Hrebienok – Zamkovského chata – Skalnaté pleso

Z Hrebienka (1285 m) sme plní elánu vyrazili o deviatej po červenej značke ponad Bilíkovu a Rainerovu chatu. Trasa pomerne často absolvovaná a tak foťáky ostali v batohoch. Mali sme pred sebou dlhý deň, nech už by sme sa rozhodli pre akúkoľvek variantu, a nechceli sme sa zbytočne zdržiavať. Po pár minútach sme dorazili ku križovatke, kde sa neďaleko vodopádov Studeného potoka križuje červená turistická značka s modrou, vedúcou ku Zbojníckej chate vo Veľkej Studenej doline. Tento raz sme však neodbočili a pokračovali sme ďalej po červenej smerom na Zamkovského chatu (1475 m). Keď sme prekrižovali Obrovský vodopád, ktorý je pod Zadným Oštepom (1888,2 m), napájaný vodou z Malého Studeného potoka, z pohodlnej lesnej magistrály sa chodník zmenil na skalnatú cestičku vedúcu kosodrevinou s krásnymi výhľadmi. Za poslednou zákrutou, ktorá je približne vo výške 1407 m, je za dobrého počasia možné vidieť až hore na Téryho chatu. V zime, keď sa cez deň topí sneh a v noci primŕza, je táto zákruta často výzvou pre odvážlivcov, ktorí sa na Zamkovského chatu vydajú v ranných hodinách, kým slniečko vzniknutý ľad ešte nestihne roztopiť.

Keďže ku križovatke ciest vedúcich na chatu a na Skalnaté pleso prichádzame krátko pred trištvrte na desať, rozhodneme sa po návšteve WC na "Zamke" pokračovať v ceste – smer Skalnaté pleso. Pri Lomnickej vyhliadke (1529,2 m) dáme na tento deň posledné zbohom Téryho chate na vrchu Malej Studenej doliny a pokračujeme skalnatým terénom po vrstevnici, sprevádzaní červenou turistickou značkou. Tatranská magistrála aj v týchto miestach ponúka turistom krásne výhľady na okolité mestečká a dedinky a hrebeň Nízkych Tatier. V protismere stretávame prvých turistov, ktorí smerujú zo Skalnatého plesa, zdravíme sa, chválime počasie a na zaujímavých miestach prosíme, aby nás vyfotografovali – spoločných fotiek je na takýchto túrach vždy málo.

Približne po hodinke pokojnej chôdze prichádzame ku Skalnatej chate (1751 m), no nezastavujeme sa, občerstvíme sa o pár metrov ďalej v stanici lanovky. Sadneme si na lavičku, z ktorej máme výhľad priamo na Lomnický štít a rozťahujeme mapu. Zo Skalnatého plesa možností na výber už tak veľa nie je, keď nepočítame zostup do Tatranskej Lomnice. Rozhodujeme sa medzi Malou a Veľkou Svišťovkou a prehodnocujeme, ako sa v prípade potreby dostaneme z Tatranskej Javoriny večer nazad do Novej Lesnej, kde sme ubytovaní. Keďže na chate ostalo niekoľko ľudí, ktorí by v prípade potreby mohli skočiť do auta a prísť po nás, volíme Veľkú Svišťovku (2037,4 m), prechod Zadnými Meďodolmi a Javorovou dolinou.

Skalnaté pleso – Veľká Svišťovka – Zelené pleso

Dojedáme proviant, dopíjame kofolu a vyrážame po červenej. V úvode nás čaká niekoľko metrov prudšieho stúpania, objavujú sa prvé frfľania a za pár minút sme opäť na vrstevnici, ktorou sa vinie skalnatý chodník. Treba na ňom dávať pozor, najmä na uvoľnené kamene a za vlhkého počasia hrozí nebezpečie pošmyknutia sa. Stromov na svahu veľa nie je – bol by to asi pomerne dlhý pád.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pred záverečným stúpaním si po necelej trištvrtehodine v ústí Huncovskej kotliny (1891,3 m) robíme malú zastávku a fotíme si „mužíkov“, ktorých tu turisti poskladali z kameňov a menších skál. Nad nami sa kľukatí asi sto výškových metrov, vedúcich do sedla pod Veľkou Svišťovkou.

Vyrážame, fotíme sa navzájom a hovoríme si, že už je to len kúsok. Vieme, že námaha stojí za to. Z Veľkej Svišťovky máme Belianske Tatry ako na dlani. Každý, kto tento výhľad zažil, mi dá iste za pravdu, že je jeden z najkrajších v celých Tatrách.
Po pár minútach je to tu. Bujačí vrch (1946,9 m), Predné Jatky (2012,4 m), Prostredné Jatky (1950 m), Zadné Jatky (2019,8 m), sťaby "pohorie" Predných Meďodolov, za ním Hlúpy (2060,8 m), krásna Ždiarska vidla (2141,6 m), Havran (2151,6 m) a Nový (2009,6 m) ako "pohorie" Zadných Meďodolov a pred nimi Belianska kopa (1832 m) s Predným Kopským sedlom (1778 m), do ktorého smerujeme.

