Slovensko – Viedeň – Mariensee – Wechsel

Zo slovenských hraníc sa k Wechselu dostanete veľmi rýchlo a pohodlne. Do Viedne cestu pozná asi každý, preto ju vynechám a navigáciu začnem na výpadovke A 2 (smer Graz). Po slabej polhodinke z Viedne ste na výjazde pri Grimmensteine a pokračujete lokálnou cestou na Aspang-Markt, malé mestečko medzi horami s autokempom, Billou (otvorená v sobotu už od 7.15 h) a menším múzeom áut. Po nákupe tekutín, prípadne lacných uhoriek, môžete pokračovať ďalej na Mariensee dlhým údolím ešte asi 10 km, až sa ocitnete cca 1 km za touto dedinou pri malom lesnom parkovisku s lavičkou. Pár desiatok metrov v smere jazdy sú ďalšie dve väčšie parkoviská, takže s parkovaním problém nie je. Cesta z Viedne sem netrvá viac ako hodinu. Ďalšou možnosťou je smer z Bratislavy cez Parndorf, na Einsenstadt a odtiaľ sa diaľničným privádzačom dostanete na A2. Ďalej pokračujete ako pri ceste z Viedne.

Údolím Mariensee preteká potok, vytvárajúci menšie jazierka. Jedno z nich sa nachádza neďaleko parkoviska. Je oplotené, zaopatrené pohodlnou lavičkou s venovaním, informačnou tabuľou a peknou drevenou terasou na pozorovanie vodných živočíchov. Je to zároveň východiskový bod pre krátky náučný chodník, končiaci pri polhodinu vzdialenom vodopáde.

Mariensee – Hochwesel – Arabichl - Kampsteiner Schwaigu - Mariensee

Od smerovníka pri parkovisku začína strmý turistický chodník, vedúci priamo na hrebeň. Ak sa potrebujete rozhýbať, hneď od začiatku začína stúpanie, ktoré naznačuje, že celý čas (3 hodiny) budeme stúpať, aby sme prekonali prevýšenie, ktoré je od parkoviska až po hrebeň cca 930 m. Niekoľko sto metrov nad parkoviskom sa chodník rozdvojuje, čo je zrejme dôvod, prečo sú na začiatku uvedené dva rozdielne časy stúpania (3 hod a 2,5 hod). Niekoľkokrát sme prešli „turniketom“ elektroohrady pre kravy s decentným upozornením, aby turisti rožný dobytok nedráždili. Kravky a býky sú vraj ochotné položiť život za svoje mladé.

Chodník sa za najbližšou usadlosťou rozdvojuje, aby sa po polhodine lesom zase spojil. Les je v tejto časti zmiešaný s prevahou smreka, smrekovca opadavého a s nižším a zriedkavejším porastom buka a jaseňa. Čučoriedkovísk je tu požehnane, listy sú výrazne väčšie ako naše „odrody“. Môže tu byť príjemná augustová čučoriedková prechádzka, keďže turistov v tejto časti zrejme veľa nechodí ani počas víkendov. Bolo krásne bezoblačné ráno, teplota do 20 stupňov. Po trištvrťhodinke začal les viac rednúť a za chvíľku sme prešli na horskú cestu, odkiaľ sa prvýkrát naskytne široký výhľad na časť holého hrebeňa Wechselu. Na ceste sú zase umiestnené smerovníky. Jeden z nich odkazuje na vodopád vzdialený asi polhodinku. Smerovníky sú tu pozdĺž chodníkov dosť nahusto a podrobne informujú o časoch a vzdialenostiach. Človek má pocit, že sa tu ani nedá zablúdiť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Postupne nás prechádzalo frflanie, že predpoveď počasia nevyšla. Začalo sa nám na Wechseli páčiť. Po ďalšom stúpaní lesom sa objavila zase ohrada pre dobytok a blízky schwaig - sedliacka usadlosť vo výške 1450 m n. m., kde posedávalo asi 10 turistov, hovejúcich si nad niečím dobre voňavým, rozsochatou prírodou, júnovým slnkom a zvukovým podmazom zvoncov dobytka. Orosená tráva s mixom „vône“ kravských lájn nádherne zaváňala. Ani som si nevedel predstaviť, ako môže chutiť mlieko z tejto paše. Pri schwaigu je mapa zimného značenia. Dozvedeli sme sa, že je tu veľké množstvo bežkárskych tratí, ktoré využívajú dosť hustú sieť miestnych lesných ciest (určite upravované skútrami zaparkovanými pri usadlosti). Zrejme najviac obľúbená je cesta-panorama, ktorá sa ťahá asi v nadmorskej výške 1500 m bez výraznejších prevýšení po súradniciach pozdĺž celým pohorím. V lete vhodné pre cyklistov, samozrejme.

Od usadlosti treba dobre sledovať značku (ako vždy červeno-bielo-červenú). Pretože pohodlná lesná cesta údolím láka viac, je to asi prvé miesto, kde sa dá zablúdiť smerom nahor. Nám sa to podarilo, ale na holiach už vážnejší problém s orientáciou nebude. Nepredierame sa kosodrevinou, keďže prechádzame plynule z lesa na pasienky. Vrchol je viditeľný a teda smer bol jasný. Ukrátení sme však na chvíľu o spoločnosť kráv a romantiku ich zvoncov. Čakalo nás už len asi 30 - 45 minút cesty na vrchol. Dĺžka sa samozrejme riadila počtom našich prestávok, pretože čím ďalej, tým viac sa bolo na čo dívať a pohodlie mäkkej trávy ponúka na takéto leňošenie všetky predpoklady. Smerovníky sú síce opatrené časovaním, ale cesta nahor nám trvala aj s blúdením a posedávaním o polhodinu menej, takže z parkoviska na vrchol po hrebeni lesom nám zabrala iba 2 hodiny.

Na vrchole Hochwechselu je vysokohorská chata Wetterkoglerhaus s lavičkami v okolí a možnosťou vnútorného posedenia pri niečom dobrom. Slniečko svietilo, severák ale pofukoval, takže teplota bola v tejto nadmorskej výške (1743 m n. m.) iba 11 stupňov. Na vrchole sa ďalej nachádza parkovisko, ktoré bolo už v tomto obedňajšom čase dosť plné. Chata sa začala plniť turistami, príchodzími zväčša zo severnej časti hrebeňa alebo zo štajerskej strany, odkiaľ vedie cesta pre autá až na vrchol. Trochu ma zarazil autobus, ktorý tu odparkoval po tom, čo tu vyklopil asi 30 ľudí. Na plochom zatrávnenom vrchole je ešte veľmi vkusne vnútorne maľovaná kaplnka, postavená v sedemdesiatych rokoch na pamäť padlým nemeckým vojakom pri prechode fronty v máji 1945, tiež obrancom protitureckých vpádov a napoleonskych vojen.

Ďalšou dominantou je drevený vyrezávaný kríž, ktorý naznačuje hranicu dvoch krajinských hraníc - Dolného Rakúska a Štajerska a 10 m vysoká meteorologická veža. Do všeljačiny celkom príjemne zapadol spevokol Štajerákov v krojoch, ťahajúcich tóny z notových zošitov položených pred chatou na stole, vedľa zaváňajúcich klobások. Z vrcholu je krásny široký výhľad na Raxalpen, Schneeberg, Hohe Wand, Semering, druhú stranu známeho lyžiarskeho strediska Stuhleck, panónske roviny Burgenlandu na východe, na juhozápade sa ťahá Fischbacheralpen s čarovným kopaničiarskym štajerským krajom a samozrejme najviac je viditeľná celá podkova Wechselu. Turistické chodníky sa tu križujú a vedú rôznymi smermi. Hrebeňovkou sa núka možnosť pokračovať na Niederwechsel a ďalej až na Steinerne Stiege. Posledne menovaný vrchol s konečnou stanicou vleku, jedného z menších miestnych lyžiarskych stredísk, je najvýchodnejším vrcholom Álp (tzv. Ostkap). Na sever pokračuje značka hrebeňom na Arabichl (1595 m n. m.), na severozápad do Mariensee a samozrejme, na opačnú stranu, spomínaná cesta, po ktorej prichádzajú Štajeráci z kopaníc.

Cesta po hrebeni Wechselu

My sme pokračovali v sprievode prežúvajúcich kráv a býkov smerom na Arabichl cestou do sedla k napájačke dobytka a ďalej pozdĺž vrstevníc v nadmorskej výške cca 1500 m n. m. Chodník, z ktorého sa otvárajú panoramatické výhľady do údolia Wechselu, tu nevedie vrcholmi ale tesne pod, riedkozalesneným porastom, takže niet väčšej námahy dostať sa po krátkom klesaní pod Arabichl do sedla Dreiländereck (nevedno prečo je tak pomenované, keďže tu susedia len dve krajiny) ku križovatke turistických chodníkov.

Veľmi nemá zmysel ďalej písať, kam chodníky smerujú, pretože je ich tu neúrekom a umožňujú rozptyl víkendových turistov. Mimochodom, ak ste boli niekedy v Alpách, je tu zvykom každého stretávajúceho slušne, najlepšie z úsmevom, pozdraviť (servus, gruss gott, gruezi, hallo...). Budete prekvapení - všetci s úsmevom odzdravia. Zo sedla začína mierne stúpanie na vrchol Arabichl. My sme to zvládli za 30 minút, smerovník uvádza dvakrát toľko. Je to hoľa, z ktorej je krásny výhľad na Hochwechsel, Niederwechsel, pretože v sedle hrebeňovka mení smer na severovýchod. Ako som už písal, pohorie Wechselu má tvar podkovy a vytvára obrovský amfiteáter nad údolím dedinky Mariensee.

Lesy ako políčka

Výhľady na obe strany pohoria umožňujú pozorovať, ako sa tu hospodári s lesmi. Po dosť hustej sieti lesných a lazníckych (inak veľmi kvalitných) ciest majú tunajší prístup takmer ku každej časti lesa. Na strmých svahoch je viditeľný ich hospodársky charakter. Jednotlivé časti vyzerajú ako chotárne políčka kdesi na Orave. V takýchto častiach sú stromy vysádzané ako repa - jeden za druhým. Keď dorastú, je vysekaná celá parcela a ďalší rok sa vysádzajú znova. Tabule v dedine na začiatku lesa oznamujú, že drevo je tu pestované ekologickým spôsobom. Neviem, ako sa to odráža na miestnej faune, ale počas celého dňa sme nezahliadli žiadnu väčšiu divú zver a snáď len jediný poľovnícky posed, napriek tomu, že slovo Wildwechsel znamená v poľovníckej nemčine cestičku, ktorú zver často využíva. Obrovské mraveniská tu však nájdete každých sto metrov. Niektoré miestne časti patria do európskej sústavy chránených území NATURA 2000, takže popisovaný stav nie je na celom území pohoria rovnaký, ale celkový dojem z týchto lesov bol trochu rozpačitý. Podľa môjho rakúskeho priateľa, Štajeráci sa vraj vedia postarať o lesy. No neviem.

Klesaním z Arabichla sme sa asi po polhodinke dostali na Feistritzer Schwaig - ďalšiu sedliacku usadlosť s možnosťou občerstvenia. V tomto čase pred letným slnovratom je zrejme zvykom miestnych sedliakov privítať turistov živou ľudovou hudbou a domácimi dobrotami. Dvaja muzikanti s mydleničkou za klobúkom a v typických lederhose (kožených kraťasoch s trakmi) hrali na želanie a živo diskutovali s oddychujúcimi turistami. Bolo tu plno a opäť perfektná uvoľnená atmosféra. Vedľa staršieho traktora Steyer bola studňa, kde sa dala nabrať chutná pitná voda.

Na smerovníku pri napájačke smerovník naznačuje 3,5 km k ďalšej usadlosti. Lesom, čiastočne pastvinami a horskými lúkami sme po trištvrtehodine dorazili k Kampsteiner Schwaigu. Tu sme už neodolali vôňam a museli sme si dať "cvaj mál víneršnicel". Pri živej muzike sme spláchli všetko svetlým pivom a ako dezert zajedali horalku. Chvíľka leňošenia a šlofík za chatou nám padol vhod. Po zelenej značke sme sa mali dostať za viac ako 1 hodinu späť do Mariensee (kolmo nadol do údolia). Zase sme sa nechali ale zlákať pohodlnejšou rovnejšou cestou, čo sme zistili asi až po 10 minútach. Keďže smer bol jasný, už sme sa ani nevracali a miestnymi cestami, kopaničiarskym krajom, popri vyfintených bauerhofoch, sme sa dostali až k nášmu parkovisku. Cesta z hrebeňa do údolia nám trvala asi hodinu. Domáci, ktorým sme liezli cez dvory, vždy svojim ťahavým dialektom ochotne ukázali cestu.

Túra pohorím Wechsel, vzdialenom maximálne 2 hodiny cesty od Bratislavy, je naozaj veľmi príjemná. Nenájdete tu panensky nedotknuté rezervácie, ani stáda vysokej alebo medvedie stopy. Miestny kraj je vhodný pre dobrú zimnú bežkovačku, rovnako tak celodennú hrebeňovku alebo letnú nenáročnú túru pre rodiny s deťmi spojenú spoznávaním miestneho folklóru a spôsobu života dedinčanov. Pôsobí pokojným dojmom, o ktorý sa dokážu tunajší sedliaci dokonale postarať (vrátane príchodzích turistov). Je to panoráma krásnych výhľadov do okolia z holí v nadmorskej výške nad 1500 m n. m. Jednoducho, stačí málo, vyšplháte si takmer kilometrové prevýšenie a potom – vyhodíte šalt a už sa len "veziete" nadol a kocháte sa.

Gruezi!

Literatúra:

- Wiener Hausberge, Kompas Verlag, 2010
- Wikipedia