Ostrá Malenica ma prvýkrát zaujala v auguste 2009, kedy sme absolvovali túru na Podskalský Roháč. Len čo sme vyliezli na skaly, na juhozápade na dedinkou Tŕstie sme nemohli prehliadnuť vytŕčajúci, špicatý kopec. Po chvíľke študovania mapy sme dospeli k záveru, že to musí byť jedine ona. Prívlastok „ostrá“ ju z tohto pohľadu dokonale vystihuje. Z mapy sme sa dozvedeli, že na jej vrchol vedie zelená značka. Padlo rozhodnutie, že raz sa tam určite musíme ísť pozrieť. Avšak akosi nikdy na ňu neostával čas a dávali sme prednosť atraktívnejším vrcholom.

V novembri 2010 pripadol štátny sviatok na stredu a rozhodli sme sa výročie nežnej revolúcie „osláviť“ a voľný deň stráviť spoznávaním týchto končín. Na Ostrú Malenicu sa dá dostať z viacerých miest.

Trasa

Mojtín – Rakytník – Dievča – Malenica, rázc. – Ostrá Malenica a späť

My sme si za východiskový bod zvolili dedinku Mojtín. V Beluši sme zišli z diaľnice a pokračovali cez Belušské Slatiny do Mojtína. Prešli sme okolo kostola, až sme sa dostali na križovatku štyroch ciest, ktorá je zároveň aj križovatkou turistických trás. Stretajú sa tu modrá, zelená a žltá značka. Ešte sme vystúpali kúsok autom po asfaltke do kopca a na jej konci sme našli vhodné miesto pre zaparkovanie. Na kopci s výhľadom na celú dedinu a náprotivné lyžiarske stredisko v tom čase akurát dokončovali areál s niekoľkými drevenicami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Podľa mapy, tu niekde by mala byť aj zelená značka. Pravdepodobne niekedy viedla cez tento pozemok ďalej, ale za ten svet sme ju nemohli nájsť. Všimli sme si iba dve poľné cesty. Vybrali sme sa teda tou, ktorá stúpala prudšie do kopca. Zdala sa nám pravdepodobnejšia. Robotníci, ktorí dokončovali terénne úpravy pri dreveniciach nás v našom rozhodnutí utvrdili. Máme vyjsť hore lúkou na kopec a tam sa máme pustiť vľavo do lesa, že značku určite nájdeme. Ale vraj aj spodná cesta vedie správnym smerom. Mali pravdu. Po asi 15 minútovom stúpaní po lúke sme zbadali, že spodná cesta vedie do lesa a objavili sme aj žltý kolík, na ktorom sa zelenala naša značka.

Počasie vôbec nebolo novembrové. Teplomer o 10.30 ukazoval 10 °C. Odkladáme bundy a stačí nám kráčať iba vo fliskách. Slniečko je už zubaté, ale aj tak nás dokonale zohreje. Poľná cesta nás zavedie do lesa, z ktorého však po chvíli vyjdeme a ocitáme sa na lúke, na konci ktorej sa nachádza poľovnícky posed. Keď už sme skoro na jej konci, nosy nám okamžite vykrúti strašný zápach. Po chvíli zisťujeme jeho pôvodcu. Je to hnoj a močovka rozliate po lúke. Niekto sa elegantne zbavil nežiaducich produktov poľnohospodárskej činnosti. Našťastie poľná cesta je priechodná bez toho, aby sme si niečo odniesli na pamiatku na topánkach a pokračujeme a vstupujeme znovu do lesa.