Koho unaví pohľad na "Belianky", stačí sa otočiť mierne vľavo. Dolina Zeleného plesa ponúka neopakovateľný zážitok z krásne zeleného jazera, ktoré je z jednej strany lemované strmými skalnatými svahmi našich veľhôr a z druhej strany kosodrevinou a lesíkom. Priamo nad plesom sa týči statný Jahňací štít (2229,6 m), ktorý je častým cieľom mnohých turistov, a hneď vedľa neho Kolový štít (2418,1 m) – obľúbenec horolezcov.

Pohľad do doliny dáva tušiť strmý zostup kľukatou skalnatou cestou, pri ktorom dostanú zabrať najmä kolená. Niekedy vážne premýšľam, prečo na Veľkú Svišťovku chodíme od Skalnatého plesa a ničíme sa potom prudkým klesaním k Zelenému plesu.
Keďže na Skalnatom plese sme sa osviežili len niečím malým, začíname byť hladní. Vyberáme sa preto po červenej značke smerom dole a volíme také rýchle tempo, ako nám terén a naše kolená dovoľujú. Zákrutu za zákrutou sledujeme "Belianky" a tešíme sa na cestu popod Zadné Meďodoly. O dobrú pol hodinku sme v spodnej časti svahu, ktorá je istená reťazami, opatrne zostupujeme, kĺžeme sa po zadku, nohy pred telom hľadajú vhodné oporné body. Cesta je obojsmerná – musíme preto dávať pozor na turistov idúcich hore na Veľkú Svišťovku. Po zaistenej časti sa zostup zmierňuje, kráčame takmer po rovinke a kosodrevina okolo nás je stále hustejšia. Prichádzame k Čiernemu plesu, zobneme pár čučoriedok a ponáhľame sa ďalej.

Chvíľu po pol druhej prichádzame k Chate pri Zelenom plese a rozhodujeme sa, čo si z aktuálnej ponuky dáme na obed. Pri jedení opäť vyťahujeme mapu a počítame, koľko nám to asi bude trvať do Tatranskej Javoriny. Podľa mapy je to tri a pol hodiny, takže ak pripočítame zastávky na fotenie, do šiestej sme v dedine.

Zelené pleso - Kopské sedlo - Javorová dolina – Tatranská Javorina

Od Zeleného plesa nás čaká cesta, na ktorej je jediné prevýšenie – Predné Kopské sedlo (1778 m). Vyberáme sa teda po červenej značke do Doliny Bielych plies, kde najskôr míňame Trojrohé a potom Veľké Biele pleso. Celú dobu ide chodník viac-menej po rovine pomedzi kosodrevinu, len kde-tu treba preskočiť väčšie skaly. Nad Bielym plesom odbáčame doľava a z červenej značky schádzame na modrú, vedúcu až do cieľa našej cesty. V Prednom Kopskom sedle sme do hodiny od odchodu z Chaty pri Zelenom plese a užívame si ďalšie úchvatné výhľady. Nielen na Belianske Tatry, ale aj na Tatry Vysoké, akurát z opačnej strany. Za Jahňacím kotlom vidíme Skorušiu kopu (2021,9 m), Swinku (2163 m), Snehový (2464,7 m) a Ľadový štít (2627,3 m) a niekde v diaľke aj Rysy (2503 m). Svetelné podmienky pre digitálny fotoaparát nie sú ideálne, ale robíme, čo sa dá, aby sme si naše hory zvečnili.

Po niekoľkých minútach zostupujeme z Predného Kopského sedla do Kopského sedla, kde sa dostávame na križovatku so zelenou značkou, vedúcou do Monkovej doliny. Vychutnávame si ďalšie výhľady a postupne schádzame trávnatým terénom po modrej značke do doliny. Nad nami sa týčia krásne trávnaté kopce s holými vrcholmi. Na poľane pod Muráňom sa pripája k modrej značke zelená, vedúca z Malej Studenej doliny a nás čaká neúprosná polhodina po asfaltovej ceste.

Do Tatranskej Javoriny prichádzame vďaka asfaltke úplne zničení a čakáme na odvoz do Novej Lesnej. Kamarátom na chatu sme volali v jedinom mieste, kde sme chytili signál - z rázcestia pod Muráňom. Kým prídeme na hlavnú cestu, mali by nás už čakať v blízkosti autobusovej zastávky.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek