Ako sa dostať k rokline

Dostať sa sem z Bratislavy nie je problém – vzdialenosť je len 207 km. Väčšina cesty vedie po diaľnici, najskôr na Viedeň, potom na St. Polten a Linz. Niekoľko kilometrov za mestom Melk z diaľnice schádzame výjazdom na Ybbs a smerujeme ďalej na Donaubrücke a Persenbeug do údolia Yspertal. Za mestečkom Pisching pokračuje cesta k hostincu Forellenhof, ktorý je východiskovým bodom túry. V prípade, že nechcete ísť sami, môžete absolvovať tento výlet s niektorou z cestovných agentúr, ktoré sa na Slovensku zaoberajú víkendovými turistickými zájazdmi do okolitých krajín (nástup je možný aj v iných mestách ako Bratislava).

Forellenhof – Ödteich

Pred drevenou vstupnou bránou, ktorá je tvorená druidským symbolom, sú umiestnené dve veľké mapy. Jedna zobrazuje okolie aj s popisom všetkých vrcholov, druhá náš turistický chodník. K dispozícii je i propagačná brožúrka o tiesňave spolu s prehľadnou mapkou, ktorú si návštevník bez nároku na odplatu môže zobrať so sebou. Mapku sme mali vytlačenú už z domu, ale tá v brožúrke je oveľa lepšia a je v nej to, čo v našej chýba – značenie jednotlivých trás.

Podľa mapky v brožúrke zisťujeme, že ak chceme absolvovať okruh Druidenweg (Cestu Druidov), bude nás symbol vstupnej brány sprevádzať až k asfaltke pod úpätím hory Kaltenberg. Túra nie je značená farebnými turistickými značkami, ako sme zvyknutí u nás, ale výrazne žltými tabuľkami s číslami. Pre nás platia najskôr číslo 32 a neskôr 31 a 31a. Písmeno za číslicou je dôležité hlavne vo vrchnej časti cesty, kedy nás zavedie k jednotlivým skalným monumentom. Ale o tých neskôr.

Takmer okamžite sa dostávame do rozprávkovej krajiny. Všetko je zelené, potok a jeho okolie sú plné žulových skál, platní a kameňov obrastených machom. A nechýbajú malé kaskády a vodopády. Celá cesta je zabezpečná rebríkmi a mostíkmi, ktoré ju robia vhodnou aj pre rodiny s deťmi. Aj napriek tomu odporúčam pevnú obuv – žulové platne sú na niektorých miestach šmykľavé, hlavne ak je vlhko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Očarení okolitou krajinou, farbou vody a množstvom zelene fotíme všetko, čo sa hýbe aj nehýbe. Na jednej strane nádherné skalné útvary vytvorené žulovými bralami, na druhej strane riečka s charakteristickým zafarbením nám dávajú pocit, akoby sme sa nachádzali uprostred rozprávkovej krajiny. Nevnímame čas ani okolitú teplotu, chodíme od miesta k miestu, opatrne našľapujeme na kamene v riečke a na jej brehu, aby sme si spravili dokonalý záber z iného uhla a tešíme sa na to, čo bude ďalej.

Po viac ako hodine sa dostávame k prvej križovatke. Prírodná pamiatka Reithbrücke (Červený most) tu oddeľuje dolnú časť tiesňavy od hornej, ktorá je strmšia a kratšia. Zároveň tu začína trasa číslo 31 – Druidenweg Ysperklamm. Roklina je naozaj strmšia. Pre väčšiu bezpečnosť a pohodlnejší prechod pribúdajú drevené „schody do neba“, ktoré nemajú konca kraja. Ale pribúdajú aj vodopády a kaskády – vyššie a mohutnejšie ako tie v dolnej časti tiesňavy. Človek nevie, čo skôr fotiť. Predbiehajú nás rakúski dôchodcovia, zdravíme sa, usmievame. Nikto z nich nefotí, takže aj keď nastúpili na trasu neskôr ako my, sú rýchlejší.

Odteich – Sphinx

Po takmer dvoch hodinách cesty touto neuveriteľne pôsobivou tiesňavou sa dostávame na jej vrchol ku ďalšej križovatke, ktorá sa nachádza pod kopcom Ödteich (836 m n. m.). Ide v podstate o dvojkrižovatku, preto treba byť pozorní a odbočiť správne. Na našu Cestu druidov sa odbočuje doprava a križovatka je druhá v poradí, nad miestom pre piknik. Dostávame sa do hustého ihličnatého lesa a keďže už nie sme pri vode, začíname cítiť okolitú teplotu. Na hlavy dávame klobúky a šiltovky a pokračujeme ďalej.
Po niekoľkých minútach prichádzame na miesto, kde zo širokej lesnej cesty odbočujeme prudko vpravo na úzky chodníček, vedúci po stopách záhadných keltských Druidov. Ešte stále sa držíme cesty číslo 31. Chodníček nás zavedie k prameňu Quelle, ktorý je jediným zdrojom vody na celej trase, ak si odmyslíme hostinec Forellenhof a nepredpokladáme, že niekto bude piť z riečky Ysper v rokline. Ak vám dochádzajú zásoby, treba ich doplniť – ďalej už takáto možnosť nebude a najbližšie sa budete môcť napiť až v hostinci.

