Trasa

Turecká-Salašky – rázcestie pod Líškou – Líška – Krížna – Kráľova studňa, prameň – horský hotel Kráľova studňa – Kráľova studňa, prameň – Úplaz – Ramžiná – Salašky

Vhodný deň sa nadišiel začiatkom júla. Auto sme odstavili na Salaškách pod vlekom a pustili sme sa rovno hore zjazdovkou. Niekde tam mala byť aj žltá značka, ktorej sme sa mali držať, ale pripojili sme sa na ňu až v polovici lúky, kde sa už aj zreteľne črtal chodník. V podstate nebolo kam zablúdiť, vleky boli dostatočným vodítkom. Popri chodníku dozrievali jahody, kvitli rôzne kvety, všade množstvo lúčnych koníkov a kobyliek, motýľov – všetko odpútavalo pozornosť drobca pri stúpaní do kopca. Pri poslednom vleku sa už začali ukazovať výhľady a bolo jasné, že prudké stúpanie nebude mať dlhé trvanie.

Na konečnej vleku pod Líškou sme si dali pauzu a trochu poobzerali po okolí. Na Majerovu skalu, hoci bola neďaleko, sme si zachádzku neurobili, možno nabudúce. Plán bol iný a cestou sa môže pritrafiť kadečo, tak radšej si zbytočne nepridávať. Na rázcestí pod Líškou bola ďalšia pauza pri schátranej konečnej stanici bývalej lanovej dráhy. Železného šrotu je tam neúrekom, akurát s káričkou je tam trochu ťažší prístup, možno aj preto to tam nejaký rok bude špatiť a chátrať...

Podstatnejšie však bolo, že už bolo vidieť vrchol Krížnej a po nenáročnom chodníku sa približoval každým krokom. Ako vždy tam bolo pomerne rušno, turisti aj cyklisti sa tu križovali a išli si zase ďalej. Každý po svojom. Povinné fotenie, niečo pod zub a išlo sa ďalej. Tentokrát už dolu kopcom po notoricky známej ceste popod Malú Krížnu na horský hotel na Kráľovej studni. Výhľady do okolia, pohľady na kopce z iných strán, ako ich poznáme, neunavujú ani po rokoch. Po rekonštrukcií hotel vyzerá veľmi dobre, množstvo ľudí na terasách, fúra bicyklov v stojanoch, nejaká motorka či auto k tomu svedčia, že je to obľúbené výletné miesto.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po občerstvení sme pokračovali v ceste. Bolo sa treba vrátiť k prameňu Kráľova studňa a tam sa napojiť na zelenú značku. Vedie popri kosodrevine, ktorá z diaľky vyzerá ako šachovnica a keďže chodník vedie po vrstevnici, cesta po ňom ubieha veľmi príjemne. Príjemné bolo aj pokračovanie cez les a následné vyústenie na horskej lúke Úplazu, kde sa znovu otvorili výhľady do okolia a miernym klesaním sme došli k rázcestníku Úplaz. Odtiaľ bolo cez dolinu Malej a Veľkej Ramžinej krásne vidieť, kade sme na Krížnu išli. No a potom klesanie svahom Malej Krížnej, ktoré bolo trochu prudšie a so zmenou nadmorskej výšky sa začal meniť aj charakter krajiny. Pribúdalo stromov, na chodníku kameňov a po prekročení potoka bola z chodníka široká cesta, vedúca na asfaltku, ktorá po pár desiatkach metrov skončila na parkovisku – štarte a zároveň cieli nášho okruhu.

Záver

Výlet sa podaril, dieťa bolo spokojné a my - dospeláci tiež. Trochu ma mrzí zákaz vjazdu do (nielen) turčianskych dolín. Nevidím to ako pohodlnosť, ale pre výlet s dieťaťom ako nutnosť. To, čo je pre dospelého turistu relaxom na dušu – myslím tým prechádzku dolinou, to je pre dieťa zabijákom. Zvlášť pokiaľ je cieľom dostať sa na hrebeň, vychutnať si pohľady a zažiť pocit z miest. Ale to už je téma na inú debatu...

Poznámka redakcie:

V sobotu 20. augusta 2011 bol slávnostne otvorený symbolický cintorín - pietne miesto obetí horských nešťastí Veľkej Fatry pri pamätníku Slovenského národného povstania (medzi Kráľovou skalou a Smrekovom) nad horským hotelom Kráľova studňa.