Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Bežky Rychlebskými horami na bežkách II.

Heslom obľúbenej Chaty Paprsek, ležiacej v Rychlebských horách v susedstve Hrubého Jeseníka, je „Paprsek lyžařům“. Pekný lyžiarsky svah, desiatky kilometrov upravovaných bežkárskych tratí, ubytovanie, strava a niekoľko ďalších službičiek, ktoré nepochybne potešia. Po prvom príjemnom prekvapení sme sa rozhodli využiť tunajšie takmer až prepychové služby ešte raz. Tentokrát sme však chceli štartovať priamo z Paprsku a dlhý záverečný zjazd do doliny nechať na auto. Človek mieni, osud (respektíve nepozornosť) mení...

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+420 m stúpanie, -420 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Pohoria
Česká republika: Jeseníky - Rychlebské hory
Trasa
  • Najvyšší bod: 1056 m n. m.
  • Najnižší bod: 800 m n. m.
Voda
Chata Paprsek, Velké Vrbno
Doprava
Staré Město pod Snežníkem (vlak, bus) alebo vlastným autom na Velké Vrbno príp. Chatu Paprsek cez Kunčice

Spokojní s pekným plánom sme ráno nasadli do auta, v Starém Měste sme nakúpili zásobu koláčov a hor sa na Paprsek. Ako inak, než cez Velké Vrbno, odkiaľ vychádza aj sedačková lanovka? Aké bolo naše prekvapenie, keď cesta zrazu skončila niekoľkými parkoviskami a pred nami sa rozprestieral lyžiarsky svah, na vrchu ktorého tróni Chata Paprsek. Nikoho z nás totiž nenapadlo skontrolovať na mape, či to, čo sme považovali za cestu, cestou naozaj je. Nebolo. Deduško z pokladne nám poradil dve možnosti – lanovku za 40 korún alebo výstup po pomerne strmom zeleno značenom turistickom chodníku. Napodiv nám odporučil druhú z možností a my sme, na naše šťastie, na jeho radu dali. Úvod výstupu bol totiž najkrajšou časťou výletu.

Trasa

Velké Vrbno – Větrov – Paprsek – Palaš – Dział – okruh Velký Šengen – Palaš – Paprsek – Velké Vrbno

Ujo nás poslal akousi dosť prešliapanou a niekedy raz možno aj upravenou cestou ponad lúky juhozápadne od Paprsku s tým, že na prvej ostrej zákrute doprava máme odbočiť a dostaneme sa na zelenú značku. Pravdu mal. Šli sme, šli, sprvu s bežkami v rukách, lúkami s krásnymi výhľadmi a opierajúcim sa slniečkom, našli sme odbočku a po chvíli aj zelenú značku, ktorá schádzala z kopca Větrov (919 m n. m.). Nádherne zasneženému, nie príliš strmému vrchu sme neodolali a po ľadovom pancieri, po ktorom sa napodiv šlo celkom dobre, sme vystúpali až na jeho vrchol, z ktorého sa otvárali výhľady na Staré Město a neďaleké kopce. Tu sme sa tiež dozvedeli, že na Paprsek to máme ešte dva kilometre. Nikto nepochyboval o tom, že to budú dva kilometre do kopca a nikto nebol v tomto smere prekvapený. Strmý chodník ukrytý v lese bol podľa očakávania zľadovatený, takže sme rôzne križovali les snažiac sa nájsť čo najschodnejšiu cestu. Snaha bola odmenená úspechom a po dvoch kilometroch na nás už mávala Chata Paprsek, kde sme sa nemohli nezastaviť na dobrú polievku a čaj (niektorí pivo). Taktiež sme boli na interaktívnej obrazovke skontrolovať predpoveď počasia a veru sme sa veľmi nepotešili dažďu, ktorý mal ďalší deň prísť (aj prišiel). Utvrdili sme sa ale aspoň v tom, že si dnes musíme ešte užiť relatívne dobrých podmienok, lebo po daždi a následnom mraze to bude už vážne „o hubu“.

Oddýchnutí a s plnými bruškami sme sa došmýkali na Palaš, absolvovali krátky výstup po červenej turistickej značke (po ktorej, okrem iného, vedie aj okruh Velký Šengen) a po chvíli odbočili aj so Šengenom na poľskú hranicu. Tam už trať nebola z tých upravenejších, i napriek tomu sme však zjazd cez Dział (1028 m n. m.) zvládli a na mieste, kde sme do Poľska prešli už pred dvoma dňami, sme sa znova pobrali na návštevu k našim severným susedom. Nepokračovali sme však doprava okruhmi Velký a Malý Šengen, ale doľava, kadiaľ už viedol len Velký Šengen. Táto časť okruhu bola o poznanie horšie a hlavne dávnejšie upravená. Krásne ľadová, posypaná ihličkami či celými halúzkami. Tie, paradoxne, fungovali ako opačný protišmyk – dopredu človeka nepustili ani za svet, dozadu však úplne bez problémov. Pre lepšiu náladu a väčší optimizmus nás v celom Poľsku čakal len jediný výhľad. Inak bolo tých takmer osem kilometrov len bohapustým „plácaním sa“ po ľade (kde slúžili nohy len na to, aby sme nemuseli nosiť lyže v rukách) a ihličkách (kde bolo treba ísť a la bocian, čo je síce chvíľu zábavné, ale naozaj len chvíľu). Výstup do sedielka pod Polskou horou/Rudawiec (1105 m n. m.), ktorý mal aspoň sklon, bol príjemným spestrením. Už som sa, popravde, nevedela dočkať úseku, kde sa napojíme na okruh Pralinka. Ten som si totiž z predošlého výletu pamätala ako pekne upravený s pomerne dobrým snehom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Omyl! Pralinka síce upravená bola, no sneh už nebol to, čo býval. Namiesto neho nám cestu spríjemňoval ľad rozbitý ratrakom na milióny malých ľadových guľôčok, po ktorých sa to tiež neuveriteľne šmýkalo. Teda na miestach, kde na trať nestihli opadnúť ihličnaté stromy. Tam to pre zmenu nechcelo ísť ani z kopca. Ťažko vydobytá križovatka Palaš ma úprimne potešila. Záverečný zjazd po lyžiarskej zjazdovke síce ešte len visel vo vzduchu, no aspoň sme sa zbavili ihličiek.

Zo strategických dôvodov sme sa pred zdolaním zjazdovky priobliekli, zababušili a odhodlane sa spustili za poslednou skupinou akéhosi lyžiarskeho kurzu. Ako to na lyžiarskych býva, celá skupina vždy zišla asi štyri oblúčiky a nanovo sa zoradila. Tak sa stalo, že kúsok pod vrcholom sme skupinu dobehli, podľa stále platných Murphyho zákonov v najužšom a hádam aj najstrmšom úseku, a keďže sme na zjazdovke nechceli zapustiť korene, neostávalo nám iné, než týchto lyžiarov rozťahaných minimálne po polke svahu predbehnúť. Nebolo jednoduché rozrážať kopy snehu, za ktorými zákerne číhal ľad, no zvládli sme. Na oddych sme radšej ani nepomysleli, nakoľko nás ani najmenej nelákala predstava, že by nás lyžiarsky znova predbehol. Neohrozene sme sa teda šmýkali po zjazdovke, niektorí skúšali aj zjazdársky štýl, a zanedlho sme pomerne úspešne a hlavne v zdraví dorazili na parkovisko ukážkovo zaliate v ľade.

Záver

Trasa, ktorú sme si (nie úplne dobrovoľne) zvolili, nepatrí k tým najmalebnejším a najreprezentatívnejším, i tak však má čo ponúknuť. Podmanivé lúky okolo Větrova, príjemná Chata Paprsek a napokon aj samotný okruh Velký Šengen, ktorý síce neoplýva výhľadmi, no za dobrých snehových podmienok môže byť príjemnou bežkárskou trasou s minimálnym prevýšením. Kto chce vyjsť na Paprsek autom, nesmie sa nechať zmýliť na prvý pohľad zjavnou cestou cez Velké Vrbno, ktorá v skutočnosti končí pri dolnej stanici lanovky. Nepochybne výhodnejšou je trasa cez dedinu Kunčice, hoci ujo v pokladni nám prezradil, že táto cesta nie je práve z tých najupravenejších a nejedno auto tam skončilo v jarku či záveji. I napriek katastrofickým scenárom však bolo na parkovisku pri Paprsku pomerne plno.

Užitočné odkazy

mapka bežeckých tratí
mapka bežeckých tratí
mapka bežeckých tratí
Chata Paprsek
počasie pre Paprsek
mapa upravených lyžiarskych bežeckých tratí v Jeseníkoch
snehové informácie

Fotogaléria k článku

Najnovšie