Keď turista z okolia Bratislavy dostane chuť zdolať nejakú dvojtisícovku, väčšinou sa vyberie do minipohoria Schneeberg. Keďže aktuálna zima ponúka vhodné podmienky na takéto jednodňové výstupy, my sme jeho najvyšší bod dosiahli začiatkom januára. Počasie nám prialo a pri zostupe sme v diaľke zahliadli jeden zaujímavý kopec. Nevedeli sme jeho presný názov, skúšali sme len tipovať a až doma sme zistili, že ide o Großer Ötscher alebo jednoducho Ötscher.

Trasa

Ötscherwiese – Raneck – Bärenlacken – Rauer Kamm – Großer Ötscher – Ötscher Schutzhűtte – Weitental – Ötscherwiese

Príjazd

Samozrejme, máme skoré ranné vstávanie, pozbieranie účastníkov a cestu smerom Viedeň, ďalej po diaľnici na Sankt Pölten a do GPS je vhodné zadať dedinku Lackenhof, kde sa nachádza aj lyžiarske stredisko. Pokiaľ ide všetko ideálne, trasa má 230 km a je ju možné spraviť pod 3 hodiny.

Na vrchol vedú dve základne trasy. Jedna ľahšia popri zjazdovke a druhá náročnejšia cez skalnatý hrebeň Rauer Kamm, no o to zaujímavejšia. Od zvolenej trasy závisí aj miesto, kde necháte vašu limuzínu. Pokiaľ si vyberiete menej náročnejší variant, východiskový bod je priamo pod zjazdovkou, pri ktorej budete stúpať a zostup sa dá skombinovať s výstupom na jeho menšieho brata. V lete môže byť aj táto trasa celkom zaujímavá a vhodná pre rodiny s deťmi. Pokiaľ však chcete zažiť aj nejaký ten adrenalín a používať pri výstupe okrem nôh aj ruky, víťazom sa stáva trasa cez severovýchodný hrebeň. Pre tento prípad je rozumné nechať auto v dedinke Ötscherwiese alebo až pri horárni Raneck. Ak v tejto doline trávite viac dní, určite si nezabudnite horský bicykel alebo bežky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Výstup

Od spomenutej horárne smerujeme do sedielka Bärenlacken. Opäť máme na výber, buď zídeme po ceste a po pol hodine to zvrtneme hore do lesa alebo využijeme lesný chodník po vrstevnici pod Juckfidelwald. Na tomto chodníku sme prekračovali viacero malých lavín, tak treba byť obozretný. Keďže sa takmer hodinu kráča po vrstevnici, z auta stuhnuté svaly sa pekne zahrejú a v sedielku sa začína stúpanie. Týchto asi 550 výškových metrov cez les sa zdá byť nekonečných. Pokiaľ je snehová prikrývka, veľkou výhodou sú tu vychodené stopy. Ale netreba sa báť, smer je len jeden a to stále vyššie, značkovanie na stromoch je na dobrej úrovni. Ak máte šťastie na počasie a prekonáte túto časť, naskytnú sa vám prvé zaujímavé výhľady. My sme sa na hrebeň dostali o 12.00, teda asi 3 hodiny od miesta, kde sme nechali auto. Toto je miesto je vhodné na dlhšiu prestávku.

Po vyjdení z pásma lesa sa zrak upne na Rauer Kamm, ktorý nás už čaká. Postupne prekonávame jednotlivé zuby skalného hrebeňa. Po hodine začíname počuť mňaukať naše mačky, ktoré sa pýtajú von. Pokiaľ používame aj ruky a dokážeme sa biť so silným vetrom, relatívne bezpečne sa dostávame na prvú dominantnú vežičku. Vietor však silnie a okrem snehu badať už aj oblasti s ľadom a tak na tejto niekoľko metrov širokej vežičke nasadzujeme mačky a naväzujeme sa na lano. Pred nami je najstrmšia časť hrebeňa, kde fotoaparáty za celú dobu nevytiahneme, radšej riešime bezpečnosť seba a kolegov na lane. Na niektorých úsekoch sledujeme a istíme nasledujúceho člena lanového družstva. V zime je to komplikovanejšie a náročnejšie, ale v lete za normálnych podmienok toto lezenie zvládne každý priemerný turista.

Vrchol a zostup

Po najťažších pasážach sa dostávame na predvrchol, kde sa nachádza schránka pre vrcholovú knihu. Niektorí sa môžu nechať oklamať, že vrchol je už zdolaný, avšak proti silnému vetru to môže trvať viac ako 20 minút. Ako to už býva, vrchol je obohatený niekoľko metrov vysokým kovovým krížom. Práve v najvyššom bode ukazuje vietor svoju moc a po pár záberoch nás posiela druhou stranou k lyžiarskemu stredisku.

Zostup touto trasou nie je náročný ani v lete, ani v zime. Treba sa len držať palíc vyznačujúcich chodník a po hodine sa ocitneme v sedle medzi dvomi Ötschermi a na hornom konci zjazdovky. Tu sme si uvedomili, že by bolo vhodné mať so sebou nejakú vec pod zadok, ktorá kĺže. Za celú túru sme stretli maximálne 10 ľudí a jedna skupinka mala na ruksakoch práve takéto klzáky. Nuž neprekáža, 550 výškových metrov sme po zjazdovke rôznymi spôsobmi zostúpali za 40 minút. Pokiaľ stihnete prevádzkovú dobu lanovky, za poplatok si môžete ušetriť nejaké minúty a vlastné kolená. Do blízkej dedinky Ötscherwiese sme sa dostali do 20 minút, práve na prelome svetla a tmy.

Zhodnotenie

Priebeh túry je zdokumentovaný aj vo fotogalérii. Pred cestou som si prečítal okrem iného článok, kde išli podobnú trasu v letnom období. Takže ďalšia vydarená zimná túra na rakúsky kopec, ktorý nevyniká svojou výškou, ale poteší dominantnosťou a severovýchodným hrebeňom Rauer Kamm. Ak by som ho mal porovnať s niečím slovenským, Ostrý Roháč v Západných Tatrách by mohol byť príkladom.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek