Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet Island - Thorov les a vodopády Skóga

Na tomto treku, považovanom právom za jeden z najkrajších na Islande, sa mi podarilo vidieť mnoho z typických zaujímavostí, ktoré Island ponúka. Začínal som stanovať v údolí medzi tromi ľadovcami, v noci dokonca priamo pod polárnou žiarou, pokračoval do miest, kde v roku 2010 vybuchla Eyjafjallajokull, prechádzal sa po vrchole len rok starej sopky a celý výlet som zakončil prechádzkou popri viac ako desiatich úchvatných vodopádoch.

Vzdialenosť
25 km
Prevýšenie
+1000 m stúpanie, -1150 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Pohoria
Island: Fimmvorduhals
Trasa
  • Najvyšší bod: 1200 m n. m.
  • Najnižší bod: 200 m n. m.
Voda
v kempe pri odchode a príchode, hore jedine zo snehu
Nocľah
Husadalur (Valahnukur) a niekde pri rieke Skóga (vlastný stan)
Doprava
Reykjavík - Thorsmork (autobus), Skógafoss - Reykjavík (autostop)

Blížil sa posledný augustový víkend, predpoveď počasia vyzerala veľmi sľubne a mne ešte stále ostával na zozname „must see in Iceland“ trek z Thorsmorku do Skogaru ako údajne jeden z najkrajších na tomto ostrove. Z práce som sa uvoľnil v piatok skôr a vydal sa práve tam. Tentokrát som išiel autobusom rovno do Thorsmorku - „Thorovho lesa“, kde som mesiac dozadu končil populárny a pre mňa asi najkrajší trek Laugavegur a prespával v miestnom výbornom kempe Húsadalur. Už vtedy som tu videl a fotil parádny západ slnka z vrcholu kopca Valahnukur nad kempom a tak som si to chcel teraz zopakovať. A aby som sa nemusel škriabať hore na západ, potom dole a potom znovu hore na východ slnka, rozhodol som sa, že prespím priamo na vrchole. Naposledy som si všimol, že by sa tam dalo celkom dobre zastanovať a tak som teraz išiel už viacmenej na isto. Prialo mi aj počasie, keďže celú noc panovalo bezvetrie. Samotný západ slnka nakoniec nebol síce nič moc, hravo sa mu ale vyrovnalo to, čo prišlo v noci.

Spať som šiel s tým, že na oblohe nebol ani mráčik a že by tak mohlo byť pekne vidno hviezdy a malilinká nádej vo mne stále horela aj pre polárnu žiaru, na ktorú je síce august ešte priskoro, ale slnečná aktivita bola podľa predpovedi celkom silná. Budík som si dal na pol jednu a moja predtucha sa vyplnila. Hviezd bolo na oblohe neúrekom, dokonca bolo trochu vidieť aj obrys mliečnej dráhy. Hviezdy som predtým ešte nikdy nefotil, tak som sa asi hodinu a pol hral s foťákom a skúšal, čo všetko dokáže. Po polárnej žiare ani stopa, tak som nastavil poslednú expozíciu na 20 minút a ľahol do stanu. Medzitým som zaspal, našťastie som si ale dal na dvadsať minút budík. No a keď som vykukol zo stanu, aby som foťák schoval, pri pohľade na oblohu mi padla sánka dolu. Aurora to síce nebola najkrajšia ani najsilnejšia, akú som doteraz videl, bola to ale moja prvá a budem si ju pamätať dúfam do konca života. Neskutočná zhoda náhod (nebyť posledného pokusu s dlhou expozíciou a nenastavenia si budíka, tak by som ju bol celú prespal, navyše, ako som spomínal, polárna žiara koncom augusta je veľmi veľmi vzácna) mi tak venovala unikátny a nezabudnuteľný darček – druhý deň som mal totiž narodeniny.

