Piatok

4. februára 2011 sme sa večer stretli v chate Bjornson v stredisku Jasná. Polovica teamu spolu s lektorom Janom Peťom už zápalisto skúšala rôzne druhy lavínových vyhľadávačov. Náš neskorý príchod sme kompenzovali dlhou teoretickou prípravou až do polnoci, opäť sme sa učili základy vzniku lavín, tri faktory, ktoré ovplyvňujú lavíny (meteorologické, geomorfologické a ľudské vplyvy). Rozdali sme členom kurzu (tým, ktorí nemali vlastné) lavínové vyhľadávače, sondy a lopaty od partnera tohto kurzu – spoločnosti PIEPS. Po ukončení teórie sme úspešne zmorení rýchlo zaľahli, aby sme v sobotu boli čerství.

Sobota

Nie som fanúšik dlhodobých a nudných opisov skutočných udalostí bod po bode bez akejkoľvek šťavy, tak sa budem snažiť písať stručne a pútavo. Sobotu ráno žiaľ nešla lanovka na Lukovú, takže sme sa uspokojili s novou kabínkou na Brhliská. Nie, nie sme lemry lenivé, ale čakalo nás namáhavé kopanie a sondovanie v snehu, takže sme museli šetriť sily. Na mieste praktickej časti kurzu sme vykopali profil na zosuvný test. Našli sme okamžite tie druhy snehu, ktoré sú s lavínami veľkí kamaráti, dutinkovú inoväť či hranáč. Tieto druhy fungujú ako guličkové ložisko medzi dvoma druhmi pevného snehu a stačí malý tlak a všetko sa pekne sype dolu. Zosuvný test vykonaný dobrovoľným lyžiarom sa zodpovedne zosunul pri jemných poskokoch, na rozdiel od minuloročného, ktorý držal ako prilepený a nedovolil nám vzdelať sa a vidieť zosuv naživo.

Tento ročník bol šťastný na rôzne vrstvy, krásne viditeľné v snehovom profile. Samozrejme, opäť sme si skúsili vyhľadávanie rôznymi pípakmi, lopatovali sme do úmoru a nasávali informácie od skvelého Jana Peťa. Večer sme si opäť dali výbornú večeru a ďalšiu trojhodinku teórie, lavínovej prevencie a plánovania túr. Pozreli sme si zopár inšpiratívnych fotiek, ktoré určite zafungovali ako dokonalá prevencia pre každeého, kto by mal dovtedy chuť riskovať v lavinóznom teréne.

Nedeľa

V nedeľu sme opäť vyrazili do terénu nad Brhliskami a tentokrát sme si poskúšali hľadanie viacerých zasypaných pípakmi a skúšali sme funkcie sondy iProbe od PIEPS. Vytvorili sme modelovú situáciu lavínovej nehody, lavínište a troch zasypaných (vo forme pípakov v rukavici). Vytvorili sme lavínove družstvo, ktoré stretol „šťastne“ vypľutý lavínou a prosiaci nás o pomoc. Vedúci skupiny zorganizoval podľa naučených situácií prehliadku lavínišťa, rozdelenie úloh a vyhľadávanie zasypaných. Družstvo a zúčastnení spolupracovali na vysoko profesionálnej úrovni, pri sondovaní, vyhľadávaní či simulovaní núdzového telefonátu na HZS. Dokonca pri výkriku vedúceho družstva: „Pozor, lavína, rýchlo bežať preč!“ nevznikla panika a chaos, ale každý v družstve krásne systematicky a rýchlo bežal presne tam, kam bolo vopred určené bežať pri hrozbe sekundárnej lavíny. Opäť sme dokázali disciplínu pod vedením Jana Peťa, šikovnosť a bezproblémový chod výučby.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Schválne nepíšem podrobné detaily výučby teórie a praxe, aby som nedával neodborný „návod“ na lavínovú problematiku. Každopádne odporúčam každému, kto by sa teoreticky mal pohybovať v lavínovom teréne, aby podobný kurz absolvoval, prevencia je najlepší liek na všetky problémy. Cestou domou v nedeľu večer nám dobrý pocit z kurzu pokazila správa o lavíne strhnutej horolezcami v Kartárikovom žľabe, o ktorom sme hovorili ako o odstrašujúcom príklade častých lavínových udalostí.

Záver

Napriek polovičnej účasti (minulý rok nás bolo 14, tento len 9) tento kurz hodnotím pozitivnejšie. Na základe minuloročných skúseností sme vymenili deň s túrou na deň opätovného tréningu a nácviku lavínovej nehody naostro. Ostrá skúška na „lavínisku“ bola dobrou prípravou na možné lavínove neštastie a zohraný team dokázal nájsť „Fera“ a „Joža“, ktorí mali pípaky, do 6 (Fero) a 14 minút (Jozo). „Filipa“, ktorý pípak nemal, sme našli po 32 minútach dôkladným rojnicovým sondovaním. Takáto simulácia lavínovej nehody sa ukázala ako vhodný doplnok lavínového kurzu a verím, že týmto štýlom budeme robiť každý lavínový kurz a že dokážeme účastníkov naučiť viac ako iným spôsobom. Hádam sa budúci rok opäť stretneme, a opäť naučíme tieto potrebné vedomosti tých, ktorí to naozaj potrebujú.

Poďakovanie

Rád by som poďakoval všetkým účastníkom, lektorovi Janovi Peťovi (ktorý ako lavínová kapacita je každý rok ozdobou našich kurzov a vzorom nás kurzistov – amatérskych lavínových psov), stránke hiking.sk za možnosť uskutočnenia kurzu a partnerovi tejto akcie – spoločnosti PIEPS.

Autori fotografií: Michal Mikuláš, Nora Horvátová, Martin Halúska