Bežky: Rychlebskými horami na bežkách I.

Bežky Rychlebskými horami na bežkách I.

15. 3. 2011

Paprsek je turisticky veľmi obľúbenou chatou v Rychlebských horách v susedstve Hrubého Jeseníku, v jednom z najopustenejších pohorí v Českej republike. Chata samotná však rozhodne nezíva prázdnotou a je populárnym cieľom turistov, bežkárov aj lyžiarov brázdiacich svahy poniže Paprsku. Neposkytuje len ubytovanie a niečo dobré do žalúdka, ale jej prevádzkovateľ tiež upravuje vyše 30 kilometrov bežkárskych trás v okolí s poetickými názvami ako Pralinka či Pohádka. Paprsek je tak verný svojmu heslu „Paprsek lyžařům“.

Vzdialenosť: 23 km

Prevýšenie: +450 m stúpanie, -650 m klesanie

Náročnosť: stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 1 deň

Pohoria: Česká republika: Jeseníky - Rychlebské hory

Trasa

Najvyšší bod: 1130 m n. m.
Najnižší bod: 740 m n. m.

Voda: Petříkov, Chata Paprsek,

Doprava: Ostružná (vlak, bus)/Ramzová (vlak, bus) – Petříkov (bus, skibus)

K tomuto malému bežkárskemu rajíku sme sa dostali ako slepé kury k zrnu, keď sme sa dozvedeli, že náš pán domáci tam bol cez víkend bežkovať. Nechali sme sa teda inšpirovať a zanedlho sme vykladali bežky na záchytnom parkovisku pred dedinkou Petříkov. Nakoľko kapacity parkovísk v obci vystačia len domácim a ubytovaným, ostatní lyžovania či turistikovania chtiví musia svoje štvorkolesové tátoše odparkovať poniže dediny a ďalej pokračovať po vlastných alebo jedným z dvoch skibusov. Skibusy sú dva (červený a biely) preto, lebo sa táto malebná dedinka učupená v údolí môže pochváliť hneď dvoma lyžiarskymi strediskami „vďaka“ neschopnosti ich majiteľov dohodnúť sa na spoločnej prevádzke. Toto zistenie sme však uskutočnili až o niekoľko dní neskôr, keď sme sa rozhodli vymeniť bežky za zjazdové lyže a snowboard. Počas našej prvej návštevy bol na parkovisku len jeden skibus a jeho šofér nás ochotne ten posledný kilometer do dediny vyviezol. Dokonca sme sa dozvedeli, že ak si kúpime aspoň jednu jazdu na vlek (za dvacku), máme skibus v cene. Inak by sme platili desať korún za osobu. Dali sme sa teda nahovoriť na vlek a prvýkrát sme si vyskúšali, ako sa ide s bežkami na kotve.

Trasa

Ostružník – Císařská lovecká chata – Palaš – Chata Paprsek – U Paprsku – Chata Paprsek – Palaš – okruh Pralinka – okruh Malý Šengen – G. Brunek – Smrk, hraničník – Brousek – Černý potok – Petříkov – Petříkov, okraj

Vlek nám výrazne zjednodušil výstup na vrch Ostružník (951 m n. m.) a vysadil nás na kopci pokrytom viac či menej zľadovateným snehom posypaným ihličkami. Od hornej stanice vleku pokračovala mierne z kopca bežkárska stopa, ktorá nepochybne pamätala lepšie časy. Ihličiek však nebolo priveľa a napokon sa celkom vhodne dopĺňali s ľadom, na ktorom ležali, takže zjazd nebol až príliš akčný. Zakrátko sme narazili na zelenú turistickú značku, po ktorej vedie aj upravená bežkárska stopa. Tá sa v čase našej návštevy pravdepodobne ako jediná v okolí mohla, napodiv, pochváliť ľadom, ktorý aj čiastočne pripomínal sneh. Na rázcestí Ostružník (926 m n. m.) sme sa len utvrdili v správnom smere a pokračovali miernym stúpaním a krátkym klesaním k Císařské lovecké boudě (1013 m n. m.), kde stojí medzi stromami schovaná chatka a na čistinke niekoľko ukazovateľov a viaceré mapy - či už turistická mapa tamojšej časti Jeseníkov, alebo pekne spravená mapka upravovaných bežkárskych trás v okolí Paprsku. Rozhodovanie kam ďalej bolo jednoduché a po dva a pol kilometrovom miernom stúpaní so záverečným krátkym zostupom sme sedeli na terase Paprsku, chlipkali teplú polievku a vyhrievali sa na slniečku, ktoré sa konečne rozhodlo vyjsť. Cestou na miesta, kam aj kráľ chodí sám, sme v chate objavili aj interaktívnu obrazovku s rôznymi informáciami, počnúc predpoveďou počasia podľa poľského meteogramu, končiac radou, akými voskami práve v ten deň mazať bežky.

Veľmi príjemne prekvapení úrovňou miestnych služieb sme sa vybrali okolo malebnej drevenej kaplnky sv. Kryštofa, strážiacej sedačkovú lanovku, Medvědím okruhom. Tento zámer nás prešiel veľmi rýchlo, už na križovatke U Paprsku, kde sme zistili, že práve tento okruh prežil už nejeden odmäk bez následnej úpravy. Jazda po ľadovej trati by bola nepochybne veľmi zaujímavá, pravdepodobne až príliš, preto sme zavelili na ústup a rozhodli sa pre trasu poetickejšieho názvu Pralinka.

Vrátili sme sa teda na križovatku Palaš, odkiaľ vedie okruh Pralinka miernym stúpaním a klesaním až pod vrch Jívina /G. Iwinka (1076 m n. m.). Odtiaľ možno pokračovať buď pomerne prudkým, no krátkym, stúpaním do sedla medzi Polskou horu / Rudawiec (1105 m n. m.) a vrchom Jívina / G. Iwinka, alebo prestúpiť na okruh Veľký Šengen a nenáročne vrstevnicovo pokračovať Poľskom. Zvolili sme si na prvý pohľad zložitejšiu alternatívu (neskôr sme sa presvedčili o opaku) a udatne zdolali tých niekoľko desiatok výškových metrov. Upravená trasa nás ďalej viedla po hranici pomerne príjemným zjazdom, až do sedielka medzi vrchmi Jívina / G. Iwinka a Dział (1028 m n. m.), kde sa možno napojiť na okruh Malý Šengen. Túto možnosť sme využili a namiesto pohraničnej hrebeňovky sme si vybrali dlhší, no miernejší, výstup s krátkym úvodným klesaním. Náladu nám zlepšovalo hrejúce slniečko a tiež niekoľko výhľadov na neďaleké poľské roviny. Dokonca aj sneh sa umúdril a prestal byť až natoľko ľadový a klzký. Výstup bol teda príjemný, na záverečný úsek takmer bezbolestný a tiež bohatý na pekné pohľady.

Sedlo medzi Travnou horou (1120 m n. m.) a vrchom G. Postawna (1110 m n. m.) nás privítalo sviežim vetríkom a poctivým ľadom. Bez dlhého rozhodovania sme teda opustili okruh Šengen a presedlali na Pohádku, ktorá bola všetko, len nie rozprávková. Hrebeňovka po hranici bola síce pekná, vôbec nie skúpa na zaujímavé pohľady v lúčoch zapadajúceho slnka, no neúprosne dujúci vetrisko nám bránil v akomkoľvek dlhšom kochaní sa. Vrch G. Brunek (1115 m n. m.), trčiaci svojimi skalkami spomedzi pňov polámaných stromov, sme strategicky obišli a v relatívnom závetrí za ním sme rozložili dočasný tábor zameraný na obliekanie sa a plnenie žalúdkov. Odtiaľto to je už na skok na križovatku turistických trás Smrk hraničník, kde nás, riadne vyfúkaných, privítal drevený prístrešok, v ktorom by sa pred vetrom nepochybne skrývalo lepšie, než za vŕškom G. Brunek. Slnko sa však už povážlivo skláňalo, preto sme Pohádkou pokračovali ďalej.

Zjazd bol vskutku „rozprávkový“. Strmý zľadovatený došliapaný neupravený kopec len tak lákal svojou prívetivosťou a urputné brzdenie zubami nechtami sme si vskutku vychutnávali. Po niekoľkých desiatkach krvopotne zbrzdených výškových metrov sa povedľa cesty objavil potôčik, ktorý spravil z brzdenia v záveji ešte adrenalínovejšiu aktivitu, nakoľko vždy aspoň na jednej strane cesty hrozilo, že niekto zahučí do potoka. Každý sme si ten svoj zjazd vybojovali po svojom. Niektorí šialeným nekonečným pluhovaním, iní väčšou odvahou a ďalší pešo. Aj v tomto prípade bolo zlyžovanie kopca otázkou prestíže, nakoľko peší zostup bol občas rýchlejší (v závislosti od odvahy jazdca) a vždy nepomerne bezpečnejší. Na križovatke Černý potok sa však situácia zlepšila, sklon sa trochu zmiernil a aj ratraky tento úsek prechádzali častejšie. Pomaly ale isto sme sa teda došmýkali na začiatok Petříkova, kde už museli ísť lyže do rúk a my sme pekne po vlastných pokračovali čiastočne odhrnutou, čiastočne zľadovatenou úzkou cestou cez dedinku až na záchytné parkovisko, kde poslušne čakalo autíčko.

Záver

Trasa je veľmi pekná, zaujímavá a rôznorodá, vhodná ako pre turistov na lyžiach, tak aj pre náročnejších bežkárov. Trasy upravované Chatou Paprsek sú zväčša prejdené ratrakom a výborne vyznačené. Na križovatkách nechýbajú smerové tabule či aspoň šípky a na mnohých miestach možno nájsť detailné mapky danej oblasti. Niekoľko prístreškov a samotná Chata Paprsek, ponúkajúca stravovanie a ubytovanie, tiež nepochybne potešia. Na orientáciu nám slúžila mapa Hrubý Jeseník 1 : 25 000 zimní lyžařská mapa z vydavateľstva Jena a tiež mapky na trase.