Prvý deň - Oravice a Juráňova dolina

Keďže ráno lialo ako z krhly, povedali sme si, že vyskúšame aspoň Oravice a neprebádanú najkrajšiu dolinu Slovenska – Juráňovu dolinu. Po prvom blúdení v Habovke sme sa nakoniec na starom Forde dostali až do Oravíc. Dážď nás sprevádzal počas celého dňa, no dolina bola prekrásna. Rebríky, reťaze a nespočetné množstvo vodopádov sme si užívali plným dúškom. Po návrate do Oravíc si ešte niektorí na dve hodiny vyskúšali termálne kúpalisko. Dážď na chvíľu ustal, no vzápätí začalo liať.

Druhý deň - Roháčske plesá a vodopád

Ráno síce nepršalo, no obloha sa na nás mračila zo všetkých strán. Išli sme teda vyskúšať aspoň otočku k Roháčskym plesám a k Roháčskemu vodopádu. Predpoveď hlásila oblačno až zamračené a tak sme začínali o čosi neskôr, ako sa na riadnych turistov patrí. Starý Ford nás doviezol až na Zverovku. Túra o čosi náročnejšia ako v Juráňovej doline, no na rozbeh celkom dobrý záber – prevýšenie 700 metrov. Roháčsky vodopád bol nádherný, postaral sa o množstvo záberov priamo pod ním.

Keď sme sa pri Hornom Roháčskom plese rozložili s obedom, bolo vidieť takmer všetky okolité kopce - Plačlivé, Ostrý Roháč, Volovec a Rákoň, ba dokonca na chvíľu aj ľudí na hrebeni. Na skale nám zapózoval prizerajúci sa kamzík a potom sa začalo zaťahovať. Prvé kvapky spadli hneď po zavretí batohov. Pobrali sme teda na Ťatliakovu chatu, terén bol kamenistý a šmykľavý. Cestou sme si ešte obzreli Dolné Roháčske pleso a zastavili sa pri prameni.

Na Ťatliakovej chate bolo rušno, turisti sa sem zliezali zo všetkých smerov, vonku lialo ako z krhly. Filip nás pozval na kofolu a tak sme aspoň chvíľu nemokli. Filip s Peťom si ešte vyskúšali nepremokavú obuv v Ťatliakovom jazere a potom nás čakal hodinový zostup Roháčskou dolinou k autu a jazda na chatu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Tretí deň - sedlo Zábrať a skanzen

Ráno to vyzeralo nádejne, kohút kikiríkal ostošesť a na oblohe sa sem-tam ukazovala aj trhlina. Okolo 8-mej sme teda odparkovali na Zverovke a začali stúpať Látanou dolinou do sedla Zábrať. Po zdolávaní prvého kopca sa však zatiahlo, sadla hmla a nebolo vidieť na viac ako 50 metrov. Ja s Petrom sme prišli do sedla ako prví a po dosiahnutí smerovníka v sedle Zábrať sa ako na povel spustil hustý dážď. Asi po 20 minútach dorazili ostatní, rozhodnutie bolo jasné. Ide sa dole. Ťatliakova chata nás privítala návalom ľudí a keďže ostala aj poriadna zima, dali sme si teplý čaj s rumom na zahriatie.

Vonku sa medzitým asi roztrhla nebeská vaňa, pretože voda tiekla ako z prasknutého akvária. Kým sa "akvárko" vyprázdnilo, trvalo dobrú pol hodinu a tak sme sa po hodine chôdze asfaltkou Roháčskej doliny presunuli k autu. Keďže bolo iba poludnie, rozhodli sme sa navštíviť Múzeum oravskej dediny Zuberec-Brestová (skanzen). Domy, z ktorých ešte aj po rokoch cítiť typickú oravskú vôňu, je vidno už z ďaleka. Nástroje, obrazy, zvieratá, mlyn či ďalšie objekty pútali našu pozornosť viac ako dve hodiny. Dali sa tu kúpiť aj rôzne spomienkové predmety. Po odchode nás čakal výdatný obed v Zuberci. Večer sme si zahrali karty dúfajúc, že zajtra bude konečne krajšie, sme sa pobrali spať.

Štvrtý deň - Brestová, Salatín, Spálená a Pachoľa

Posledná nádej na dobrú celodennú túru nezhasla ani ráno, zamračená obloha sa postupne vyjasňovala a okolo 9-tej už hrialo slnko. Po dlhšom váhaní sme sa teda rozhodli vyraziť a okolo 10-tej sme už stúpali v strmom svahu Predného Salatína. Strmák Spáleným žľabom si pamätám ešte spred 6 rokov a veru dal zabrať, za hodinu zdolávame 600 výškových metrov. Po krátkej pauze pokračujeme ďalej na hlavný hrebeň Západných Tatier. Zdolávame Brestovú a Salatín, kde si dávame obed.

Počasie sa zatiaľ drží, horská služba hlási iba prehánky okolo 16-tej hodiny. Pokračujeme teda ďalej, prichádzajú Skriniarky a s nimi aj prvé reťaze, postupujeme ďalej na Spálenú, kde nás na vrchole prekvapí hustý dážď. Pridáva sa k nám slečna, ktorá si nezobrala pršiplášť a tak moje sivé pončo nachádza dočasného majiteľa. Nám však neostáva nič iné len pokračovať ďalej, onedlho sme na Pachoľati. Dážď neustáva a tak po strmom klesaní posledná nádej zhasína v Baníkovskom sedle. Rozhodnutie je jasné – končíme poslednú túru a ideme k autu. Po viac ako 2-hodinovom strmom klesaní sme na Zverovke sa lúčime s Tatrami a ideme na chatu.

Piaty deň - Oravský hrad

Posledný deň bolo síce o čosi krajšie, no keďže sme už nemali na pláne túru, ale odchod, išli sme aspoň na Oravský hrad. Jeho prehliadka trvala vyše dvoch hodín, cestou späť sme ešte navštívili predajňu typických oravských dobrôt – kozieho a ovčieho mlieka i syra. Potom sme poslednýkrát zamávali Tatrám a pobrali sa domov.