Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet NP Retezat - prechod hrebeňa

Minulé leto sme sa vydali spoznávať balkánske pohoria. Z množstva pohorí, ktoré ponúka južný oblúk Karpát, sme si vybrali hrebene rumunského Národného parku Retezat. Následne sme sa komplikovanou železničnou sieťou prepravili cez Srbsko až do mladého štátu, Čiernej Hory. Tu sme sa vydali do menšieho, ale o to rázovitejšieho pohoria Durmitoru.

Vzdialenosť
35 km
Prevýšenie
+2821 m stúpanie, -2821 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
5 dní
Pohoria
Rumunsko: Karpaty (Munţii Carpaţi) - Južné Karpaty (Carpaţii Meridionali) - horská skupina Retezat-Godeanu (Grupa Munţii Retezat-Godeanu) - pohorie Retezat (Munţii Retezat) - Národný park Retezat (Parcul Naţional Retezat)
Trasa
  • Najvyšší bod: 2509 m n. m.
  • Najnižší bod: 749 m n. m.
Voda
Chata Gura Zlata, táborisko Zanoaga, táborisko Bucura, Chata Buta
Nocľah
Chata Gura Zlata, táborisko Zanoaga, táborisko Bucura, Chata Buta
Doprava
Bratislava (vlak, bus) - Budapešť (vlak, bus) - Deva (vlak, bus) - Hateg (mikrobus)
Campu lui Neag - Lupeni (bus) - Petrosani (bus) - Simeria (vlak, bus) - Sibiu (vlak, bus)
Sibiu (vlak, bus) - Vintu de Jos (vlak, bus) - Timisoara (vlak, bus)

Trasa

Hateg – Chata Gura Zlata – jazero Zanoaga – Varful Bucura – jazero Bucura – Varful Peleaga – Varful Papusa – Varful Custura – Chata Cabana Buta – Lupeni

1. deň

Nedeľu poobede smerujeme autobusom z bratislavskej stanice Mlynské nivy do Budapešti, odkiaľ nasadáme na nočný vlak (75,- €) do Rumunska. Nadránom vystupujeme v meste Deva, kde sa snažíme neúspešne zohnať mapu Retezatu. Čo sa týka turistických máp, je dobré sa vybaviť nimi ešte na Slovensku alebo ísť jednoznačne cez veľké turisticky navštevované mestá, kde sa dá zohnať množstvo najrozličnejších máp rumunských pohorí. V supermarkete dokupujeme posledné zásoby a miestnym mikrobusom sa dostávame do mesta Hateg, kde si berieme taxík a smerujeme do nášho východzieho bodu.

Vstupov do NP Retezat je niekoľko. My si vyberáme najzápadnejší, horskú chatu Gura Zlata. Tu si kúpime mapu, doplníme vodu a konečne o druhej poobede vyrážame. Začína sa tiahle 6-hodinové stúpanie lesom, kde nás zastihne krátka, ale o to silnejšia búrka. Nad nekonečným pásmom kosodreviny sa konečne kocháme množstvom výhľadov na hrebene rumunských kopcov v tajomnom opare. Potom už len klesáme k nášmu prvému vytúženému nocľahu. Rozkladáme naše stany pri najhlbšom jazere Retezatu – Zanoage. Nachádza sa tu i malá chalupa, obývaná miestnym sprievodcom, okolo ktorej sa pasie stádo somárikov.

2. deň

Ráno sa budíme s oslíkmi, ktoré dobiedzajú do stanov našich susedov. Po raňajkách vyrážame od jazera cez pole zarosených lopúchov a kráčame na hrebeň. Tu sa pod nami otvárajú „jazerné hory“, plošina plná jazier a jazierok, ktorým kraľuje Bucura, najväčšie pleso Retezatu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po krátkom stretnutí s domácimi turistami, smerujeme podľa značky strmo dolu a obchádzame skalnaté kopce, pod ktorými oddychujeme. Po obednej pauze šlapeme popod Varful Bucura, kde si nechávame batohy starostlivo schované za skalami. Na Varful Retezat ideme iba naľahko, aká to úľava! Pomaličky prichádza hmla a v diaľke začínajú hroziť náznaky búrky. Preto sa tesne pod vrcholom po vzájomnej dohode otáčame a vraciame späť k batohom.

