Trasa

Sedlo Baba – Sedlo Javorina - Čermák – Hubalová – Panské uhliská – Vysoká – Čermák – Zbojnícke – Vápenka - Veľká homoľa – Nad hvezdárňou – Tisové skaly - Zochova chata

Tento nápad sa mi zrodil v hlave po tom, čo som po prvýkrát vyskúšal backcountry bežky s hranami a s nalepenými stúpacími pásmi. Dobre zvládali nielen prudké kopce a hlboký sneh, ale osvedčili sa najmä pri zjazdoch. Brzdenie s hranami je oveľa efektívnejšie a pásy výrazne spomaľujú zostup. Keďže už som absolvoval lyžiarsky výstup na Vysokú, no inšpiroval ma aj článok o jednodňovej pešej túre cez malokarpatské sedemstovky, rozhodol som sa pre túto túru. Keďže v zimnom období je pohyb v členitom teréne pomalší a deň výrazne kratší, dal som si za cieľ v jednom dni vystúpiť na 6 sedemstoviek.

Zo Sedla Baba na Skalnatú

Zo šiestich plánovaných sedemstoviek ležia štyri (Čmeľok, Javorina, Čertov kopec a Skalnatá) na jednom hrebeni neďaleko od seba. Túru začínam v sedle Baba, odkiaľ je to na Čmeľok 182 výškových metrov nepretržitého stúpania. Bežkári vrchol kopca zvyčajne obchádzajú po západnom úbočí. Vďaka pásom mi stúpanie nerobí problémy, horšie je to s počasím. Nádej na jeho zlepšenie odvieva silný vietor, ktorý mi na hlavu zhadzuje námrazu zo stromov. S pribúdajúcou nadmorskou výškou pribúda aj hmla, takže na výhľady to zatiaľ nevyzerá. Na Čmeľku prechádzam okolo areálu vojenskej stanice a vysielača s odstrašujúcou tabuľkou upozorňujúcou na rádioaktívne žiarenie.

Ďalšie dva kopce sú trocha bokom od značeného chodníka, no vedú k nim lesné cesty. Po zjazde do sedla Javorina ma čaká prudké stúpanie. Na jeho konci odbočujem doľava a miernym stúpaním prichádzam na Javorinu. Jej vrchol je veľmi nevýrazný – našiel som ho len vďaka GPS-ke a aj tak som bol chvíľu na pochybách, či som na správnom mieste.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z Javoriny pokračujem na Čertov kopec (751,8 m n. m.), ktorý je po Zárubách, Vysokej a Vápennej štvrtým najvyšším kopcom Malých Karpát. Ani jeho vrchol nie je nijako impozantný. Víta ma na ňom malý kamenný mužíček, za ktorým začína nevýrazný skalnatý hrebeň. Pokračujem smerom na Skalnatú. Značenie sa na omrznutých stromoch stráca, našťastie ma vedú stopy väčšej skupiny peších turistov. Na nechránených úsekoch sú však zaviate a tak si občas potvrdzujem trasu GPS-kou. Pohyb spomaľujú okrem nepríjemného vetra aj záveje.

Hrebeň Skalnatej lemujú na Malé Karpaty netypické ihličnany. Sú oblepené snehom ako z rozprávky o Mrázikovi Z vrcholu je jeden z najkrajších výhľadov na Vysokú, ktorá je mojím ďalším cieľom. Dnes však výhľady nebudú a tak traverzujem odlesnený prudký svah Skalnatej a smerujem na Čermákovu lúku.

Bežecké trate medzi Čermákom a Hubalovou

Po príchode na Čermák ma čaká milé prekvapenie: perfektne strojovo upravená trať, vedúca po červeno značenom chodníku na Hubalovú. Je súčasťou udržiavaných bežeckých trás v okolí Zochovej chaty. Na začiatku trasy je na smerovníku pripevnená pokladnička s výzvou na príspevok na úpravu trate. Na trati sú tabuľkami zapichnutými v snehu vyznačené kilometre a nadmorská výška. Vyriešený je aj problém symbiózy s pešími turistami - medzi dvomi lyžiarskymi stopami je stredový pás s utlačeným snehom vyčlenený na chôdzu. Trať bez prudkých zjazdov a stúpaní je ideálna najmä pre začiatočníkov.

Z Hubalovej na Vysokú

Z Hubalovej pokračujem po neupravenej lyžiarskej stope miernym stúpaním smerom na Panské uhliská. Po odbočení na modro značený chodník zakrátko prichádzam pod Vysokú. Prudké stúpanie mi dáva zabrať, stretávam dvoch skialpinistov, ktorí idú najstrmší úsek radšej peši. Na hrebeni sa počasie akoby umúdrilo - konečne sa objavilo slnko. Otvárajú sa nám výhľady na okolité kopce. Konečne som opäť po roku na Vysokej, druhom najvyššom kopci pohoria (754 m n. m.). Na horizonte vidieť nad vrstvou mrakov rakúske Alpy.

Z Vysokej na Veľkú Homoľu a Zochovu chatu

Zostup z Vysokej je rovnako náročný ako výstup, no zdolávam ho čistým štýlom bez vypnutia lyží. Vraciam sa na Panské uhliská, pokračujem na Čermák a po zelenom značení sa dostávam pod Veľkú homoľu. Ešte krátke prudké stúpanie a stojím na poslednej dnešnej sedemstovke. Vybehnem aj na mrazom vybielenú rozhľadňu pokochať sa trochu zahmleným západom slnka. Následný zjazd k Zochovej chate je už len prechádzkou. Túru zakončujem v reštaurácii Furmanská krčma. Netuším, že som v jej príjemnom prostredí posledný krát. O týždeň sa zo správ dozvedám, že počas štedrého večera zhorela takmer do tla.

Záver

S výnimkou odbočiek k Javorine a Čertovmu kopcu viedla trasa po značených turistických chodníkoch. Prešiel som ju čistým štýlom – t. j. bez vyzutia lyží. Oproti pôvodnému plánu som nedával dole stúpacie pásy, pretože ich brzdiaci efekt nebol po navlhnutí na rovinatých úsekoch až taký výrazný. Technicky najnáročnejší bol výstup a zjazd z Vysokej, pri horších snehových podmienkach by som zjazd neriskoval.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek