Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Kúr – Malý Kriváň – Suchý – Kúr

Už dávno nás lákalo vystúpiť na Malý Kriváň z inej ako turčianskej strany. V roku 2009 sme absolvovali výstup z Bránice pretĺkajúc sa cez rozbujnenú kosodrevinu, potom takmer strateným rozblateným žltým chodníčkom, ale o tom možno niekedy nabudúce. Hľadala som informácie o výstupe z doliny Kúr, ale nepodarilo sa mi nájsť nič užitočné. V jeden pekný deň na konci augusta sme si teda pobalili batohy a hor sa do neznáma.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+1627 m stúpanie, -1627 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 21.08.2011
Pohoria
Malá Fatra, časť Krivánska Fatra
Trasa
Voda
Chata pod Suchým
Doprava
Žilina (vlak, bus) - Krasňany (bus)
SHOCart mapy
» č.226 Malá Fatra, Veľká Fatr (1:100.000)

Trasa

Dolina Kúr, horáreň – sedlo Priehyb – Malý Kriváň – sedlo Priehyb – Stratenec - sedlo Vráta – Biele skaly – Suchý – Príslop pod Suchým – Javorina, rázcestie - Chata pod Suchým – sedlo Brestov – dolina Kúr, horáreň

Kúr – sedlo Priehyb – Malý Kriváň

Nezačíname práve najlepšie, lebo sme zaparkovali v dedine Krasňany. Musíme sa teda už komplet ustrojení kúsok vrátiť, nasadnúť do auta a doraziť na správne miesto. Treba ísť ďalej, za dedinu a potom odbočiť, aby ste sa dostali do doliny Kúr ku horárni. Tam nás už čaká dcéra, ktorá pokračovala ďalej po svojich z Krasňan do doliny. Trošku sme z toho zdržania nervózni, lebo čas je neúprosný vládca. Ale nervozita nás po chvíli prechádza, úmerne so sklonom terénu. Tam sa treba sústrediť na rozdýchanie a zladenie tempa. Zo začiatku sa chodník vinie popri potoku. Na niektorých miestach ho križuje alebo vedie priamo po ňom, ale to našťastie po chvíli končí a hor sa do prudkého stúpania. Neviem si predstaviť ísť týmto chodníkom v daždi a blate, bola by z neho nebezpečná šmykľavka. Velebíme paličky, tento skvelý vynález, je to fyzická a zároveň aj psychická opora.

Pokračujeme pekným lesíkom, fučaním sme hádam aj lesnú zver odplašili (hlavne hnedú chlpatú), lebo je to miestami ozaj pekný výšľap. Srdce búši, pot sa valí. Neskôr vychádzame z lesa na pekné lúčky okolo Príslopku, kde sú krásne výhľady a kde sa nám naskytne výhľad aj na náš prvý cieľ – Malý Kriváň. Och, vyzerá tak ďaleko a slniečko už výdatne pripeká. Konečne sme na hrebeni, hurááá. Môj manžel je po predchádzajúcej kríze na lúčkach nižšie taký rozbehnutý, že trieli rovno na vrchol. My dievčence na sedle Priehyb trochu oddychujeme a posilňujeme sa (bez margotky ani krok!). Potom sa aj my vydávame na vrchol s myšlienkou, že to je dnes posledné prudšie stúpanie, ale spaľujúce slniečko nás bude sprevádzať po celý deň. Našťastie v batohoch máme dostatok vody a kofolu na zvýšenie tlaku. Výstup na vrchol je celkom v pohode, len trvá dlhšie, lebo často stojíme a žasneme nad krásou navôkol. Na vrchole je už celkom rušno, schádzajú sa tu turisti aj muchy a iný blanokrídly hmyz zo všetkých strán. Po vydýchaní si robíme klasické vrcholové fotočky, odháňajúc dotieravé muchy praceme do seba vynesené zásoby a obdivujeme skvelé výhľady. Po krátkom oddychu je čas ísť ďalej.

Malý Kriváň – Stratenec – Biele skaly – Suchý

Cestou z Malého Kriváňa do sedla Priehyb sa opäť kocháme, takže sa ani nenazdáme a sme späť v sedle, kde stretávame kolegu s partiou, ktorí šľapú z Chaty pod Kľačianskou Magurou, kde prespali. Pokračujeme ďalej na Stratenec. Tento úsek až po Suchý je dosť „adrenalínový“. Treba dávať pozor, kam stúpate, prekračovať konáre, skala je rozbitá, je to raz hore, raz dole, ale je to zábava. Chodíte tam ako mravce. Treba dávať pozor aj pri zostupoch, lebo je to miestami dosť exponovaný terén a skalky rady padajú. V našom prípade som pocítila váhu zemskej príťažlivosti iba ja, odniesla som si našťastie iba pamiatku v podobe modriny na stehne, keď som sa pošmykla na rozbitom chodníku. O to viac sme udivení, keď stretávame párik dôchodcov s vysmiatymi tvárami, ktorí idú opačným smerom. Majú náš obdiv.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V sedle Vráta chvíľku uvažujeme, že obídeme Suchý po žltej značke, ale tento chodník sa nám zdá príliš zarastený, tak sa rozhodneme pokračovať ďalej po červenej na Suchý. Biele skaly nás vítajú krásnymi výhľadmi a potom pracným zliezaním, miestami aj po zadku. Konečne sme na poslednom vrchole dnešnej túry. Na Suchom, ľudí je tam neúrekom, ale fotočka pri vlajke sa nám ešte ušla. Zase trochu posilňujeme svoje slnečnou aktivitou zúbožené telá a psychicky sa pripravujem na nepríjemný zostup zo Suchého. Chodník je strmý, členitý a zdá sa byť nekonečný.

Príslop pod Suchým – Javorina - Chata pod Suchým – sedlo Brestov

Konečne v sedle, naše ubolené stehná a prsty na nohách už kričia, že by už hádam aj stačilo. Ale našťastie nás čaká (aspoň na chvíľu) celkom príjemná cesta lesom k Chate pod Suchým. Ani sa nenazdáme a už pozeráme na smerovník na Javorine. Tu je možnosť odbočiť po zelenej na sedlo Brestov, ale my pokračujeme na chatu, opäť celkom prudko po starej zjazdovke. Treba si oddýchnuť, posilniť sa a doplniť zásoby vody. Je tu celkom rušno, veď je krásny deň. Ako to dobre padne ošpliechať sa studenou horskou vodou. Po krátkej prestávke a osviežení pokračujeme ďalej. Cesta do sedla Brestov vedie po žltej značke príjemným dobre značeným chodníkom. Míňame pamätník na skale a asi po 40 minútach prichádzame do sedla Brestov.

Sedlo Brestov – Kúr

A tu sa začína hra na slepú babu s názvom „nájdi zelenú značku“, ktorá nás mala doviesť na rázcestie pod Jedľovinou a po žltej späť do doliny Kúr. Najprv chodníček vedie cez les, potom prudšie klesne na zvážnicu. A tu hľa, popílené stromy naskladané, značky nikde, kadiaľ teda ísť? Blahorečená buď mapa, ešteže ju máme so sebou. Chodník by mal zísť zo zvážnice a pokračovať ďalej lesom, ale keďže je tam naskladané drevo, tak sa púšťame po zvážnici. Našťastie môj manžel „sokolím“ okom zazrie značku na strome, ktorá vedie ďalej lesom. Neostáva nič iné, len sa vrátiť a predrať sa naskladanými kmeňmi a dúfať, že nás nejaký kmeň nepripučí ako kôrovce. Chvíľu nasledujeme značku. Cestou objavujeme značky aj na spílených kmeňoch, pátračov v sebe nezaprieme a niet v tejto chvíli väčšej radosti, ako výkrik „aha, vidím ju“!

No zrazu je značkám koniec. Pred nami prudká kamenistá zvážnica, po ktorej tečie potok, doľava, kam mala viesť značka, sa na nás škodoradostne škerí iba hustý porast, žiadna šípka ani značka. Začínam chytať paniku, čo ak tá zvážnica nevedie do doliny? Slniečko sa pomaly skláňa, začínajú ma strašiť vízie s hnedým huňáčom, vidím sa mu v papuli, ako si ma odkladá odležať do húštiny, bŕŕŕ. Moji súpútnici si zo mňa strieľajú, ukazujú mi vykúkajúceho maca za každým stromom a tvrdia, že jediná najväčšia mrmľajúca medvedica som v tomto lese ja. Neostáva mi nič iné len sa spoliehať na orientačné schopnosti mojej dcéry, ktorá ma po naštudovaní mapy uisťuje, že zvážnica určite vedie dole do doliny. Avšak v obave, do ktorého macovho brlohu kráčame, stále neverím. Ako by mohla byť rozvážnejšia ako ja? Inej možnosti niet a tak sa púšťame s našimi unavenými nožičkami po prudkej zvážnici dole. Celou cestou dúfam, že vedie do doliny, až keď zočím známu asfaltku, prichádza úľava. Uzatvárame teda okruh. O chvíľu sme pri našom štvorkolesovom tátošovi, prezujeme sa, dcéru ešte popreháňa ovad, aby jej nestuhli svaly a šťastne unavení mierime domov.

Zhodnotenie

Krásna, ale dosť náročná túra vzhľadom na nastúpané metre a horúce počasie, ktoré sme vystihli. Ale stojí za nádherné výhľady a odbúraný stres a hádam aj nejaký ten spálený kilojoule. Keby sme sa nemuseli vracať k autu, mohli by sme zísť zo Suchého po zelenej značke do Turčianskych Kľačian cez Chatu pod Kľačianskou Magurou a potom do Martina.

Fotogaléria k článku

Najnovšie