Je pekne a každú chvíľu sa zastavujeme pri nejakom fotobode. Leknami pokryté jazierko Lilly pond, tyrkysové Kenai Lake či Tern Lake. Celá cesta je veľmi scénická. Zastavujeme sa pri rieke Kenai River, ktorá je posiata rybármi a nad ich hlavami krúžia kŕdle čajok. Táto oblasť patrí v máji až septembri medzi najvychytenejšie lokality pre športových rybárov. V mestečku Soldotna sa zastavujeme v práčovni osprchovať a s večerným slnkom prichádzame do Kenai.

Podvečerná zastávka v Kenai

Najprv sa vydávame smerom hore po Kenai Spur Hwy., kde má byť najväčšia ropná infraštruktúra na Aljaške mimo Prudhoe Bay, ale cez stromy toho veľa nevidíme, okrem jedného výhľadu na sopky v zálive Cook Inlet. Obrátime sa teda a na druhý pokus sa nám podarí nájsť zaujímavosti tohto mestečka.
Prvým cieľom je piesočnatá pláž, kde sa však dlho nezdržíme, pretože je tu veľká zima. So šťastím sa nám podarí nájsť „historické centrum“, ktoré predstavuje starý kostolík a kaplnka a ďalšie dva obyčajné obytné domy na vrcholku kopca. Ruský ortodoxný kostol bielej farby s typickými vežami v tvare cibule, natretými na modro, je naozaj krásny. Bol postavený v roku 1895 a je to najstarší ortodoxný kostol na pevninskej Aljaške. Západne od neho stojí kaplnka svätého Mikuláša z roku 1906. Ani jedna z týchto stavieb žiaľ nebola otvorená.

Prešli sme sa ešte k malému parčíku neďaleko. Bol z neho krásny výhľad na pláž hlboko pod nami a tyrkysovú rieku Kenai, ktorá sa tu vlieva do mora. Cestou ďalej sa pobavíme na názvoch Devin drive a Kalifornsky beach road. Pokračujeme ďalej na juh popri pobreží, veľa však z neho nevidíme. Pri Clam Gulch je pekný kemp, uvažujeme, či tam nebudeme spať, ale ešte nás to akosi ťahá ďalej. Fotíme tu úžasnú scenériu sopiek a nízkeho slnka. Nakoniec zakotvíme na parádnom mieste, v malinkom kempe Ninilchik View Campground. V hĺbke pod nami je údolie s pôvodne ruskou dedinkou, ktorá sa ťahá až k moru. Z iného výhľadu fotíme úžasný západ slnka so sopkami.

Aj ráno sem vedú naše prvé kroky. Sopky, modrá obloha, more. Obzoru dominuje sopka Mt. Redoubt, ktorá naposledy vybuchla v marci 2009 a aj cca dva mesiace pre naším príchodom na Aljašku zaznamenali v jej okolí menšie zemetrasenia. Teraz je ale pokojná, aspoň na pohľad. Ráno ako obyčajne odchádzame až okolo obeda, keďže spať sme šli po polnoci. Aj tak vzhľadom na sklon slnka máme pocit, že je ešte celkom ráno, maximálne 10 hodín, a všetci tu na Aljaške aj tak fungujú. O ôsmej je ešte všetko vyľudnené, zato pred polnocou, keď zapadá slnko, sa veselo kempuje, žúruje a vôbec, žije.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ruský duch Ninilchiku

Z kempu na kopci zídeme do Ninilchiku a zase vyjdeme na druhý kopec, kde sa sa nachádza pravoslávny kostol. Ninilchik bol obývaný cca od roku 1820 zamestnancami Rusko – Americkej spoločnosti. Táto komunita patrí medzi najstaršie na polostrove. Mnoho ich ostalo aj potom, čo cárske Rusko predalo Aljašku Američanom. Old Russian Church bol postavený v roku 1901. Okolo neho je veľmi fotogenický cintorín bielych krížov obohnaný bielym latkovým plotom. Spolu s bielym kostolom s zelenou strechou so zlatými cibuľami vyzerá úžasne fotogenicky. O modrej oblohe s mrakmi v tvare dlhých bielych ťahov štetcov ani nehovorím. Všeobecne obloha je tu zatiaľ asi najkrajšia z celej Aljašky, ktovie, čím to je. Časť cintorína je z neznámeho dôvodu nepokosená. Na náhrobných kameňoch nájdeme veľa ruských mien. Napríklad Loveling babuschka Matrona Oskolkoff. Kostol je výnimočne otvorený a tak nazrieme aj dnu.

Samotná dedinka vyzerá pomerne schátralo, ale má neodškriepiteľne prímorskú atmosféru a pri pohľade na staré drevenice cítiť ruský vplyv. Zájdeme na kávu do Boardwalk Café na pláži. Kým sme tam, prihrnie sa od mora hmla a všetko zakryje v priebehu neuveriteľne krátkej chvíle.

Opúšťame Ninilchik a pokračujeme po Sterling Hwy. do mesta Homer. Pred mestom sa zastavujeme na vyhliadke, je tu nádherný výhľad na mesto orámované kopcami, modrú vodu zálivu, fotogenickú oblohu a vidíme aj orly zvané Bald Eagle.

Homer - rybárske mestečko

Prichádzame do mestečka Homer a mierime rovno na tzv. Homer Spit - 4 a pol míle dlhý úzky pásik pevniny vybiehajúci do vôd zálivu Kachemak Bay, kde sa sústreďuje turistický ruch. Sprievodca tvrdí, že Homer budeme buď milovať, alebo nenávidieť. Na jednej strane krásne panorámy hôr vystupujúcich z mora, na druhej je vraj Homer miestom, kde sa sústreďujú rôzni podivíni, radikáli, umelci a vôbec ľudia vybočujúci z bežne akceptovaných cestičiek života. My sme sa nenachýlili ani k jednej z týchto krajných emócií, ale je fakt, že v Homeri nie je veľmi čo robiť. Turistický ruch je zameraný prakticky výlučne na tých, ktorí tu chcú chytať ryby, robiť si výlety do zálivu, veslovať, sledovať veľryby a pod. Okrem toho je Homer umeleckým centrom, kde môžete navštíviť galérie, koncerty, múzeá a divadlá.

My sme sa uspokojili s prechádzkou popri pláži, kde sme pozorovali rybárov, prechádzkou po hlavnej (a jedinej) uličke lemovanej obchodmi so suvenírmi, kde sme videli aj halibuty v práve ulovenej podobe, a zastávkou v prístave malých lodí. Tu sme sa zdržali pomerne dlho a nasávali atmosféru prístavu, kde vládol čulý ruch, loďky prichádzali a odchádzali a námorníci sa motali medzi plavidlami najrôznejších typov a farieb.

Po dobrom halibutovi v reštaurácii Boardwalk sa pomaly poberáme späť. Popri všadeprítomných tabuliach Neznečisťujte Aljašku pôsobí ako päsť na oko veľké smetisko za mestom, plné vrakov lodí. Vraciame sa cez hornú časť mesta s rodinnými domami, ktorá sa ničím nelíši od iných amerických mestečiek. Cestou späť ešte čistíme auto a sledujeme zaujímavé halo efekty na oblohe. Večer sa utáboríme v už spomínanom kempe pri Clam Gulch. Neradi myslíme na to, že už zajtra sa musíme vrátiť do Anchorage a pomaly, ale iste sa začať chystať na cestu domov.

Maťove reportáže z tejto časti putovania si môžete prečítať tu a tu.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek