Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Bežky Lyžami cez Skorušinské vrchy

Mierne zvlnený hrebeň Skorušinských vrchov na Orave poskytuje vynikajúce terény pre lyžiarsku turistiku. Prechod hlavným hrebeňom v úseku od Oravíc cez Skorušinu do Nižnej patrí k najkrajším zimným hrebeňovkám. Lesnatý hrebeň horstva je výrazný s početnými výhľadmi do širokého okolia. Za ideálnych podmienok trvá prejazd asi 6 hodín.

Vzdialenosť
21 km
Prevýšenie
+698 m stúpanie, -915 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 05.02.2006
Pohoria
Skorušinské vrchy
Trasa
Voda
chata Oravice, Nižná
Doprava
Tvrdošín (vlak, bus) – Trstená (vlak, bus) – Oravice (bus)
Nižná (vlak, bus)
SHOCart mapy
VKÚ 1:50 000: č. 111 - Chočské vrchy a č. 112 – Západné Tatry

Trasa

Oravice – vysielač Blatná – Skorušina – Mikulovka – Javorková – Oslí vrch (Osly) – sedlo Biedna pod Oslím vrchom (rázcestie Nad Studienkami) – Biedna – Košariská – Stará mať – Prasatín – lyžiarske stredisko Uhliská – Nižná

Oravice

Ideálnym východiskom na vrchol Skorušiny je turistické stredisko Oravice, známe geotermálnymi prameňmi. Rekreačná osada, mestská časť Tvrdošína, sa rozprestiera v malebnom otvorenom údolí riečky Oravica s bralnatou siluetou vrchu Osobitá. Medzi zimné lákadlá patria nenáročné bežecké terény v Tichej a Bobroveckej doline, zimný výstup na vrchol Skorušiny a novovybudované slnkom zaliate lyžiarske stredisko s lanovkou na svahu Krúpovej. Ako celoročnú turistickú atrakciu musím spomenúť bazény s 57°C termálnou vodou, v nedávnej minulosti „preslávené“ majetkovými spormi. Už z diaľky sú nápadné kvôli stúpajúcej vodnej pare.
Najstarším objektom strediska je klasicistická kaplnka sv. Anny z r. 1820, ktorá svojou belobou ladí s okolitou zimnou krajinou. Od polovice 20. storočia sú v Oraviciach neustále budované nové chaty a chatky. K nim patrí veľký štýlový zrubový objekt z r. 1947 – turistická chata Oravice, ktorú postavil Klub slovenských turistov a lyžiarov (predchodca dnešného KST).
Od chaty vedú moje kroky cez nenáročnú zjazdovku. Onedlho pripínam lyže a spolu s ďalšími turistami-lyžiarmi obdivujem spätný pohľad na Oravice, Osobitú, Maguru a Tatry. Na vrchole zjazdovky vstupujem do lesa a prichádzam na príkru lesnú cestu. V sprievode červenej značky strmo vystupujem na asfaltku pretínajúcu výstupovú trasu. Tu končí najhorší dnešný „zaberák“. Ďalej miernejšie smrekovou horou okolo štíhleho stožiara vysielača na hrebeni Blatnej. Na úzkej poľane s pohľadom na Roháče nasleduje krátky strmý úsek na okraj rozsiahlej predvrcholovej lysiny. Otvára sa nádherný výhľad na oravský kraj s Pilskom a Babou horou na horizonte. Na východe sú na dosah ruky vŕšky Oravickej Magury, ktorá zakrýva poľské mesto Zakopane. Nad ním každý Poliak identifikuje národný vrch Giewont, výrazne vysunutý z hlavného tatranského hrebeňa. Hradbu Tatier ukončujú na juhu Roháče a úplne na juhozápade Sivý vrch.

Skorušina

Nasleduje úsek vetrami bičovaného vrcholového lesa a stojím na najvyššom bode Skorušinských vrchov – Skorušina (1314 m). Nachádzam sa na neveľkej vrcholovej poľane, obkolesenej mohutnými smrekmi, ktoré zabraňujú rozhľadu. Uprostred rastie jeden osamotený exemplár smreka a vedľa, sťaby jeho neprírodná kópia – kovová rozhľadňa. Dvojúrovňová konštrukcia tak zriedkavá pre slovenské zalesnené vrcholy, ukrývajúce krásne panorámy. Parkujem lyže a vyliezam na hornú plošinu konštrukcie. Stupeň po stupni vrcholky stromov ustupujú a odkrývajú očakávanú nádheru. Na severovýchod trčia Oravské Beskydy, západne identifikujem vysielač Magurka nad Námestovom a Kubínsku hoľu nad Dolným Kubínom. Na juhozápad vidieť Krivánsku časť Malej Fatry a južnejšie sa týči Veľký Choč. Viditeľnú časť poľských a slovenských Tatier rovno pred nosom ani nespomínam. Výhľadov som sa nasýtil dosť, tak zaháňam hlad a smäd. Hneď vedľa vyhliadkovej veže stojí veľký prístrešok. Ja volím radšej vyhrievanie sa na zubatom slniečku. Vrchol Skorušiny je tradičným miestom stretnutia sa farníkov z Brezovice. Pod dreveným krížom slúžia výročnú svätú omšu. Krucifix tu stojí od r. 1995, keď Brezovica oslavovala 415 rokov od svojho založenia. Od kovového rázcestníka vedie priamo z vrcholu Skorušiny zelená značka do hornooravského mesta Trstená. Ďalej je možné zísť do Brezovice od vrchu Javorinky, kde od zelenej značky vedie do dediny žltá.
Lyžiarsky prechod hrebeňom pokračuje ďalej červenou značkou. Vychutnávam si priamy dlhý zjazd hustou horou až po zníženinu pred vrcholom Mikulovky. Po zdolaní nenápadného vrcholu pokračujem v miernom zjazde. Z rúbanísk a polian medzi vrcholmi Mikulovky a Javorkovej sa núkajú pohľady na Oravskú kotlinu s vodnou nádržou. Na chvíľu spomaľujem pri nevýraznom vrchole Javorkovej, odkiaľ je obmedzený výhľad na Roháče a Zubereckú brázdu. Súvislým zjazdom sa dostávam von z lesa na okraj lúčiny Oslieho vrchu (v mapách Osly). V Studenej doline priamo dole vidieť obec Oravský Biely Potok a vpravo hrebeň, ktorým budem pokračovať.

Biedna

Obliekam vetrovku a púšťam sa dolu svahom. Konečne poriadny zjazd otvoreným priestranstvom. Bielu pláň zdobia mnohé dvojstopy. Každý lyžiar si vychutnáva svoju voľnú jazdu v čerstvom prašane. Brzdím až na križovaní s modrou značkou, ktorá prechádza z Habovky okolo prícestnej kaplnky cez sedlo Biedna do Zábiedova. Sedlo pod Oslím vrchom miestni volajú „Nad Studienkami“, čo čierne na bielom čítam z tabuľky nového turistického rázcestníka.
Zo širokého sedla nenasleduje žiadny náročný výstup. Lyžiarska stopa nepatrne stúpa, obchádza hlavný hrebeň pohoria najprv sprava a neskôr zľava. Pred vrcholom Biednej sa otvára posledný rozhľad na rohatý hrebeň Západných Tatier. Pri neustálych zjazdoch takmer míňam rázcestie Košariská, kde schádza žltá značka do Tvrdošína. Svätý obrázok, zavesený na blízkom smreku, usmerňuje k ďalšiemu rázcestiu „Stará mať“. Tesne pred ním je zľadovatený úsek, preto na pár metroch klesám pešo. Definitívne sa lúčim s celodennou sprievodkyňou – červenou značku a mením ju za žltú. V jej doprovode klesám cez smrekovo-borovicový les okolo studničky so svätým obrázkom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Nižná - Prasatín

Pred vrcholom Prasatína, kde žltá opúšťa lesnú cestu, sa rozdeľujú i bežecké stopy. Volím širšiu zvážnicu pred hrebeňovým chodníkom a zo severu obchádzam vrchol Prasatína. Zvážnica ústí na lyžiarsku zjazdovku v jej hornej tretine práve modernizovaného strediska Uhliská na južnom okraji Nižnej. Zjazdová trať je kvalitne upravená, preto sa nebojácne púšťam dole rozšíreným svahom. Pri údolnej stanici vleku sa zastavujem v novom bufete, kde útulnú atmosféru vytvára krb. Rušný pohyb v stredisku pozorujem cez veľké okná i živé vysielanie na veľkej obrazovke. Nižná je tiež na dohľad. Púšťam sa z pravej strany záhradkárskej osady po vyjazdenej cestičke až k rieke Orava. Do intravilánu Nižnej vstupujem po závesnom lanovom moste. Plný nových zážitkov končím tradičný Lyžiarsky prejazd Skorušinou s takmer 40 ročnou históriou organizovania Odborom Klubu slovenských turistov Nižná. Počas cesty domov sa mi v hlave hmýria myšlienky nového príspevku pre našu obľúbenú webovú stránku.

Fotogaléria k článku

Najnovšie