Tu však už končí prechádzka ružovou záhradou a začína prvé stúpanie pod vrchol Rakytníka. Dostávame sa do nadmorskej výšky cca 800 m n. m. a odtiaľto už je cesta príjemnejšia. Chodník vedie listnatým lesom a dostávame sa k prvým skalným útvarom, odkiaľ sa nám naskytnú pohľady na Kľak a Strážov. Po miernom stúpaní sa dostávame na zalesnený vrchol s romantickým názvom Dievča (832 m n. m.). Výhľady odtiaľto nie sú, takže pokračujeme ďalej. Nasleduje to, čo určite nikto z turistov nemá pri výstupe rád, hlavne vtedy, keď sa treba rovnakou trasou vrátiť späť. Z Dievčaťa padneme dole do sedla a trošku si aj zanadávame, že kto toto vymyslel. Veď máme ísť hore a nie klesať. Prebrodíme sa lístím, ktoré miestami siaha až po kolená a nasleduje hustý mladý porast, ktorý nám len potvrdí, že Ostrá Malenica naozaj nebude veľmi navštevovaný kopec. V húštine strácame značku, ale zablúdiť sa nedá. Treba jednoducho stúpať do kopca. Keď sa konečne vymotáme z mladej smrečiny, nachádzame značku a dostávame sa na fascinujúce miesto, ktoré by sme mohli kľudne nazvať pralesom. Na zemi ležia staré buky, nad nimi držia stráž ich suchí spolubojovníci a statné borovice.

Po asi 500 metroch prichádzame k rázcestiu na kóte 860 m n. m. Tu sa nachádza tabuľka, ktorá označuje toto miesto ako Malenicu. Tabuľky na strome sú mierne dezinformujúce. Zelená značka pokračuje buď doľava do osady Podmalenica alebo podľa značky na Malenicu. Z Malenice (860 m n. m.) na Malenicu (860 m n. m.), keď vrchol má 909 m n. m.? Do Podmalenice určite ísť nechceme, tak sa vydávame doprava na východ. Kráčame po hrebeni, okolo skalných útvarov, z ktorých jeden nám pripomína šachovú figúrku – koňa. Chodník na vrchol vedie popri skale a mne zvedavosť nedá a skúsim vyliezť hore na skalu. Ponúka sa mi odtiaľto výhľad na kopec Butkov, ktorý je zo strany od diaľnice známy ako kameňolom, v ktorom sa získava surovina pre výrobu cementu v Ladciach. Pri lezení si treba dávať veľký pozor, lebo skala je zvetraná a viackrát sa mi stalo, že mi kameň ostal v ruke.

Zleziem dole a pokračujeme na vrchol. Tu sa nachádza drevený kríž a vrcholová kniha. Aj sme radi, že sme toto miesto navštívili v novembri, keď je lístie zo stromov už kompletne opadané, lebo v inom ročnom období by sme si nemohli dopriať výhľady, ktoré budú kvôli lístiu obmedzené ešte viac, ako sú. Najmenej stromy prekážajú na severnej strane. Aj napriek oparu rozoznávame Veľký a Malý Manín, Považský hrad, dediny Slopnú a Dolný i Horný Lieskov a Považskú Bystricu so sídliskom Rozkvet. Po krátkom občerstvení sa vydávame na spiatočnú cestu po tej istej trase späť do Mojtína. Zostup nám trošku znepríjemnia dva túlavé psy, ktoré síce ceria na nás zuby, ale stačí zobrať palicu, dupnúť si a je po ich hrdinstve.

Jaskyne pod Ostrou Malenicou

Pri hľadaní faktov pre tento článok som na internete narazil na informácie, že v okolí sa nachádza niekoľko jaskýň. Prístupná je Mojtínska jaskyňa dlhá 46 m, ktorá bola pred 150 rokmi vysvätená farárom z Pružiny a v minulosti sa tu slúžievali omše. Dnes je v jaskyni umiestnená socha sv. Jozefa v životnej veľkosti. K jaskyni sa dá dostať po modrej značke z Mojtína smerom na Tŕstie.

Okrem tejto jaskyne sa tu dajú nájsť aj puklinové jaskyne, či skôr priepasti, vytvorené v dolomitoch – Veterná diera I a II (Veterná diera I – 851 m n. m., 26 m dlhá, korózno-rútivá; Veterná diera II – 837 m n. m., 20 m dlhá, korózno-rútivá, výskyt netopierov).

Poznámka:

Fakty boli použité z www.obecmojtin.sk a www.speleostrazov.sk.
Pár fotiek poskytla Andrea „Adina“ Grunská.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek