Koniec minuloročného októbra bol predzvesťou prichádzajúceho zimného spánku medveďov. Fotopasce zachytávali ich pohyb čoraz menej, zriedkavé boli aj pobytové znaky v teréne. Medvede sa akoby naraz pobrali do záverov dolín a ostatných odľahlejších zákutí, na miesta svojich brložísk. Posledného oneskorenca s hmotnosťou okolo 100 kg sa podarilo zachytiť 14. novembra 2010 večer na starom zarastenom chodníku. Až do marca som o medveďoch ani nechyroval. Ukryté vo svojich brlohoch pomaličky spaľovali nahromadené tukové zásoby. Fotopasce ostali zrazu nevyužité. Uskladniť ich na zimu do teplej skrine bolo ale nezmyslom. Neostávalo nič iné, len sa zamerať na iné objekty a teda zmeniť aj stratégiu „lovu“.

Ideme na rysa!

Koncom minulého roka som mal šťastie a po šiestykrát v živote som vo voľnej prírode znova pozoroval rysa. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, aj tento raz to bolo za pekného počasia, hoci na väčšiu vzdialenosť. Rys sedel na odrezanom pni v rúbani a užíval si teplé slnečné lúče. O nejaký čas neskôr som v inej časti chotára našiel strhnutú srnu. Hoci sa medzi časom do nej pustili túlavé psy, pôvodcom bol zrejme rys. A bolo rozhodnuté!

Mnohé zvieratá využívajú spoločné chodníčky a priechody v horách, no rys je istou výnimkou. Na miestach, kde som sledoval fotopascami medvede, bolo takmer vylúčené zachytiť aj rysa. Znamenalo to premiestniť techniku na nové lokality. V takomto prípade sú základom úspechu znalosť územia a dobré poznatky z etológie (správanie živočíchov). Začal som teda častejšie chodiť miestami, ktoré sú pre rysa typické. Skalnaté hrebienky a okraje rúbaní sú tie pravé lokality. V priebehu niekoľkých terénnych vychádzok som postupne ponachádzal nezvratné dôkazy o prítomnosti tejto mimoriadne opatrnej šelmy. Stačilo už len rozmiestniť pasce a trpezlivo čakať.

Prvýkrát sa rys chytil pri strhnutej srne. Snímky som pri zbežnom prezeraní takmer vymazal, pretože prikrčené zviera ukryté za vrstvou snehu som si skoro nevšimol. Až ďalšie obrázky ukázali tajomného návštevníka. O necelý mesiac neskôr, v čase párenia, sa na inom mieste nafotil opäť nič netušiaci rys. Prekvapením bolo, že išlo o odlišného jedinca. Na jeho tradičnom chodníku plnom pobytových znakov bol zaznamenaný niekoľkokrát po sebe. Nasnímala ho aj ďalšia z fotopascí, približne 800 metrov od tohto miesta.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Začiatkom februára som opäť v teréne kontroloval prístroje. Pri tom som natrafil na čerstvú stopovú dráhu rysa a tak som sa pobral v jeho stopách. Po približne 1 km plnom najrozličnejších prekážok a hustých mladín ma priviedli popri zlomenom starom smreku do rúbane. Tento „štomp“ mi ihneď padol do oka. Všimol som si totiž tenké zvislé zárezy. Bolo mi jasné, že ich spôsobil rys svojimi ostrými pazúrmi. Po odchode som na lokalite zanechal jednu z fotopascí v nádeji, že mi poodhalí tajomstvo tohto miesta. Predpokladal som správne. Pri kontrole o nejaký čas neskôr som na snehu uvidel starú stopovú dráhu smerujúcu k zlomenému smreku. Z jej smeru bolo jasné, že návštevníka musela fotopasca nasnímať. A skutočne, na pamäťovej karte bolo viac ako 30 snímkov, z toho polovica patrila rysovi. Tieto obrázky majú mimoriadnu cenu aj preto, že išlo o prvé zábery rysa za bieleho dňa. Zaujímavosťou je aj fakt, že približne dve hodiny na to sa na mieste popásala jelenica. Potom verte tvrdeniam o krvilačnej šelme, spôsobujúcej paniku medzi poľovnou zverou…

Rys bol fotopascou doslova zaujatý, čo bolo však celkom na škodu. Prišiel k nej na kontaktnú vzdialenosť a svojim teplým dychom uprostred mrazivého februára spôsobil zahmlenie objektívu. Väčšina zo snímkov je z tohto dôvodu nepoužiteľných.
Koniec zimy sa ukázal ako veľmi perspektívny na sledovanie našej najväčšej mačkovitej šelmy. No v tomto období sa začal aj nadmerný pohyb ľudí hľadajúcich jelenie zhody. Fotopasce som preto začal postupne z lokalít dávať preč. Škoda prísť o takúto užitočnú techniku. Začiatkom marca ostala na mieste len jediná. A práve táto sprostredkovala prvé snímky zo zimného spánku prebudeného medveďa. Opäť ide o vzácny úlovok. Nafotený bol totiž jeden z veľkých fatranských medveďov. No o tom až niekedy nabudúce.

Michal Kalaš
Fatranský spolok

Súvisiace témy

Čo sa deje v lese objektívom fotopascí
Fotopasce na medvede
Fotopasce sa už inštalujú
Zbierka na fotopasce
Diskusná téma k zbierke