Ďalší deň už sa niesol v znamení pochodu samotného. Trasa viedla z údolia Thorsmork hore cez „Božskú krajinu“ Godaland až do priesmyku Fimmvorduhals a tento úsek bol poriadne strmý. S ťažkým batohom na chrbte to bola veru riadna makačka. Stálo to ale za to, priesmyk totiž leží rovno medzi ľadovcami Eyjafjallajokull a Myrdalsjokull a práve tu sa odohrali dve z menších erupcií, ktoré pôsobili toľko problémov v roku 2010 a v negatívnom svetle preslávili Island. Pamiatka na túto nedávnu udalosť tu bola naozaj ešte aktívna, v okolí miest, kde došlo k erupcii, sa stále nachádza pomerne čerstvá láva, všade to tu zo zeme dymí a kamene pod nohami sú na dotyk horúce. Tieto erupcie vytvorili aj dva nové mini vulkány, Módi a Magni, po ktorých sa dnes už prechádzajú turisti a obdivujú toto zvláštne miesto. Síra tu smrdí snáď ešte viac než všade inde na Islande, horniny hýria všemožnými farbami a keď sa človek posadí, cíti sa ako na vyhrievanom sedadle v aute. Miestni si tu dokonca zo srandy občas ugrilujú párky a vychutnajú si tak svoju obľúbenú pochúťku – hot dogy na prírodnom grile. Paráda. Následný zostup z tohoto priesmyku k rieke Skóga už bol o niečo jednoduchší, mal som v pláne zakempovať niekde pri jej brehu a druhý deň prísť do dediny Skógar.

Rieka Skóga tu steká práve z ľadovca Eyjafjallajokull až dole k morskému pobrežiu a svoju cestu dole až k oceánu si kráti veľkým počtom vodopádov. Tie sú často krajšie a tuším, že niektoré aj vyššie, ako najznámejší a úplne posledný z nich, Skógafoss, ktorý padá dole priamo pri islandskej okružnej ceste č. 1 a je tak jednou z najznámejších a najdostupnejších atrakcií Islandu. Takýchto nádherných vodopádov som napočítal druhý deň dokopy asi pätnásť, každý trochu iný a svojím spôsobom špecifický. Stanoval som napokon hneď pri prvom, pri ktorom zapadajúce slnko vytvorilo peknú dúhu a aj okolie a oblaky boli pekne nasvietené, takže o zábavu – fotenie - na večer som mal postarané. Keďže až dovtedy bolo počasie na výbornú, nebol by to Island, aby sa to skoro nezmenilo. Ráno ma prebudil dážď a opäť som po krátkom čase balil stan za mokra. Ranný pochod pozdĺž rieky a vodopádov už pripomínal skôr prechádzku a približne po dvoch hodinách som sa dorazil až do kempu pri Skógafosse. Tu som si uvaril obed a trošku si oddýchol. Odtiaľto som sa ďalej plánoval prestopovať späť až do Reykjavíku. Bolo to jednoduchšie, než som čakal a nakoniec len na jeden prestup sa mi to úspešne podarilo. Milá pani sestrička z miestnej nemocnie, ako som sa dozvedel, ma dokonca odviezla až priamo domov, čím pridala úspešnú bodku za fantastickým výletom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pozvánka

Najlepšie fotografie Dávida Vargu, zachytávajúce polárnu žiaru, islandské vodopády, ľadovce, geotermálne oblasti a dúhové hory si môžete pozrieť na výstave Farby Islandu, ktorá sa koná od 20. do 22. januára v bratislavskej Inchebe a následne bude od 3. februára prebiehať do konca mesiaca v žilinskej krajskej knižnici. Súčasťou jej otvorenia v Žiline bude 3. 2. o 17.00 h i premietanie a prednáška o cestovaní na tomto magickom ostrove. Všetci ste srdečne vítaní. Viac informácií nájdete na www.dvarga.net.

Fotogaléria k článku

Najnovšie