Trasa

Sportgastein, parkovisko – horská chata Niedersachsenhaus – Neuner Kögel – Schareck – sedlo Bockhartscharte – vodná nádrž Untere Bockhart See – Sportgastein

1. deň

Dopoludnie (presnejšie 6 hodín jazdy) sme vyplnili dopravou z Bratislavy najkratšou trasou po rakúskych diaľniciach A4, S1, A2, S6 a A9, ďalej po štátnych cestách cez Liezen, Schladming, Radstadt, Wagrain, St. Johann im Pongau až do ďalšieho veľmi známeho strediska Bad Gastein. Odtiaľto po platenej ceste do spomínaného strediska Sportgastein (sem spolu 470 km). Platená cesta je zvláštna tým, že mýto sa nevyberá za auto, ale za osobu 5,- € a je na ňu zákaz vjazdu cyklistom. Je to kvôli trom dlhým tunelom, ktorými cesta vedie úzkym údolím.

Auto nechávame na parkovisku v nadmorskej výške 1588 m, batohy nahadzujeme na chrbát a vydávame sa údolím smerom na západ. Chodník vedie zo začiatku mierne proti toku potoka cez pasienky. Blížiac sa k vodopádu, ktorý nás už z diaľky upútal svojou mohutnosťou, aj chodník naberá na strmosti. Pár krátkych úsekov je zabezpečených oceľovými lanami, ale tie ani nevyužívame, lebo terén je bezpečný. Každým nabratým výškovým metrom sa rozširuje výhľad do okolia, ale tlaková níž, ktorá priniesla oblačnosť, nám zahaľuje vrcholy okolitých štítov. Je len 8 stupňov, takže pri prestávkach rýchlo chladneme, čo nás núti viac sa zahrievať chôdzou.

Vo výške nad 2000 metrov sme už zahalení hmlou, ktorá sa na nás doslova lepí a na scénu prichádzajú nepremokavé ochranné vrstvy. Po troch hodinách, keď sa pred nami konečne objavila silueta chaty, sa jemné mrholenie premenilo na sneženie. Nečudo, že stoly na terase chaty boli pokryté dvoma cm snehu. Naše utrpenie končí, dnešnú „normu“ máme splnenú. Dorazili sme na Chatu Niedersachsenhaus vo výške 2471 m, ktorá patrí DAV (Nemeckému alpskému spolku), kde nás už víta chatár – ubytovanie sme si rezervovali pre istotu cez internet vopred. Zohrievame sa vareným vínkom a „klasickou“ hovädzou polievkou (Leberknodelsuppe), ktorú snáď varia na každej chate. Večer ideme do spacákov skôr – cesta i výstup na nás nechali stopy a zajtra nás čaká druhé dejstvo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

2. deň

Ráno nás víta slniečko a obloha bez mráčika. Objednávame si výdatné „banícke“ raňajky – pečenú slaninu s vajcom, dnes budeme potrebovať hodne energie. Krátko po ôsmej opúšťame chatu a vydávame sa značkovaným chodníkom (č. 120) po hrebeni na juh. Po krátkej rovinke nasledujú jeden strmý úsek za druhým. Sú situácie, kedy stojac pred skalnou stenou tipujeme, kadiaľ asi chodník vedie. Našťastie je dobre značený aj vychodený, takže s orientáciou nie sú problémy. Nebezpečné úseky sú zabezpečené reťazami, skobami alebo oceľovými lanami.

Po asi hodine dosahujeme prvý vrchol Neuner Kögel 2827 m, ktorý je vďaka krížu viditeľný už od chaty. Odtiaľto sa nám otvára výhľad naplno na všetky svetové strany. Na západe dominuje neďaleký Hoher Sonnblick (3106 m) s meteorologickou stanicou na vrchole, a na severovýchodnom obzore zasa Hoher Dachstein. Nás však zaujíma náš dnešný cieľ, ktorý sa pred nami dvíha priamo na východ. Po krátkom klesaní stúpame skalným hrebienkom, ktorý je už s pribúdajúcou výškou na dvoch miestach prerušovaný snehovým poľom. Našťastie to nie sú náročné úseky, ale bez lyžiarskych (alebo teleskopických) palíc ich neodporúčam. Mačky nie sú v tomto úseku nutné.

V polovici stúpania sú dva dosť náročné úseky, síce zaistené, ale pri „šplhaní“ po lanách hore skalnou stenou potrebujete voľné ruky. Je to krásne spestrenie túry, takže ani nevnímame, kedy prekračujeme pomyselnú trojtisícovú hranicu. Po troch hodinách nás už víta vrchol – Schareck (3122 m). Počasie je ideálne a výhľad nádherný. Na západe najvyšší vrch Rakúska - Grossglockner, na východe skupina Ankogel, juhovýchodný obzor zakončujú Júlske Alpy, juh a juhozápad lemujú Lienzerské Dolomity, jednoducho stovky známych i neznámych velikánov. Na južnej strane, doslova pod našimi nohami, sa na ľadovci preháňajú lyžiari, ktorých vyváža na východný hrebeň Scharecka sedačková lanovka.

Po nasýtení sa výhľadmi a tradičnej vrcholovej fotke sa vraciame tou istou cestou späť na chatu. Aj keď máme dostatočnú časovú rezervu, nevraciame sa k autu, ale zostávame ešte jeden večer na chate. Chceme si ešte vychutnať pobyt v takej nadmorskej výške a v nádhernom prostredí. Večer na terase s čajíkom i rumom pri západe slnka je na nezaplatenie.

3. deň

Dnes nám stačia „malé“ raňajky. Lúčime sa s chatárom a schádzame chodníkom smerom na sever. Pred sebou máme celý deň, tak načo sa náhliť k autu. Volíme dlhšiu zostupovú trasu okolo vodnej nádrže Untere Bockhart See. Najprv však musíme prejsť hrebeňom, ako na horskej dráhe hore-dolu, až do sedla Bockhartscharte (2236 m). Tu si dávame desiatovú prestávku a potom už nasleduje nudný zostup smerom na východ, najprv mierne dnom kotliny až k spomínanej priehrade, neskôr už riadne strmo až k parkovisku v stredisku Sportgastein. Celý zostup nám trval 4 hodiny. Pri pohľade na hodinky už vieme, že večer budeme doma.

Záver

Celý výstup od parkoviska až na vrchol a späť sa dá (pre trénovaných turistov) stihnúť za 12 hodín. My sme z dôvodu presného termínu akcie mali časovú rezervu (kvôli prípadnému zhoršeniu počasia) a tiež sme celý výstup brali „pohodovo“, čiže aj s fotením a vychutnávaním si výhľadov, preto bol rozdelený na tri dni. Športové výkony boli druhoradé. Pri dlhšom pobyte v tomto pohorí sa dá v okolí zdolať viac trojtisícoviek s kombináciou prenocovania na iných chatách. My sme túru absolvovali v druhej polovici júna, kedy sa väčšina chát iba otvára. Vďaka „slabej“ zime, ktorá nebola veľmi bohatá na snehové zrážky, bol výstup na Schareck ľahký (potvrdil nám to aj chatár), ale bývajú roky, kedy sú niektoré úseky zasnežené aj začiatkom augusta.

GPS Súradnice pre Schareck: N 47° 2' 29.29" a E 13° 1' 1.50"

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek