Po dlhej ceste autobusom konečne vystupujeme v Ždiari. Pôvodne sme si chceli pozrieť aj túto krásnu dedinu, sú však už dve hodiny popoludní a tak sa po krátkom doplnení energie vydávame smerom do Monkovej doliny. Vedie cez ňu jednosmerný náučný chodník, ktorý končí v Kopskom sedle. Je to jediný spôsob, ako prekonať hrebeň Belianskych Tatier, ktoré sú od roku 1978 z veľkej časti uzavreté kvôli ochrane prírody. Za prechod dolinou sa platí poplatok 30 Sk.

Obloha sa pomaly zaťahuje. Zastavujeme sa pri penzióne Lipták a tu si prvý aj posledný krát môžeme pozrieť Belianske Tatry. Začína totiž pršať. V Kopskom sedle sa vynoria z hmly jediní turisti, ktorých sme prvý deň stretli. Cestou okolo Veľkého Bieleho plesa na Chatu pri Zelenom plese vietor konečne rozfúkal hmlu, prestalo pršať a pred nami sa objavila Jastrabia veža. Po krátkej porade na chate meníme trasu, keďže znova začalo pršať a pokračujeme smerom na Skalnaté pleso po žltej a modrej. Dážď je však taký silný, že dnešnú etapu radšej končíme. Na rázcestí so zelenou staviame stan.

Asi o štvrtej ráno nás budí strašné revanie. Naše skromné vedomosti o našej faune nedokážu odhaliť jeho pôvodcu. Dohodneme sa, že to je jeleň, veď by už mohli byť v ruji. A tajne dúfame, že to nie je medveď. Zvieratko si to namieri okolo nášho stanu a nie je nám všetko jedno. Radšej balíme, a ešte pred prvými lanovkami prichádzame ku Skalnatému plesu., resp. pliesku, lebo je v ňom len troška vody. Prví ľudia so sebou priniesli aj pekné počasie a pred nami sa objavil Lomnický štít. Nádherný pocit po hodinách šliapania v hmle a daždi. Bohužiaľ, treba ísť ďalej, a tak vešiame na batohy všetky mokré veci a vyrážame. Cesta po magistrále je celkom príjemná, hoci je tu dnes veľa ľudí. Zastavujeme sa len na chvíľku pri Zamkovského chate, Obrovskom vodopáde Studeného potoka a na Rainerovej chate, najstaršej chate vo Vysokých Tatrách. Na Hrebienku si pozeráme zjazdárov na kolobežkách a pijeme vytúženú kofolu.

Po dlhšej prestávke pokračujeme po magistrále k Sliezskemu domu, tam sa dlho nezdržíme a stúpame ďalej k Batizovskému plesu. Asi hodinu hľadáme miesto na stan. Práve ho začíname stavať, keď sa objavia dve postavy a kráčajú smerom k nám. Moja prvá otázka znie, či nie sú strážcovia. Našťastie nie. Dozvedáme sa, že ráno idú na Gerlachovský štít. Len ticho závidíme. Potom sa aj oni vydajú hľadať miesto na nocľah. Tentoraz bolo v noci ticho, a tak ráno konštatujeme, že jelene do dvoch kilometrov nechodia. Omyl. Vyrážame smerom k Popradskému plesu. Na sedlo pod Ostrvou stúpa napriek strmosti svahu dobrá stovka ľudí, no a chodník k Hincovým plesám je ako D1 medzi Trnavou a Bratislavou v piatok poobede. Veľké i Malé Hincovo pleso sú zahalené hmlou. Veľké je mimochodom najväčším a najhlbším na slovenskom území Vysokých Tatier. Vystúpame po serpentínach do Vyšného Kôprovského sedla. Takmer zrazíme s ľuďmi, čo kráčajú dolu, nevidno ani na krok. V hmle kráčame aj na vrchol Kôprovského štítu, no len čo naň vystúpime, ako za odmenu sa vyčasí. Pozeráme si takmer celú našu dnešnú cestu a aj to, čo nás ešte len čaká. Cestou dlhou Hlinskou dolinou ešte stretneme zopár ľudí, to je však všetko. Stan staviame na sedle Závory už skoro za tmy. Zrazu sa ozvú zase tie známe zvuky a potom dupot hádam 20 metrov od stanu. Berieme stan a nesieme ho postavený až na pekný bivak pod vrcholom Hladkého štítu. No akustika je tam podobná. Nejako si na ten zvuk neviem zvyknúť, tak som sa veľmi nevyspala. Hneď ráno vybehneme na vrchol a potom nás čakajú už len dlhé hodiny na Podbanské, navyše začína pršať. Tichá dolina je pekná, ale toho asfaltu už máme na Podbanskom dosť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Poznámka redakcie

Z niektorých pasáží tohto článku jasne vyplýva, že autorka a jej priatelia hrubo a vedome porušovali niektoré z ustanovení Návštevného poriadku Tatranského národného parku. Konkrétne –

"Podľa Návštevného poriadku TANAP-u je v chránených územiach s piatym stupňom ochrany pohyb po turistických a náučných chodníkoch dovolený v dennej dobe len od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka. V národnom parku nie sú vyhradené miesta pre stanovanie a bivakovanie, táborenie a parkovanie áut je možné iba na určených a označených miestach (táboriská, parkoviská). Nie je dovolené prenocovanie vo voľnej prírode ani na cestách a parkoviskách!"

"Na vlastnom území TANAPu sa môžu návštevníci pohybovať len po verejných komunikáciách a turistických značkovaných chodníkoch (TZCH) pri dodržaní časových a priestorových obmedzení (napríklad sezónne uzávery). Túry a exkurzie mimo siete TZCH je možné podnikať len v sprievode horských vodcov a sprievodcov, ktorí majú platné povolenie na túto činnosť."

Čiže – Z tohto článku si pri plánovaní svojej túry určite neberte príklad. Mimo značených chodníkov sa nechodí a takisto sa nespí v stane vo voľnej prírode! Je to v záujme ako ochrany prírody, tak bezpečnosti návštevníkov.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek