Ako ich nájdete...

Lammerklamm sa nachádza pri dedinke Oberscheffau asi 8 km od Golling an der Salzach. Oficiálny vstup s kasou je asi kilometer nad dedinkou a hostincom, kde môžete odparkovať auto. Ku vchodu vedie asfaltový chodník, ktorý kopíruje hlavnú cestu, smerujúcu do mestečka Hallstatt. Všade sa nachádzajú smerové informačné tabule, takže sa nemusíte báť, že by ste zablúdili.

Gollinger Wasserfall nájdete tiež pomerne jednoducho. Keď vojdete do mestečka, držíte sa hlavnej cesty, ktorá cezeň prechádza. Tá vás zavedie okolo hradu dole ku železničnému priecestiu a za ním idete ďalej po hlavnej. Prejdete popod diaľnicu, odbočíte doprava a pokračujete k prvému parkovisku. Od tohto parkoviska je to ku začiatku turistickej trasy k vodopádom ešte asi 35 minút. Môžete však pokračovať autom ku kempu, prejsť uličkou pomedzi domy a zaparkovať priamo pri hostinci pod vodopádmi. Každopádne odporúčam na spodnom parkovisku aspoň krátku zastávku – budete z neho mať nádherný výhľad na pohorie Tennengebirge.

Roklina Lammerklamm

Tiesňava je právom považovaná za najpôsobivejšie miesto oblasti Tennengau. Vznikla počas doby ľadovej, kedy ju vyformovali vody z topiaceho sa snehu, valiace sa úzkym vápencovým údolím dlhým 1 km. Činnosť vody je medzi skalami najevidentnejšia v najkrajšej časti nazývanej „Dunklen Klamm“ (Tmavá roklina). Nad vodnou hladinou sa do výšky približne 30 m vypínajú vápencové steny a návštevník má pocit, že sa nad jeho hlavou už – už spoja dohromady a vytvoria celistvý tunel. Vápenec je v týchto miestach taký mäkký, že do neho bez problémov nechtom môžete vyryť, čo len chcete.

Tiesňava bola verejnosti sprístupnená prvý raz v roku 1884, kedy miestni dokončili lávky, schody a zábradlia, umožňujúce prechod. Dá sa ňou prechádzať oboma smermi, čo Rakúšania s veľkou obľubou využívajú. Vstupné na osobu je 3,- €, s gollingskou turistickou kartou 2,50 € (kartu dostanete v každom ubytovacom zariadení hneď po tom, ako sa ubytujete).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Jej začiatok tvorí už spomínaná Dunklen Klamm. Ide o slepý chodník končiaci pár metrov od miesta, kde rieka Lammer vstupuje do rokliny. Odtiaľto sa musíme vrátiť ku kovovému turniketu, pri ktorom sa vyberá vstupné, a pokračujeme ďalej. Ďalšou pôsobivou zastávkou je „Katarakt“, miesto, kde sa rieka dostáva do najširšej časti a kde tvorí nádherné pereje. Za Kataraktom vidíme štyroch vodákov v kajakoch. Jeden z nich sa prevrátil hlavou dole do vody pri skale, ktorá trčí priamo v strede rieky z vodnej hladiny. Práve pri tejto skale Janko poznamenal, že neverí, že rieku chodia naozaj splavovať, nie je predsa možné okolo nej prejsť. Nuž, vodáci mu jeho presvedčenie vcelku úspešne vyvrátili. Keď sa ponorený chlap dostal von z perejí a keď sa jeho spoločníkovi podarilo vyloviť kajak plný vody, ponáhľame sa dopredu, aby sme si mohli vyfotiť, ako budú pokračovať. Ďalšie pereje končia v najužšej časti rokliny – na šírku má len niečo cez dva metre. Z jednej aj z druhej strany tu vodu obklopujú vysoké vápencové skaly. V diaľke už vidíme poslednú zastávku našej cesty - Die hohe Brücke, kovový most ponad vodu, ktorým sa dostaneme na druhý breh a k nášmu autu.

Stojíme, opierame sa o drevené zábradlie a čakáme. A s nami niekoľko ďalších zvedavcov s nachystanými fotoaparátmi. Prvý ide chlap na červenom kajaku – predpokladáme, že ide o inštruktora. Keď pereje úspešne zvládne, ukazuje vo vodáckej znakovej reči ostatným trom, kadiaľ a ako ísť. Najhoršie celý úsek zvláda chlapík, ktorý sa pred chvíľou aj s kajakom prevrátil. Prejsť sa podarí všetkým a my pokračujeme ďalej smerom k východu z rokliny.

Za mostom ponad Lammer máme opäť možnosť obdivovať Tennengebridge a urobiť si pár fotiek. Je popoludnie, nikde ani obláčika a aj slnko je k nám milosrdné – nesvieti priamo na pohorie. O pár minút sme späť pri aute, zadávame do navigácie vodopády a pokračujeme v dobrodružstve.

Gollinger Wasserfall

Rakúsky nástupca trónu František Ferdinand bol už vo svojej mladosti vášnivým poľovníkom. Na vysokú chodil poľovať najradšej do oblasti Hochkönigu, ale i do lesov pohoria Göll, kde sa nachádzajú vodopády. Jedna legenda hovorí, že aj napriek varovaniam starých a skúsených poľovníkov František Ferdinand 27. augusta 1913 zastrelil bielu jelenicu. Poľovníci verili, že zastreliť také vzácne zviera znamená pre strelca istú smrť, a to do roka a do dňa. František Ferdinand zomrel 28. júna 1914.

Gollingské vodopády sa nachádzajú v severnej časti pohoria Göll a obe poschodia dohromady majú výšku úctyhodných 76 m. Turistický chodník vedie zdola hore a potom opäť tou istou cestou nazad k parkovisku pri hostinci. Celý okruh vám nezaberie aj s návratom viac ako hodinu.

K vodopádom sa dostanete pár minút po zaplatení vstupného (2,50 € na osobu, s gollingskou turistickou kartou 2,- €) úzkou lesnou cestičkou, vedúcou popri potoku okolo starého mlyna. Keď si vychutnáte výhľady na prvú, mohutnú časť vodopádu, padajúcu do doliny niekoľko desiatok metrov, cesta pokračuje strmším výstupom k vrchnej časti Gollinger Wasserfall a následne k jaskyni, z ktorej voda vyviera.
Aj keď ide o jednoduchú turistickú trasu plnú drevených lávok, schodíkov a zábradlí, pri Regenbogenbrücke (Dúhovom moste) je neustále mokro a šmykľavo, preto rozhodne nepodceňujte obuv.