V dávnej minulosti bola Krížna, resp. celá hôľna časť Veľkej Fatry pokrytá lesom. Bol to hustý les tzv. karpatskej zmesi, čo je vlastne zmiešaný les buka, jedle, javora, občas smreka a jaseňa. Táto zmes je vo svete raritou a vyskytuje sa len v Karpatskom oblúku, najviac na Slovensku. Na svahoch Krížnej prevládal buk, ktorému vyhovuje aj zásaditejšie podložie Krížňanského príkrovu a jeho vápence. Tak to bolo od nepamäti.

Asi pred tristo rokmi však začalo na Slovensku prekvitať baníctvo a hutníctvo. Baníci potrebovali drevo na výstuhy v baniach, hutníci na drevené uhlie do hút. A dreva bolo v okolí dosť. Tak sa začalo rúbať. Drevo z vyšších polôh bolo vyhovujúcejšie. Drevené uhlie sa pálilo na mieste, ešte aj teraz nájdete na mnohých miestach v nižších polohách tzv. míľoviská, t.j. upravené rovné plochy s čiernou zemou.

S baníctvom sa rozmáhalo aj pasienkárstvo, na odkrytých plochách sa likvidovali a vypaľovali zvyšky lesa. Tieto plochy slúžili ako pasienky pre dobytok a ovce.

Čo však nasledovalo: prudká zmena klímy na hrebeňoch úplne zmenila aj flóru, ktorá prešla z lesnej na hôľnu. Zmenili sa vodné procesy, pre funkciu lesa veľmi dôležité, vznikali veľké záplavy z prudkých dažďov, ktoré nemalo čo zadržať. Dobytok začal spôsobovať eróziu pôdy, pomáhala mu voda a vietor. Pôda začala miznúť. Tento proces pokračuje dodnes.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ďalším z faktorov, ktorý ohrozuje porasty pod hornou hranicou lesa a dokonca aj ľudské obydlia, sú lavíny. Na vznik lavín vplýva viac faktorov. Je to sklon svahu, expozícia, klimatické podmienky, podložie, druh snehu, veterné podmienky, a iné.
Jedným z dôležitých faktorov je povrch pôdy, na ktorý sneh padá. Môže ísť o porast, podrast, resp. lúčny pokryv pôdy, prípadne holá pôda a skala. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí na skalnom podloží, ako je to vo Vysokých Tatrách. Hneď po ňom nasleduje povrch pôdy pokrytý lúčnymi spoločenstvami, ako je to na holiach Veľkej Fatry a inde. Sneh, ktorý napadne na zamrznutý povrch pôdy pokrytý trávami, sa nemá ako udržať a hrozí jeho zosuv. Na takomto povrchu vzniká viac druhov lavín. Pri základových sa sneh kĺže po povrchu pôdy menšou rýchlosťou, ale s veľkou ničivou silou. Povrchové prachové sa zosúvajú po spodnejšej vrstve, ktorá je zamrznutá, a pri doskových sa odtrhne celá platňa snehu a kĺže sa nadol či už po podloží, alebo po spodnej vrstve snehu.

V protilavínovej ochrane je dôležité previazať sneh s podložím, prípadne viac vrstiev snehu medzi sebou. Najlepšou ochranou pred lavínami je klasický zapojený vysoký les. Ten však na svahoch Krížnej zmizol. Aj roztrúsené jedince porastu majú svoj význam, ale nesmú byť príliš ďaleko od seba. Prirodzenou cestou by sa tam síce opäť dostali, dokonca by tam postupne opäť vznikol les, ale trvalo by to desiatky až stovky rokov, a to je veľa. Preto sa začali používať zábrany, technické či umelé, prírodné a kombinované. A šachovnica na svahu Krížnej je jedným z prírodných spôsobov, ako eliminovať riziko lavín.

Spôsob vysadenia kosodreviny do tvaru šachovnice má spĺňať funkciu akejsi brzdy a zároveň má za úlohu previazať viac vrstiev snehu medzi sebou a spojiť ho s podložím. Na tento účel je vysadená borovica horská kosodrevina najvhodnejšia. Je nenáročná na dĺžku slnečného svitu a vegetačnej doby, odolná voči mrazu a vetru, poškodeniu a chorobám. Je to krovitá drevina, ktorá má tendenciu sa plaziť a má veľký koreňový systém, ktorý jej dokáže zabezpečiť dostatok živín a vlahy. Keby sa kosodrevina vysadila celoplošne, pri väčšej vrstve snehu by nemala účinok, lebo povrch snehu by bol rovný a hladký, po ktorom by sa ďalšie vrstvy snehu šmýkali. Vysadenie do štvorcov v tvare šachovnice toto riziko eliminuje. Sneh je na holej pôde len na malom štvorci aj pri šmyknutí nehrozí nebezpečenstvo. Spodný štvorec ho jednoducho zastaví. Sneh na štvorci kosodreviny je od prázdnych štvorcov výškovo diferencovaný, čím vzniká zvlnený reliéf snehovej vrstvy, ktorá sa spojí až pri extrémnej výške snehovej pokrývky, t.j. asi 3 m. A to nebýva až tak často. A ak sa aj spojí, je spodnými vrstvami dostatočne zviazaný a uchytený k pôde. Čiže to v podstate funguje ako armatúra v betóne.

Možno som sa príliš rozpísal, ale priznajte sa, koľkým tá šachovnica aspoň na chvíľu vŕtala v hlave?

Fotogaléria k článku