Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Skala, Galmus

Pri mojom prvom prechode krasovej Poráčskej doliny som si uvedomil, že prechádzam pre mňa úplne novým a nepoznaným pohorím, pohorím Galmus, ktoré je pred turistami zabudnuté v priestore medzi dedinkami a mestečkami Matejovce (nad Hornádom), Olcnava, Poráč, Slovinky, Krompachy a Spišské Vlachy. Zo sedadla bicykla mi učarovali skalné bralá a zrázy Vápenníka, Slovinskej skaly a Červených skál. Rozhodol som sa, že toto pohorie musím spoznať. Dnešným cieľom mojej kratšej túry je teda vápencový masív, planina Slovinská skala, pozostávajúca z vrchov Matisovec (877m), Skala (1014m), Suchinec (943m) a Holina (880m).

Vzdialenosť
15 km
Prevýšenie
+909 m stúpanie, -735 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 15.10.2011
Pohoria
Galmus
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1021 m n. m.
  • Najnižší bod: 276 m n. m.
Voda
Slovinky
SHOCart mapy
» č.233 Slovenský kras, Sloven… (1:100.000)

Galmus predstavuje rozsiahlu vápencovo-dolomitickú platňu naklonenú severne k Hornádskej kotline. Táto platňa je na dve časti rozdelená Poráčskou dolinou so západo-východným priebehom. Severná časť je rozbrázdená systémom viacerými dolín, južnej dominujú bralá Červených skál.

Banská dedinka Slovinky už dávno vstala. Dnes zase raz meškám o dobrú hodinu a pol. Snáď sa mi niekedy podarí dodržať si naplánovaný harmonogram. Pomaly stúpam peknou lúkou po zelenej turistickej značke smerom na Hrbok (628m.), ktorý sa nachádza v južnej časti pohoria. Z lúky je veľmi pekný výhľad na východné ústie Poráčskej doliny a vrchol Bielej skaly, dominanty severnej časti pohoria. Dnešné teplé a slnečné počasie je mi asi odmenou za všetky tie dni tohtoročnej jesene, ktoré strávil v hmlách. Už som aj prestal dúfať, že Jeseň tento rok zažijem. Prichádzam na hranicu lesa kde sa mi otvára veľmi pekný výhľad na hlavný hrebeň Hnileckých vrchov a ústie približne 10km dlhej Lacemberskej doliny, ktorá je južnou hranicou pohoria Galmus a tiež na Vyšné Slovinky. Neprejdem snáď ani dva kilometre a tento malebný kút prírody mi poskytne ďalší zo svojich pekných pohľadov. Tentokrát na západné bralá masívu Slovinská skala. Tam hore sa chcem dnes dostať. Zelená značka však, neviem prečo, na vrchol nevedie.

Keď vchádzam do lesa, opúšťam pohodlnú cestu (48.872638, 20.815218) a nevýrazným chodníkom strmo stúpam priamo hore. Toto príkre stúpanie mi zaberie takmer pol hodinu. Kde tu cestu sťažuje spadnutý strom. Tento lez vyzerá nedotknute. Hore na planine sa ocitám v svete, v ktorom už veľmi jemne vládne Zima. Aj vzduch je príjemne chladný. Vychádzam z lesa na lúku, ktorá sa rozprestiera na relatívne veľkej časti masívu Slovinská skala. Na jednom kúsku lesa presvitajú slnečné lúče. Priam lákajú ísť za nimi. Tam niekde sa nachádza kríž a jeden z pokladov obľúbenej hry. Za krátku chvíľku som už na skale, z ktorej je pekný, aj keď dosť obmedzený výhľad. Okrem pokladu nachádzam aj starý drevený rebrík. Načo slúžil, neviem. Vraciam sa dole späť na lúku a rozhodnem sa tu trošku porozhliadnuť. Veľmi pekné miesto. Lúka sa mierne vlní a skrýva rôzne zákutia. Chcel by som ich spoznať všetky. Obídem ju takmer celú a po chvíľke som opäť tam, odkiaľ som vyrazil. Je časť ísť ďalej. Pozerám do mapy a pokračujem smerom, kde by sa malo nachádzať ďalšie miesto, pre ktoré sa do Galmusu oplatí prísť. Netrvá to dlho a to miesto som našiel. Batoh a fotoaparát nechám len tak ležať na zemi. Sadnem si. A pozerám. Neviem ktorým smerom skôr. Ten výhľad je nádherný. Jeho jesenná verzia o to viac. Na západe sa v diaľke belie vrchol Kráľovej Hole. Na severo-západe si pozornosť vašich oči bude kradnúť masív Západných a Vysokých Tatier. Priamo pod vami vedú jesennú vojnu farby zmiešaných lesov Suchinca a Hnileckých vrchov. V tomto súboji vyhráva zelená. Na planine však hnedočervená. Nefúka a nepočuť žiadny hluk ľudí. Nádherný okamih. Len si tak sedím a stále pozerám. V kľude sa naobedujem, dám si čaj, ktorý som výnimočne nezabudol. Pomaly sa pobalím a pohľadmi sa lúčim s týmto nádherným miestom. V zime tu musí byť hádam ešte krajšie.

Schádzam späť na tú krásnu lúku a pokračujem severo-západným smerom, takmer po hrane masívu ďalej. Raz idem lúkou, raz lesom. Raz po hrane, raz nie. Nad trasou nerozmýšľam. Idem, kadiaľ ma nohy vedú. Lesy naokolo sú zmiešané a teraz hrajú rôznymi farbami. Z lesa sa ozýva masívne denenie a praskot. Nie je však, našťastie, ľudského pôvodu. Asi jeleň. Snažím sa nájsť spôsom, ako zísť späť na zelenú turistickú značku. Za lúkou s typickou jamou plnou žrádla som natrafil na výraznejšiu lesnú cestu. Nechám sa ňou viesť, lebo vedie popod bralá masívu, zarezaná do skál, smerom dole na Suchinec. Uvažujem, že sa ňou bude dať dostať aj bicyklom do severných častí masívu Slovinskej skaly, k Holine. Na spasenej lúke pri salaši na Suchinci v diaľe vidím prvého človeka s dvoma veľkými psami. Idú smerom na Slovinky. Na diaľku si kývneme a ja pokračujem sám, po zelenej turistickej značke, späť do Sloviniek. Prehupnem sa cez malý vŕšok a pred sebou mám ako na dlani, krásny výhľad na masív Slovinskej skaly. Vidím, kde som predtým sedel. Ďalší kút Galmusu, pre ktorý sa sem oplatí prísť. Značka ma vedie z lúk do lesa, kde už značka prebieha po výraznej a nenáročnej lesnej ceste, vhodnej aj pre horské bicykle. Na rázcestí Pod Skalou stretávam tú istú pani. Snaží sa nájsť cestu na to krásne miesto, kde som dnes bol. Je veľká škoda, že tam nevedie žiadna turistická trasa. Chvíľku sa porozprávame. Na miesto, kde som opustil ráno zelenú značku to už nie je ďaleko. Ubieha mi to rýchlo tak, ako každý návrat. Som späť na lúkach nad Slovinkami. Venujem posledný pohľad masívu a klesám späť, popri kríži, ku autu. A je mi jasné, že do Galmusu sa ešte vrátim. Musím.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Fotogaléria
Panoramatická fotogaléria

Zaujímavé odkazy

http://banickycech.obecslovinky.sk
http://galmus.sk
http://www.porac.sk

Fotogaléria k článku

Najnovšie