Ďalej po hrebeni, cez vrchol Bucura sa pomaly púšťame cez sedlo Curmatura Bucurei dole na táborisko pri jazere Bucura. V diaľke vidíme množstvo stanov a turistov, ktorí odtiaľto podnikajú jednodňové výstupy. Cestou sa ešte pristavujeme pri tamojších kravičkách a strážcoch národného parku, ktorých je potrebné informovať o našom príchode. Aspoň v Retezate platilo, že miestni rangeri, si potrpeli na informovanie o pohybe turistov, mieste táborenia a smerovania, pravdepodobne pre prípad zásahu záchranárov. V tomto ohľade musíme uznať, že strážcov dozerajúcich na národný park a počet turistov bolo veľa, taktiež vybavenie a zjavne aj tréning mali na to usposobený. Väčšinou to boli chlapíci duchom i telom oddaní prírode, dobrovoľníci, ktorí strávili svoj voľný čas na Mountain Rescue (horská záchranná služba, rumunsky Salvamont).

3. deň

Ráno balíme stany, varíme narodeninový puding, doplníme vodu z číreho potôčika a píšeme do denníčka. Pri záchranárskej chate musíme do knižky zapísať smer našej cesty – Chata Buta. Po obrovských balvanoch stúpame krok za krokom na najvyšší vrchol Retezatu - Varful Peleaga. V sedle sa občerstvíme hroznovým cukrom a pokračujeme v záverečnom výšlape. Už teste pod vrcholom rozpoznávame skupinku typických maďarských turistov – šuštiakové bundy, tenisky, sami sa pýtame ako sa sem len vyškriabali. Na Peleage (2509 m) urobíme zopár vrcholových fotiek a pokračujeme cez sedlo Saua Pelegii na Papušu (2508) krásnym tiahlym hrebeňom. V sedle chytáme konečne aj slušný signál, čo bolo normálne v dolinách problematické.

Hore na kopci obedujeme za slnečného počasia, ale stúpajúca hmla nám prezrádza, že cesta dole v podobe skalistých a ťažkých úsekov bude vcelku dobrá výzva. Pri hmle a silnom vetre vytrvale kráčame popod Papusa Mica (Malá Bábika) smerom na Custuru. Prechádzame z hlavného hrebeňa Retezatu smerom do Malého Retezatu. Zlé počasie nám neprekáža, kráčame ako trpaslíkovia celí zababušení pekne za sebou.

Na Custure sa chvíľku pozastavíme, vychutnávame si výhľady na členitý hlavný hrebeň, ktorý máme za sebou, i na ostatné početné bočné hrebienky tohto krásneho pohoria, siahajúce až za obzor. Oddychujeme. Premýšľame. Pri pohľade na prevaľujúcu sa hmlu cez úpätie hrebeňa cítime to správne čaro putovania, slobodu a voľnosť. Po doplnení energie muslami kráčame širokou zelenou lúkou dole z hrebeňa, kde stretávame stádo divokých koní. Medzičasom sa ukáže slniečko, ktoré nás v dobrom pribrzdí. S výbornou náladou schádzame lesom k táborisku, širokej lúke so záchranárskou chatou, ktorú obýva dobrovoľný záchranár Jackie. Na lúke nie je ani nohy, a tak staviame stany a ideme sa najesť do neďalekej Chaty Buty, kde si pochutnáme na čerstvých pstruhoch s pivkom.
Večer sa umývame v potoku a sedíme pri „zakázanom“ ohníku (v NP je zákaz kladenia ohňa) spolu s Jackiem a jeho kamarátmi a kecáme o búrkach, vlkoch, lyžovaní, jednoducho o všetkom, čo súvisí s prírodou.

4. deň

Na raňajky máme krupicu s čerstvými čučoriedkami, mňamky. Dnes máme na pláne iba výlet naľahko po Malom Retezate. Hore na hrebeni stretávame šprintujúcich kamzíkov, ktorí nám v priamom prenose predvedú ich umenie balansovať na skalistých zrázoch bez jediného zaváhania. Doprajeme si po pár dňoch totálne leňošenie a vylihovanie iba tak pod holým nebom. Slniečko sa s nami zahráva, raz páli a potom sa skrýva medzi mrakmi. Nakoniec, ako doposiaľ každé popoludnie, presne ako hodinky, príde neskutočná búrka a taký lejak, že musíme doslova utekať dolu. Po pár minútach bleskového a hromového koncertu sa začína rýchlo vyjasňovať a nad dolinou sa zjavuje i dúha. Neskoro, mokrí sme natoľko, že topánky budeme sušiť ešte ďalšie dva dni.

Cestou na lúku k našim stanom sa zastavujeme u pani bačovej, kde kupujeme za symbolickú sumu hrudu syru. Keď prídeme k našim stanom, sme už totálne premočení a teplá polievočka v záchranárskej chate, ktorú iba pre nás navaril Jackie, nám padne viac ako vhod. Zahriati a prezlečení sedíme vonku pred stanmi na širokej lúke, na konci ktorej sa pasú ovečky. Čítame si Karpatské hry od Miloslava Nevrlého. Večer ležíme v stanoch, píšeme do denníka a rozmýšľame, čo nás čaká na ďalší deň.

5. deň

Piatok ráno všetko pobalíme a opúšťame Retezat z Buty po červenej smerom na hlavnú cestu, vedúcu k najbližšej dedine Campu lui Neag. Zastavujeme sa v čučoriedkovom sade, pasieme sa a zberáme zásoby do ešusu. Prvé domčeky sa objavujú po dvoch hodinách. Cesta nás privedie k mostu cez rieku, kde nastupujeme do miestneho autobusu a smerujeme do dedinky Lupeni. Tu však rýchlo chytáme autobus do Petrosani, kde sme asi za 30 minút. V tomto väčšom mestečku zisťujeme, že najbližší vlak do Sibiu nám ide až o dve hodiny a tak si nakúpime jedlo a zložíme sa v parčíku pri fontáne, ktorá miestnym deckám v slipoch slúži ako verejné kúpalisko.

Vlakom najprv veľmi pomalým tempom cestujeme do Simerie a už sa nečudujeme, prečo nám 100 km dlhá trasa trvá tri hodiny. To je kvalita rumunských železníc. Do nášho vysnívaného Sibiu sa dostávame po ďalších meškaniach, čo je pri miestnych pomeroch úplné bežná vec, až neskoro v noci. Ideme do prvého hostela, Flying Home, ktorý nás očarí svojou atmosférou. Po večernej sprche sa prejdeme živými uličkami na velikánske námestie, kde sa koná folklórny festival, ktorý nás veľmi milo prekvapí.

6. deň

Na druhý deň sa túlame po Sibiu. Pozeráme krásne námestíčka, zákutia európskeho kultúrneho mesta roku 2007 a prekutrávame všetky detské ihriská so super preliezkami. Konečne sa nám podarilo kúpiť si Balkan flexipass, 5-dňový flexibilný vlakový lístok za 55,- €. Výhodou tohto "cestovného pasu" je, že si môžete ľubovoľne zvoliť 5 dní v časovej platnosti jeden mesiac a cestovať vlakom, vždy zvoliac si svoju destináciu. Balkan pass platí v rámci štátov: Rumunsko, Srbsko, Čierna Hora, Bulharsko, Grécko, Macedónsko (FYROM) a Turecko.

Ďalej naše cesty vedú na západ, smerom do Čiernej Hory. Avšak nie my sami, ale tunajšia vlaková sieť nám určuje naše transportné plány. Preto neskoro v noci odchádzame zo Sibiu, prestupujeme v maličkom Vintu de Jos, kde čakáme na vlak do Temešváru (Timișoara) spolu s rôznymi indivíduami a drichmajúcimi psami. Ťažká noc a to ešte nevieme, aký bude ťažký deň v Temešváre.

Pokračovanie nabudúce.

Užitočné odkazy

Národný park Retezat
Turistická mapa NP Retezat

Fotogaléria k článku

Najnovšie