Forma

Sprievodca pozostáva zo 14 brožúrok, pomenovaných súhrnne Inspirátor, venovaných jednotlivým pohoriam a tzv. Informátora. Všetky diely sa dajú vložiť do tvrdého obalu, čo je veľmi praktické pri ukladaní. Ak si chcete vybrať jedného zo sprievodcov na túru, ten neváži takmer nič.
Každá z knižočiek má na prednej aj zadnej obálke fotografiu z pohoria, ktorému sa venuje. Jednotliví sprievodcovia obsahujú farebné fotografie na lesklom papieri. Počet stránok je rôzny, od 8 po 52. Informátor má 168 stránok a nájdete tu texty a ilustrácie, bez fotografií.

Obsah

Sprievodca je podla autora určený horákom, ktorých definuje skôr ako tulákov než výkonnostných turistov. Tejto cieľovej skupine zodpovedajú aj praktické rady, čo sa týka nocovania, varenia, hygieny na horách a podobne. Podľa svojich slov nemá v úmysle vyčerpávajúco popisovať dané pohoria, ale zameral sa na výber túr, svoje skúsenosti a tipy.

Informátor

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kniha pozostáva z kapitol venujúcich sa vybaveniu (od topánok cez batoh, spacák, oblečenie až po čelovku), vareniu, hygiene, použitiu výstroja ako lana, mačiek a cepínu do terénu obtiažnosti II., ďalej tu nájdeme kapitolu Minimum z horácké meteorologie, ktorá obsahuje “návody”, ako vytušiť vývoj počasia pozorovaním živočíchov a rôznych prírodných javov. Nájdete tu však aj praktické rady, ako sa správať počas búrky alebo ako predvídať vývoj počasia podľa údajov o tlaku a teplote.

Kapitola Střípky z horáckeho živochopisu obsahuje niekoľko praktických poznatkov zo skúsenosti autora s rôznymi zvieratami či hmyzom, nájdeme tu však nepresné informácie (postaví-li se medvěd na zadní, což je neklamnou známkou úmyslu zaútočit) a dokonca informácie priamo odporujúce všetkým výstraham o bezpečnom správaní sa: “Ke mně se naopak jeden Míša-somrák od Ťatliakovy chaty zachoval velice přátelsky: za nabídnutý kus salámu mě přišel něžne pohladit tlapou po stehně, a kdyby uměl mluvit, určitě by řekl: “Díky, kámo!”

Kapitola Horácká gramatika sa venuje tvarosloviu a názvosloviu, kapitola Horácký zemák a matika je veľmi praktická, s podkapitolami o mapách a sprievodcoch, buzolách a orientácii, GPS, značkách, plánovaní trasy, odhade vzdialenosti a výšok, topografii a triangulácii.

Horáci a ti ostatní versus chráněná území - v tejto kapitole pod čiarou autor predostiera oficiálne obmedzenia vstupu do chránených území, a následne k nim pripája názor na ich dodržiavanie: "Bez ohledu na psanou literu je však pro ochranu přírody rozhodující především kultura chování osob, které mají s chráněnou krajinou co do činění. Je evidentní, že běžný návštěvník chráněného území vybavený pouze nohama v pohorkách a nevelkým obsahem svého batohu i při sebevětší snaze není schopen napáchat v přírodě ani zlomeček škod, které denně páchajú těžkou technikou vybavené firmy, komerční společnosti postrádající jakékoliv skrupule a ohledy a zejména pak razítka zkorumpovaných úředníků v kancelářích odborů územního plánovaní, životního prostředí a bůhvíjakých dalších ouřadů týkajících se matičky přírody". Autor pripúšťa, že existujú návštevníci, ktorí su schopní v chránenom území si umyť auto, odhadzovať odpadky a podobne, ale odmieta ich súvislosť s príslušnosťou ku kategórii horáka, teda tuláka, ktorý sa najradšej pohybuje sám alebo v malej skupinke, ktorý sa správa zodpovedne a preto mu podobné zákazy, ako pre tých, ktorí prírodu ničia, pripadajú nespravodlivé.

Texty sú písané ľahko čitateľným štýlom s humorom, pripomínajúcim skôr literatúru než odborného poradcu. Nezriedka autor spomína, ako to fungovalo v dobách socializmu. Praktických rád tu však medzi všetkými žartíkmi nájdete dosť. Obzvlášť vtipná je kapitola Potrava a vařič, kde sa autor delí o svoje bohaté zážitky s varením a prenášaním jedla na vandroch, ako aj s rôznymi postrehmi týkajúcimi sa doplnenia či nedoplnenia (nutnosť objednať chlieb v malých dedinkách deň vopred) potravy.

“Ze stejného důvodu je spacák vhodný ke krátkodobému uchovávaní předchlazených potravin, které podléhají skáze. Musí být ovšem patřične zabaleny, neboť společný nocleh s mrtvou rybou v olivovém oleji či s párkem utopenců jiste nepatří k nejslastnejším zážitkům.”

“Potraviny je šikovné přenášet v nejakém pevném obalu a uchránit tak je i vnitřek batohu pŕed vzájemnou koexistencí.”

