Príbeh

Vianočný príbeh

24. 12. 2011
Keď sa nám narodila prvá dcéra, odišli sme z Chaty na Kľačianskej Magure a presťahovali sme sa späť do Skalice. Tu sme si kúpili starší sedliacky domček, čiastočne ho upravili a v podstate sme si celkom šťastne žili. V trojárovej záhradke som každoročne dopestoval hrozno na cca 150 l červeného vínka, obaja sme boli zamestnaní v slušnej firme a bolo nám fajn. Po troch rôčkoch sa nám narodila druhá dcérka a my sme s nimi chodili na víkend na rodičovskú chatu do Zlatníckej doliny. Deti mali veľmi radi mojich kamarátov, sedávali s nami pri táboráku, naučili sa spievať všetky trampské pesničky a vyslovene milovali žartovanie kamarátov Pepu, Feryho a Kamila. No a potom prišli druhé Vianoce v našom novom domčeku, a my sme sa na ne veľmi tešili.

Ten rok bol pre náš kraj mimoriadny. Už od 18. decembra bolo nasnežené a teplota sa držala stále pod nulou. Takmer každú noc pripadlo pár centimetrov snehu a vyzeralo to tak, že aj my Záhoráci si užijeme biele Vianoce. Skrátka čudo. Naše malé deti to prežívali úplne úžasne. Prestali hnevať, boli poslušné a už takmer pred mesiacom napísali Ježiškovi, čo by sa im páčilo mať pod stromčekom. No a ja som zásoboval. Debnu plzenského, pár litrov slivovice, poriadneho kapra, údené koleno do kapustnice, a samozrejme kopec pečiva napečeného manželkou, sušené hríby, propriety na zemiakový šalát, atď., atď., no veď to poznáte. Všade tak, ako je rodinným zvykom. Krásna borovička už bola v stojane a deti ju spolu s manželkou horlivo zdobili, len aby nás Ježiško neobišiel.

A potom prišlo ráno, 24. decembra a my sme poraňajkovali tak, aby sme videli zlaté prasiatko, a hoci nie sme veriaci, snažili sme sa dostať prekrásnu atmosféru Vianoc do rodiny. Manželka už mala namiešaný famózny zemiakový šalát, kapor už bol odvčera stiahnutý a naložený v mlieku, a kapustnica s hríbmi, údeným mäskom a klobásou veľmi pekne a dôverčivo brblala na sporáku. No radosť vidieť. Už od rána sme s manželkou popíjali naše červené vínko a deti boli ako med. Myslím, že sme vtedy boli naozaj šťastní. No a keď si tak pekne s manželkou posedávame a varíme rôzne dobroty, tak mi prišiel na myseľ kamarát Fery, ktorému v tom roku šťastie nie príliš prialo. Fery prežíval v tom čase koniec svojho „talianskeho“ rozvodu, ktorého dôsledok bol ten, že prišiel síce o byt a zariadenie v ňom, ale zostala mu chata v Zlatníckej doline. No a on sa tam odsťahoval a tam aj žil. V podstate vyzeral ako spokojný chlap. Veď to poznáte, my muži nie sme žiadne šabličky na otieranie a Fery už vôbec nie. Ranným autobusom odchádzal do práce a večer sa vracal do chaty, aby si najprv rozkúril a vyhrial chatu a potom tam chvíľočku aj požil. Treba povedať, že Fery sa nám nikdy nesťažoval, nenariekal, a svoj osud bral s humorom a dobrodružne. Lenže bol stále sám. No a na to som si spomenul vo vianočné ráno, plné pohody a lásky a zrazu som vedel, že v taký deň, ako sú Vianoce, by nikto nemal byť sám, opustený a zabudnutý. A tak vravím manželke: „Počúvaj, a čo by si povedala na to, keby som skočil do hôr (tak tu mi voláme Zlatnícku dolinu) a spýtal sa Feryna, či nechce ísť ku nám na Vianoce?“
Manželka sa len na mňa pozrela a pýta sa: „A čo, on je aj na Vianoce stále sám na chate?“
„No veď práve že je“, hovorím, „a stále sám“.
„Tak štartuj a privez ho, veď máme všetkého až až“.

A tak som ihneď prešiel k nášmu žiguliaku pred domom, natiahol som retiazky, pretože od včerajška pribudlo zasa desať centimetrov snehu, a už aj sa hrkocem po ceste do hôr. Retiazky mi pekne klepocú do snehu a takmer zľahka vystúpam na hornú cestu ku chatám. Sneh tlmí zvuk motora a keď zastanem nad lúkou, kde stojí Feryho chata, všade naokolo vládne ticho a mier. Pravé Vianoce. Odstavím auto a už aj schádzam ku chate, kde býva Fery. Malá, ale slušná chatka, zasypaná snehom, ktorého tu je oveľa viac ako v Skalici, dym, vinúci sa z komína a borovice nahnuté pod tiažou snehu nad krajinou, to je úžasné čaro, ktoré sa ma zmocňuje. Borím sa snehom a o chvíľu stojím pri chate. Buch, buch na chatu a potom vstupujem dnu. Ako som očakával, Fery sedí v knižkách, v ruke cigareta, plný popolník, a v pohári asi slušný grog. Len sa tak obzrie, podá mi ruku, zalomí palec a hovorí: „ Čo sa doma nudíš?“
„Ale čo by, len som ťa prišiel pozvať ku nám na Vianoce. Tak sa zbaľ a poď.“
Asi musel mať už tej samoty už plnú riť, lebo nepovedal ani slovo protestu, len zahasil cigaretku, poriadne zavrel dvierka na krbovej peci, vysypal vonku popolník plný "vajglov" a už sa aj bral so mnou ku autu. Len čosi, čo neviem popísať, sa odohralo mimo nás, a presvedčilo ma, že robím dobre.

O pätnásť minút sme boli doma. Moje zlaté malé žabky sa strašne tešili z uja Feryho, ktorý tu bude s nami na Vianoce, vešali sa na neho ako na stromček a Fery vyzeral tiež naozaj šťastný. A potom prišla vianočná večera. Všetko bolo, ako má byť. Oblátky, med, orechy, kapustnica, kapor, šalát, jabĺčka, a stále a stále nádherné prežitky, ktoré mám tak rád. Deti boli úžasné. Nakoniec sme zazvonili a bol čas prevzatia darčekov pod stromčekom. A toto tiež isto poznáte a viete, o čom hovorím.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Ten jas v detských očiach sa nedá nijako a nikdy ukázať. To sa len musí vidieť. A tak sme si prevzali darčeky a Fery sedel a sedel a nebral sa pod stromček. A tak mu hovorím: „A čo, ty si celý rok hneval? Ty nemáš nič po stromčekom?“
Začudovane sa na mňa pozrel, potom si kľakol na kolená a pod stromčekom si našiel svoje darčeky. Pol litra slivovice a kartón Marsiek boli v tom období pre neho možno tým najlepším, ale ak aj nie, nič iné som doma nemal. A tak sme spolu sedeli v obývačke, kecali a popíjali a tešili sa zo šťastia našich detí a večer letel ako voda. Keď sme tie naše malé šťastíčka dali spať, vytiahli sme gitaru a hrali, spievali a popíjali až takmer do rána.

Od štvrtej do ôsmej rána sa veľmi nevyspíte, ale ak vás nečaká tvrdá makačka, tak to stačí. Rovnako to vyzeralo aj u nás. Deti sa nemohli dospať a tak sa vynorili zo svojich postieľok a v pyžamkách začali tvrdo a hlasno okupovať priestor pod stromčekom. A tak sme sa radi a s nadšením k nim pripojili. Poriadne raňajky z druhýkrát ohrievanej kapustnice boli ako liečenie a my sme sa po jednej slivovičke a plzenskom pivku "na popravky" zasa vrátili k červenému vínku a tak. V rúre sa piekla asi tak štvorkilová husička, červená kapusta voňala ako manna nebeská a zemiakové knedle boli takmer nadýchané. Na obed sme už boli, okrem detí, všetci trošku namazaní. Najedli sme sa a potom Fery hovorí: „No, tak asi už pôjdem. Ďakujem vám a aj vaším deťom za to, že tento rok sa mi Vianoce naozaj vydarili.“ A potom vystískal deti, ktoré sa k nemu vinuli, zbalil si svojich päť slivák, nasadli sme do žiguliaka a trepal sa s bijúcimi retiazkami na hory. O pätnásť minút sme boli nad jeho chatou. Otočil som auto a on vystúpil von.

Pomaly som opäť schádzal domov, ale zdalo sa mi, že retiazky na kolesách ako keby trošku zvonili. Veď boli Vianoce.

Knižky Karpatské horské a Kapor Fatranský a iné príbehy od Bora Tomisa si môžete objednať cez elektronický formulár.

Fórum 20 príspevkov
Vianočný príbeh 27/12/11 10:28 20 príspevkov
Najnovšie články
 
Túra Kobeliarovo – Brdárka – Radzim – Vlachovo V poslednom čase sa Hiking venuje viac tulákom a možnostiam núdzového nocľahu v útulniach, senníkoch či v prístreškoch. Klasická organizovaná turistika, ktorá je stále jedným z pilierov turistiky ako takej, ako keby ani … » celý článok dnes Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Cez Medvediu skalu na rozhľadňu Kukla s deťmi Na rozhľadňu Kukla som už dlhšie plánovala ísť s deťmi. Vždy som ale pozerala okruh cez Červený kameň. Ten mi však prišiel na malé deti náročný. Až som náhodou objavila úplne ... » viac včera Danka Laciková Malé Karpaty
PR Jaskyniarska škola pre verejnosť po deviaty krát v Malých Karpatoch Už po deviaty krát sa otvoria brány jaskyniarskej školy určenej pre záujemcov o kras. Jaskyniarsku školu pre Vás pripravujú jaskyniarske skupiny Speleo Bratislava a Speleoklub Trnava. Ide o ... » viac včera sponzorovaný článok Začíname
Najnovšie články autora
 
Príbeh Pustovník Johan Schádzali sme po krásnej víkendovej trojdňovke zo Suchého na Chatu pod Suchým a tešili sme sa na stretnutie s našimi kamarátmi chatármi. A tiež sme sa tešili na horcovú a pivo a tiež na nejaké teplé jedlo a teplú posteľ a … » celý článok 12/02/21 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Trnčičkové víno Ten rok to vôbec nevyzeralo na biele Vianoce, ale asi dva dni pred sviatkami začalo mrznúť a začal padať sneh A to tak silno, že nám bolo jasné, že si asi celkom slušne užijeme naše ... » viac 31/12/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Segediňák Je to už pekných pár rokov, čo som sa rozhodol, že keď je mierny nástup zimy, možno by som mohol stihnúť ešte trošku si povandrovať. Vymyslel som si to tak, že by som odcestoval vo ... » viac 26/12/20 Boro Tomis Príbehy
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vianočný príbeh 27/12/11 10:28 20 príspevkov
Fakty
  • Ročné obdobie
  • Dátum túry
0.77 (0.36)