Z auta vystupujeme na Pezinskej Babe, parkovisko je skoro prázdne. Lyžiarske radovánky ešte počasie nepovolilo a tak bratislavské detváky doma asi trápia diaľkové ovládače, počítače a nervy rodičov. Odbočíme doprava, vnoríme sa do lesa a turistickým chodníkom smerujeme na Čmeľok. Počasie nie je nič moc, hmlisto a vlhko lezúce až do kostí. Nevadí, nemáme žiadne ciele, iba sa prejsť a vytráviť sviatočné dobroty. Po niekoľko sto metroch sa mi krv rozprúdi, je mi už príjemne teplo a aj tvár viacej nastavujem vetru a drobným kvapôčkam hmly. Kráčam v krátkom odstupe za manželom, ktorý si pospevuje dve-tri svoje obľúbené ľudovky. Aj on sa teší z čerstvého vzduchu a vykračuje si vo svojom rytme. Viditeľnosť sa skrátila asi tak na 50 metrov, hmla sa stáva magickou, až začne privolávať duchov a s nimi spojené spomienky. Vystupujú z nej stromy, každý má iný tvar, inú siluetu. Roztvorené konáre akoby chceli rozprávať, čo všetko za tie dlhé roky už videli a počuli. Niektoré kmene z diaľky pripomínajú siluety ľudských postáv. Chce to len pustiť uzdu fantázii...

A tak vidím svojho ocka v pumpkách a károvanej košeli. Vidím svojho strýka v starých menžestrákoch a zaplátanej košeli, na hlave neodmysliteľná baretka, neoholené strnisko, na pleci “žebradlo”. Vedľa poskakuje malé hnedovlasé dievčatko v teplákoch s modrým plecháčikom v ruke. Smerujú už po neviem koľký krát cez námestie hore cez Neštich, okolo hradiska do lesa. V “žebradle” je neodmysliteľná klobáska, dva krajce chleba, zápalky a prekvapenie pre malú všetečnicu. V rytme krokov sa žebradlo na pleci pohupuje a prekvapko sa jasne ozýva. Zvuk lentiliek v papierovej krabičke predsa pozná každé dieťa. Ona už vie, na čo sa môže tešiť. Vedela by to, aj keby jej malá hlávka nebola práve vo výške žebradla. V lese treba byť potichu, čo jej ide naozaj veľmi ťažko... Často opakovaná scenéria má niekoľko variant podľa toho, aký cieľ má táto malá výprava. Úžasné šťavnaté černice na kraji pustákov, suchohríby, dubáky či bedle v lese, alebo bielučké májovky v Jurskom Šúre.

Černice som vždy cestou zjedla, plecháčik som priniesla prázdny. Suchohríby a dubáky babička sušila nad sporákom a potom nám spravodlivo delila do papierových vreciek od kryštálového cukru, aby bolo do každej vianočnej kapustnice. Z májoviek a zemiakov varieval ocko najlepšiu kyslú polievku. Vyprážaná bedľa od mamky bola lepšia ako pravý wienerschnitzel.

V sedle Javorina vyťahujeme termosku so šípkovým čajom. Terén je rozmanitý najmä výškou snehovej pokrývky, niekde iba lístie a blato, niekde asi tak 10 cm mäkkého snehu. Na snehu zvieracie stopy. A hmla stále všade okolo nás. Zahriatí zvnútra kráčame ďalej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pravidelne na Silvestra sa zostava mení, vedľa seba kráčajú traja bratia. Všetečnica doma pomáha chystať sviatočnú večeru a presviedča mamu, že dnes do polnoci už určite vydrží. Trojica smeruje do lesa, rekvizity zostali, iba lentilky vystriedala fľaštička vínka od kamaráta vinára. V lese si aj dnes urobia ohník, opečú klobásku, dajú si po dve deci rizlingu. Poďakujú sa lesu za všetky pekné chvíle odchádzajúceho roka a sľúbia si, že mu zostanú verní. S odchádzajúcim dňom sa vrátia do dediny. Večerným osobákom sa môj ocko ešte stihne vrátiť domov včas k silvestrovskej večeri. Po nej si s mamkou kukne v telke estrádny program s Bohdalkou a Dvořákom. O polnoci buchne šampus, ujde sa slza aj malej všetečnici. A ďalší rok môže odštartovať.

Traja bratia určite dnes sedia niekde v rajskej záhrade. Potajomky, aby ich nevidel Svätý Peter, hrajú mariáš, popíjajú omšové vínko a sem-tam kuknú dolu na zem. Usmievajú sa. Už ich nič nebolí a tam dolu je všetko tak, ako má byť. Veď inak to byť ani nemôže, keď si svojich drahých sami strážia z tej výšky a ešte nám tam hore robia protekciu u strážnych anjelov. S tým najvyšším si to ale musí vybaviť už každý sám za seba.

Nezašli sme ďaleko, ani Skalnatú sme dnes nezdolali. Išli sme neskoro a nemáme chuť sa vracať potme. Sme vyvetraní a pripravení zajtra zasa vyraziť za bežnými povinnosťami. Tie sviatočné sme si do bodky splnili.

Šťasný a úspešný štart do Nového roku 2012 a hlavne veľa krásnych chvíľ v ktoromkoľvek krásnom kúte Slovenska alebo aj celého sveta .

Autor fotografie: Soňa Mäkká