Inspirátor

Táto časť knihy obsahuje kapitolu Výlety po Čechách – autor spomína zákaz stanovania a táborenia mimo vyhradených areálov, čím prakticky zanikajú možnosti viacdenných prechodov a hrebeňoviek, taktiež charakterizuje Českú republiku ako krajinu svojimi geografickými danosťami predurčenú skôr k jednodňovým výletom, vymenováva pohoria v Čechách i na Morave, neopomína dopravu, špecifiká sprievodu detí, manželky a kamarátov. Ako prílohy k českej časti inspirátora slúžia brožúrky Beskydy, Jizerské hory, Krkonoše a Šumava.

Kapitola Přechody slovenských pohoří sa podrobne venuje cestovaniu na Slovensko, najmä nočným vlakom, ďalej tipom na nocovanie predovšetkým v opustených búdach a salašoch. O stanovaní a táborení sa tu nehovorí, pričom na Slovensku je to taktiež možné len vo vyhradených areáloch. Ako prílohy k tejto časti Inspirátora slúžia brožúrky Bukovské vrchy a Vihorlat, Chočské vrchy, Malá Fatra, Nízké Tatry, Roháče, Slovenské Rudohoří a Slovenský ráj, Slovenský kras, Strážovské a Súľovské vrchy, Veľká Fatra, Vysoké Tatry.

Via ferraty a klettersteigy sú poslednou kapitolou, zhrňujúcou základné informácie o týchto druhoch pohybu na horách a turistického fungovania v alpských krajinách v zmysle “horákovania”.

Sprievodcovia

Predná vnútorná obálka každého sprievodcu obsahuje zoznam značiek, symbolov a použitých skratiek, zadná vnútorná obálka vysvetlivky a kľúč k schémam túr. Nasleduje geografická charakteristika pohoria a obsah, a potom už niekoľko tabuľkovo spracovaných tipov na túry. Obvykle autor začína hrebeňovkou pohoria, samozrejme závisí od daného pohoria, či v ňom táto možnosť existuje. Orientácia v tabuľke si vyžaduje najprv podrobne naštudovať autorove vysvetlivky a skratky, ako aj kľúč, a samozrejme je potrebné druhým okom pozerať do mapy.
V strede brožúrky sa nachádzajú obvykle štyri strany fotografií, obsahujúcich aj panorámy s popismi a nadmorskými výškami vrcholov.

Tipy na túry versus ochrana prírody

Ako problematické z hľadiska obsahu sa javia mnohé tipy na túry, ktoré porušujú Zákon o ochrane prírody a krajiny. Najmarkantnejšie je to v sprievodcovi Vysoké Tatry, kde tatranským štítom dostupným po značkovaných trasách patrí len menšia časť brožúrky. Tá väčšia sa venuje tatranským štítom dostupným zo značených vysokohorských sediel, vybraným štítom dostupným jednoduchými horolezeckými cestami a Belianskym Tatrám.
V úvodnej charakteristike pohoria sa autor obšírne venuje popisu možností, ako sa na tieto štíty dostať – od legálnych (horskí vodcovia, horolezci (režim VHT tu spomenutý nie je)) po nelegálne – využívanie horolezeckého preukazu ako vstupenky, jednorázové povolenie vstupu aj za cenu úplatku, či jednoducho vstup “načierno”. Pre tento prípad tu návštevník nájde rady, ako sa vyhnúť kontrole strážcov prírody, ktoré štíty sú z tohto hľadiska najnebezpečnejšie a pod.

Upozornenie, že časti trás môžu viesť mimo značených aj akýchkoľvek chodníkov, pričom autor nechce nikoho nabádať k porušovaniu zákonov a v texte naň upozorní alebo uvedie legálnu variantu, sa nachádza v každom sprievodcovi. Podľa môjho názoru je to však čistý alibizmus, pretože v prípade takýchto podrobných popisov túr ide o jednoznačné navádzanie a navyše propagovanie vlastného porušovania zákonov (autor podľa svojich slov pri opise väčšiny túr čerpal z vlastných poznámok). Ak aj pominieme podrobné návody na výstupy na štíty, ktoré sa dajú legálne absolvovať, stále tu máme tipy na túry v Belianskych Tatrách, prechod Liptovských kôp vo Vysokých Tatrách či Poludňových skál v Malej Fatre, ktoré sa jednoducho legálnou cestou absolvovať nedajú ani s horským vodcom, ani v rámci VHT či horolezectva.

V brožúrke Roháče nájdeme odporúčané miesta na bivakovanie, ktoré taktiež porušujú predpisy o ochrane prírody a krajiny. Napr. v Západných Tatrách Bobrovecké plesá, Dolné Jamnícke pleso, Nižné Tomanove či Kobylie pleso. Je fakt, že autor spomína, aj kde sú najbližšie prístrešky či koliby, ale oficiálne ani tieto možnosti nie sú legálne.

Záver

Na sprievodcovi by som vyzdvihla jeho praktický formát a vtipným štýlom podané mnohé užitočné informácie. Mnohé tipy na túry zavedú naozaj do tých najkrajších lokalít v daných oblastiach, a po bližšom zoznámení sa s kľúčom, ako dešifrovať tabuľky, môžu byť nápomocné ako doma pri príprave na túru, tak i v teréne. Škoda len tých návodov na porušovanie ochrany prírody.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek