Trasa

Donovaly – Vrchlúka – Bully – prameň Pri javore – sedielko pod Hrubým vrchom – lúka Hrivková (chatová osada Močiare) – Kutiny – NKP Kalište – partizánske bunkre nad Markovou – NKP Kalište – Kutiny – traverz Hrubého vrchu – Jačmenisko – Dlhá lúka – prameň pri javore – Bully – Vrchlúka – Donovaly

Osada Kalište (924 m) v Starohorských vrchoch, vzdialená len dve hodiny pohodovej chôdze od Donovalov, má veľmi smutnú históriu. Ako mnoho iných dedín a osád bola počas druhej svetovej vojny vypálená. Na rozdiel od iných však už nikdy nebola obnovená. K vypáleniu, ktoré poznamenalo osud osady, došlo 18. marca 1945. Niečo o histórii osady a aj to, čo predchádzalo vypáleniu, si možno prečítať na stránke Múzea SNP a tiež tu. Každopádne po vypálení ostalo stáť zo 42 domov len šesť. Ďalší pobyt v obci však už nebol možný a pre obyvateľov Kališťa boli vybudované nové domy na banskobystrickom sídlisku Fončorda (ulica Nové Kalište), Moštenici, Podbrezovej a v Slovenskej Ľupči. V roku 1961 bolo Kalište vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Kalište je externou expozíciou Múzea SNP v Banskej Bystrici. Zrekonštruované sú dva domy, zvonica a základy zhorených domov. Od roku 2007 je v opravených domoch umiestnená expozícia múzea s názvom Partizánska republika. Nás zaujal tiež náučný chodník Kalištím, ktorý sfunkčnili v roku 2008 a má výstižný názov "Ako žili Kališťania". Tvorí ho 17 informačných tabúľ, rozmiestnených po celom areáli. Až sa mi slzy tlačili do očí, čítajúc si príbehy jednotlivých domov a ich obyvateľov.

Poďme ale k tomu, ako sa sem dostať. Na Donovaloch sa vyberieme po červenej značke asfaltkou ponad vleky Záhradišťa. Tento úsek vždy prebiehame, lebo nemáme chuť sa dívať na rozrastajúcu apartmánovú hrôzu. Na Vrchlúke (drevený pútač smer Kalište) odbočíme na zelenú a cez malebnú donovalskú osadu Bully sa dostaneme k rázcestiu Pri javore (vodojem). Až skoro sem vedie asfaltka, ďalej ale pokračujeme tentoraz po žltej chodníčkom lesom, ktorý obchádza Hrubý vrch. Chodník nás vyvedie na príjemnú horskú lúku Hrivková (chatová osada Močiare), z ktorej sú za pekného počasia dobré výhľady na nízkotatranský hrebeň. Čo-to pofotíme, ale dnes podmienky foteniu veľmi neprajú, takže pomaly prichádzame na širšiu poľnú cestu, ktorá o chvíľu vchádza do ďalšieho lesa (Kutiny). To sa už blížime k samotnému Kališťu. Prekvapuje ma tu parkovisko, ale potom mi zapne – sem sa dá dostať aj autom z Moštenice cez Švarcovu dolinu. Každopádne prechádzka je príjemnejšia alternatíva.

Už od parkoviska nás upúta infotabuľa so základnými údajmi o Kališti. Škoda, že je ešte mimosezóna, a tak sa do expozícií nedostaneme. Prechádzame si aspoň vyššie spomínaný náučný chodník, ktorý je na veľmi dobrej úrovni. Texty sa venujú nielen tragickým udalostiam, ale bežným radostiam a starostiam. Úplne si viem predstaviť víkendovú tancovačku počas letných teplých nocí, ktorú spomínajú na jednej tabuli... Kúsok za osadou sú aj zachovalé partizánske bunkre nad dolinou Marková, takže sa vyberieme aj tam. Všetko je pekne označené, chodníčky relatívne upravené. Mám z celého Kališťa veľmi dobrý pocit. Po návrate od bunkrov sa pristavujeme ešte pri mladom sade. Predstavitelia vypálených obcí tu v roku 2008 vysadili ovocné stromy, jeden za každú obec. Sad nazvali Sadom života a aspoň takto symbolicky vrátili do osady život. Veľmi pekné.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Z Kališťa na Donovaly sa vraciame takmer rovnakou cestou. Urobíme si len malú zmenu, keď obchádzame Hrubý vrch po poľnej ceste zľava, pričom o chvíľu sa na lúke Jačmenisko s výhľadmi na Veľkú Fatru napájame na zelenú značku Krčahy – Bully, ktorou sa vrátime na rázcestie Pri javore a odtiaľ rovnakou trasou na Donovaly.
Viem, že lovci kilometrov si na tomto výlete asi neprídu na svoje, ale občas nezaškodí zvoľniť tempo a dozvedieť sa aj niečo z našej histórie. Kalište určite odporúčam a určite sa sem raz vrátim s mojimi deťmi, aby aj ďalšie generácie nezabúdali na to, čo sa tu kedysi dialo.

Výlet sa konal 18. 4. 2010.

Zdroj: MúzeumSNP.sk