jaskyňa je mierne odlišný zážitok od klasických turistických jaskynných cieľov a vďaka skvelému personálu a krásnemu prostrediu ju určite odporúčam ako jeden z cieľov na návštevu pri pobyte v okolí Jánskej doliny. Pravdupovediac, celá Jánska dolina je krásny zážitok na turistický výlet, či už kvôli Ohnišťu, prístupovej ceste k Chate gen. M. R. Štefánika, či samotnej Jánskej doline, kde je množstvo lesov, medveďov a panuje tu krásna čistá divočina.

Novootvorená jaskyňa prispieva k privádzaniu turistov do Jánskej doliny nielen za lyžiarskymi radosťami. Obyvatelia rozprávkovej jaskyniarskej búdy (búda v čisto pozitívnom zmysle slova) sa s návštevníkmi určite radi porozprávajú, ponúknu čaj (plus niečo do čaju), v chajde je kopa zaujímavých časopisov o horách a jaskyniach, kopa starých kusov jaskyniarskeho vybavenia a samozrejme množstvo všakovakých slovenských suvenírov, od ručne vyrobených hrnčekov cez tričká až po voňavú domácu medovinu. Schválne som nepísal viac detailov o jaskyni či o výklade, aby si návštevníci sami spravili názor, aby ste si užili novootvorenú jaskyňu, ktorá má naozaj čo ponúknuť. Rád by som poďakoval sprevodcovi a sprievodkyni za príjemne strávené chvílky. Takisto nás obveseľoval maskot – krpatý, ale veľmi milý jazvečík Hugo, ktorý bude vdačný za každé poškrabkanie za uškom. Ak by sa dalo, tak som tam s nimi dodnes a otravujem ich mojimi otázkami. Verím, že sa tam ešte zastavím a strávim s tými, čo sa špárajú v zemi, viac času a vymeníme si zážitky z hôr. Ja z výšok, oni z hĺbok.

Dovidenia v Stanišovskej jaskyni, priatelia. Keď pôjdete okolo, určite sa zastavte.

Základné údaje

Celý názov jaskyne: Malá Stanišovská jaskyňa
Ochrana jaskyne: prírodná pamiatka
Dĺžka jaskyne: 730 m
Hĺbka jaskyne: 28 m
Dĺžka sprístupnenej trasy: 410 m
Dĺžka vstupu: 45-60 mim.
Poloha jaskyne: Nízke Tatry, Liptovský Ján, Jánska dolina, ústie Stanišovskej doliny
GPS koordináty JTSK: x-1200996,586 / y-376801,811 / z-771,834
GPS koordináty WGS: north 49° 00` 29`` east 19° 40` 27``
Webové stránky: Stanisovska.sk, Cave4you.com, LiptovSpeleo.sk

Autori fotografií: Andrea Halienová a Peter Kračmer

Fotogaléria k článku

Najnovšie