Niekoľko minút chôdze od Quelle prichádzame k prvému skalnému monumentu. Nazýva sa Phallus mit Vulva (Falus a Vulva). Phallus je mužský kameň plodnosti dobre viditeľný z celého údolia ako vertikálna skalná tvár. Vulva je ženský kameň plodnosti a nachádza sa medzi hlavou a torzom Phallusu. Skalný útvar poskytuje možnosť nazrieť dole do doliny, kde okrem hostinca a okolitých domčekov vidíme aj mestečko Pisching.
Ďalším skalným útvarom na ceste je Sitzender Hund – Sediaci pes. Nachádza sa asi 50 m vpravo od hlavného chodníka a znázorňuje, ako už názov napovedá, sediaceho psa. Monument je symbolom plodnosti a vernosti a podobných miest nájdete na trase niekoľko. Sediaci pes je však najväčší.

Vraciame sa späť na chodník a vyťahujeme prospekt s mapkou. Cesta sa tu totiž rozdvojuje – a len jedna z nich vedie k ďalším stretnutiam s tajomnými Druidmi. Odbočujeme mierne vľavo a nechávame sa viesť číslami 31 aj 31a (druhá trasa je značená len číslom 31a a obchádza dve najkrajšie miesta tejto časti trasy).
Po prudšom výstupe sa dostávame na rovinku plnú rôznych žulových útvarov, ktoré najviac zo všetkého pripomínajú obrovské misy. Miesto sa nazýva Äußere Steinkreis – Vonkajší kamenný kruh. Prechádzame okolo Stehende Schale - Stojacej misy, Rune Man – Runového človeka (ktorý je považovaný za spirituálneho vodcu celou trasou) a o pár metrov ďalej míňame miesto, kde sa pred stáročiami stretávali Druidi pri svojich rituáloch.

V týchto miestach opäť stretávame rakúskych dôchodcov. Zrýchlime krok, aby sme ich predbehli a pokračujeme k Wohnhöle – Obytnej jaskyni. Ide o mohutný žulový útvar s veľkou dierou uprostred, okolo ktorého sa opäť nachádza množstvo machom obrastených balvanov. Tie svojim tvarom, ako inak, pripomínajú misy. Rakúski turisti nás opäť dobiehajú a keďže okolie Wohnhöle je naozaj krásne, rozhodneme sa nechať ich prejsť a dať im poriadny náskok, aby sme si všetko vychutnali a hlavne zvečnili na fotkách. Sadáme si na machom obrastené kamene a rozprávame sa medzi sebou. Pár posledných dôchodcov spomaľuje krok a počúva nás. Nemecky síce nevieme, ale z ich rozhovoru pochopíme, že tipujú, akým jazykom hovoríme. Keď počujeme slovo „tschechisch“ opravujeme ich na slowakisch. Usmejú sa, poďakujú a idú ďalej. My vybaľujeme jedlo a nasávame atmosféru lesa.

Po niekoľkých minútach sa vydávame dole kopcom, sprevádzaní žulovými balvanmi k jednému z posledných mýtických miest, ku Sphinx – Sfinge. Na konci zostupu sa dostávame na malú čistinku, porastenú malinami. Neodoláme a tak ako sme sa do tejto chvíle na každom možnom mieste „pásli“ na čučoriedkach, načahujeme sa aj za týmto ovocím. Sfinga sa nachádza pár desiatok metrov nad čistinkou na trase číslo 31.

Späť k hostincu Forellenhof

Pri Sfinge sa obhliadka druidských monumentov končí. Vydávame sa trasou značenou číslami 31 a 31a späť k dnešným ľudským obydliam pomerne strmým zostupom najskôr lesným chodníkom a neskôr štrkovou cestou a asi po dvadsiatich minútach prichádzame k asfaltovej ceste. Trasa 31a na asfaltke už nie je, takže sa orientujeme len podľa čísla 31, ku ktorému sa postupne pripája chodník č. 46 a 37. Posledná pol hodina sa nám zdá nekonečne dlhá – jednak je veľmi teplo (sú približne dve hodiny popoludní) a jednak asfalt na naše unavené nohy nie je to pravé orechové. K autu prichádzame pred pol treťou a rovno vyrážame späť do Bratislavy. Hostinec je síce otvorený, no nás čaká ešte dvojhodinová cesta domov.

Na záver

Rakúske turistické mapy je možné zakúpiť v sieti predajní Panta Rhei (možno aj inde, ale to s istotou povedať neviem) alebo na internete. Vydavateľom máp je Kompass - Karte GmbH, Innsbruck. Vydavateľstvo má veľmi peknú aplikáciu máp aj na http://www.kompass.at - časť Online - Karte. Aj keď vyhľadávanie je tu trochu zložitejšie (musíte si mapu posúvať a približovať), máte možnosť pomocou tlačítka "Linie" v hornom menu v mape zakresliť si myšou celú trasu, ktorú chcete prejsť (kopírujete pritom naznačený turistický chodník), keď ukončíte značenie, dvojklikom potvrdiť, že už trasu meniť nebudete, a následne si ju môžete zobraziť na GoogleEarth. Stačí kliknúť na tlačítko Als KML speichern a postupovať podľa pokynov vášho počítača. V GoogleEarth presne uvidíte, aký terén vás čaká, aké sú na trase stúpania a klesania.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek