Svet

Island - jazero Mývatn

13. 03. 2012
Mývatn - jazero na severovýchode Islandu (štvrté najväčšie), ktoré určite neobíde žiadny turista cestujúci po ceste č. 1 okolo Islandu. Za návštevu táto oblasť stojí nielen vďaka výhodnej polohe vedľa hlavnej cesty, ale hlavne vďaka prírodným krásam, medzi ktoré okrem samotného 37 km² veľkého jazera patria aj priľahlé mokrade, sopečné krátery, či zvláštne lávové útvary.

Moje potulky po Islande ma viackrát zaviedli do týchto končín, ale prvý dlhší pobyt som si tu užila až v októbri. Vyhla som sa tak masám turistom, penzión sme mali iba pre seba a taktiež som nemala česť spoznať početných obyvateľov jazera - pakomárov, podľa ktorých je jazero pomenované a v lete vraj značne znepríjemňujú život turistom. Jazero vzniklo pred cca 2300 rokmi pri sopečnej erupcii a má niekoľko zvláštností. Nachádzajú sa tu tzv. pseudokrátery, ktoré vznikli pri úniku pary z horúcej lávy, ktorá sa vliala do jazera, veľmi zaujímavá je aj oblasť Dimmuborgir s podivným lávovými útvarmi (lávové stĺpy, oblúky, jaskyne), jazero je domovom mnohých druhov vtákov a rýb i zelenej riasy Marimo, ktorá vytvára akési gule a rastie iba na pár miestach na svete.

Krásy jazera sa dajú spoznávať pohodlne autom, takmer ku každej zaujímavosti vedie cesta, ale samozrejme, že sa všade dá dostať aj pešo a 36 kilometrov dlhú asfaltovú cestu okolo jazera si môžete vychutnať aj zo sedla bicykla, ktorý si tu môžete prenajať. Pri jazere sú dve centrá turizmu - dedina Reykjahlíð na severovýchode jazera s ubytovacími zariadeniami, obchodom, benzínkou, kúpaliskom a hlavne je tam veľmi dobre vybavené návštevné centrum, kde vám určite odporúčam sa zastaviť, zobrať si mapku s turistickými trasami (zadarmo) a zistiť, aké sú možnosti aktivít v okolí. Druhé, menšie stredisko je na južnej strane - Skútustaðir.

My sme sa vybrali na poldenný výlet z dedinky Reykjahlíð na kráter Hverfell vzdialený 5 km a odtiaľ ešte 2,5 km k lávovému poľu Dimmuborgir a späť do Reykjahlíð. Trasa začína hneď pri hlavnej ceste, je značená krátkymi drevenými kolmi zabitými do zeme a po niekoľkých metroch vedie okolo úzkeho kaňonu Stóragjá, do ktorého sa dá zostúpiť po schodoch. Po krátkej obhliadke si všímam, že pod niektorými skalami sú trhliny a na dvoch miestach objavujem jaskyne s modrozelenou vodou. Do jednej sa dá zostúpiť po hliníkovom rebríku, do ďalšej spustiť po lane. Voda v jaskyniach je pomerne teplá (nie termálna), takže dychtiac po malom dobrodružstve sa spúšťam po lane cez plochú skalu a čľupnem do vody. Voda pochádza z riečky, ktorá preteká popod skaly z jednej jaskyne do druhej, je príjemná a postupne objavujem rôzne zákutia malej jaskyne. Po krátkom osviežení pokračujeme ďalej. Trasa vedie cez porast zakrpatených briez, až kým sa nedostaneme na otvorenú pláň, odkiaľ máme dobrý výhľad na cieľ našej prvej etapy - kráter Hverfell. Po ľavej strane obdivujem v neveľkej vzdialenosti zástup oviec pohybujúcich sa pustou sopečnou krajinou a v diaľke vidíme stúpajúce oblaky pary z termálnych kúpeľov Mývatn.

Ani sa nenazdáme a stojíme pri druhom zaujímavom mieste trasy - jaskyni s horúcou vodou Grjótagjá. K jaskyni samozrejme vedie aj cesta, odbočujúca od hlavnej cesty vedúcej okolo jazera. Teplota vody tu značne prevyšuje 40 ºC, takže tentoraz kúpanie vynechávam. Voda je krásne tyrkysovo sfarbená a parí sa z nej. V jaskyni je príjemne, ale ženie ma to von, keď si spomeniem na varujúci nápis nad jaskyňou (pozor, zo stropu padli skaly a nebolo to posledný raz). Od jaskyne už smerujeme priamo ku kráteru. Výstup na kráter je z tejto strany nenáročný a cestička stúpa pozvoľna traverzom. Kráter má priemer cca kilometer a dno sa pod nami rozprestiera v hĺbke asi 140 metrov. Prechádzame sa okrajom obrovskej diery a vzdorujeme náporom vetra, ktorý má neskutočnú silu. „Vrcholové foto“, panoramatické výhľady a rýchlo dole opačnou, južnou stranou krátera. Táto cesta je kratšia, ale tým pádom aj oveľa strmšia a exponovanejšia. Na štrku sa dosť šmýka, cestička vedie cikcakovito a je netradične vyznačená šnúrami natiahnutými medzi kovové stĺpiky. Po zostupe prejdeme pár metrov po štrkovej cestičke a pokračujeme cez lávové pole.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Po asi polhodinke sa dostávame ku skalnému oknu a ocitáme sa v akoby inom svete - vstupujeme do lávového kráľovstva Dimmuborgir. Všade okolo nás sú čudesné lávové útvary, niektoré z nich pripomínajú zvieratká, či rôznych škriatkov. Atmosféru dotvárajú zakrpatené stromy a skaly obrastené machom. Pomedzi lávové útvary vedie príjemná cestička a na výber máte z viacerých okruhov podľa vašich časových či kondičných možností, aj keď i ten najdlhší okruh je v podstate iba prechádzka. Cestička je dobre značená a na každej križovatke sú drevené smerové tabule a mapy ukazujúce, ktorým smerom je ten - ktorý okruh. Môžete sa vybrať na:
- malý okruh ( cca 10 - 15 minút)
- veľký okruh (cca polhodinka)
- kostolný okruh (vedie k najväčšej zaujímavosti tzv. Kirkjan, čo je veľká lávová jaskyňa s prírodnou klenutou strechou, okruh trvá asi hodinku)
- trasa Krókastígur (asi hodina a pol).

Oblasť je okrem lávových útvarov zaujímavá aj tým, že je domovom islandských vianočných škriatkov (tzv. jólasveinar), ktorých je 13 a v decembri ich tu vraj možno vidieť.

Späť do Reykjahlíð sa vraciame po asfaltovej ceste, vedúcej okolo jazera. Je krásny slnečný deň, hladina jazera sa nádherne trbliece a spoločnosť nám robia všadeprítomné pasúce sa ovce a pri jednej farme dokonca aj kozy a kravy, čo je príjemné spestrenie.

Keďže deň ešte nekončí a slnečné počasie na Islande treba využiť, ešte sa stopom vydávam ku geotermálnej oblasti Hverir, vzdialenej od Reykjahlíð cca 6 km. Okolo parných prieduchov, fumarol, či bublajúcich bahenných jazierok vedú cestičky vyznačené zase špagátmi natiahnutými pomedzi železné tyčky a vyšľapané chodníky. Mimo vyznačených trás sa neodporúča chodiť, neviete, čo sa nachádza pod krehkou pôdou a predsa len stúpajúca para a bublajúca voda dáva napovedať, že teploty bahna, či vody nebudú nízke. Potuluje sa tu pomerne dosť turistov, nakoľko spomínané miesto je pár metrov od hlavnej cesty a dá sa sem pohodlne dostať autom a ak ste veľmi leniví, pekný pohľad máte aj priamo z parkoviska, kde je malá drevená vyhliadková terasa a informačné tabule. Mne to nedá a vydávam sa ešte na výstup na horu Námafjall vysokú 485 metrov, ktorá sa čnie nad touto geotermálnou oblasťou. Tu som už sama a tak si užívam strmý výstup na žlto-hnedo sfarbený kopec. Mám šťastie, nepršalo a vyšľapaná cestička vyznačená drevenými stĺpikmi je suchá, ináč to tu je asi veselé. Užívam si krásne výhľady na všetky strany a na vrcholovom hrebienku nachádzam aj vyhliadkový disk s popisom a prechádzam pomedzi ďalšie geotermálne útvary. Miestami sú skaly sfarbené intenzívne do žlta, čo napovedá o prítomnosti síry. Asi po 45 minútach som späť dole na parkovisku. Slnko pomaly zapadá a spokojne si v duchu premietam obrazy dnešného dňa.

Jazero mi učarovalo a keďže je tam stále čo objavovať, náš novembrový roadtrip som sa snažila samozrejme naplánovať zas týmto smerom. Ľudí tu bolo ešte menej a bonusom bola nádherná polárna žiara nad jazerom. Využívame komfort auta a ideme si obzrieť sopečnú oblasť Krafla. Lákadlom je hlavne tyrkysovo-modré kráterové jazierko Stóra-Viti. K jazierku sa dá ísť aj pešo z Reykjahlíð cez kopce Hlíðarfjall a Leirhnjúkur, ale to už je celodenná túra. Cestou späť sa zastavujeme pri blízkej geotermálnej elektrárni a neďaleko nej sa nám naskytne vtipný obraz. Islanďania majú zjavne zmysel pre recesiu, kúsok od cesty tróni sprcha s horúcou vodou a záchod.

Jazero Mývatn má čo ponúknuť, či už v lete, ale aj na jeseň a keď náhodou zablúdite na Island a do týchto končín, odporúčam vám tu určite stráviť aj viac dní. Inak sa sem budete musieť vracať tak, ako ja, lebo vám nedá, že ste nevideli viac z tejto krásnej oblasti.

V utorok 20. marca 2012 bude mať autorka premietanie o Islande v banskobystrickej lezeckej kaviarni Euphory BASE CAMP v Sásovej (Starohorská 33) o 19.00 h. Vstup je voľný.

Fórum 6 príspevkov
Island - jazero Mývatn 23/03/12 16:36 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Náučný chodník Hronská Breznica – Demian Sociálne siete majú svoje nevýhody, aj výhody. K tým výhodám patria určite zaujímavé tipy na výlety. Jedného dňa ma na nástenke oslovil album krásnych fotografií môjho známeho z náučného chodníka Demian. A keďže máme syna Damiánka, nápad bol na svete. Podobnosť jeho meno s názvom vrcholu boli pre neho skvelou motiváciou. 12/06/20 Veronika Páričková Štiavnické vrchy
Test Dámska bunda Kilpi Melona Kilpi Melona je dámska nepremokavá bunda, ktorú výrobca zaradil do kategórie na jarné a jesenné použitie. Je vyrobená z dvojvrstvého ripstopového materiálu Siberium 10.000 2L. Na vnútornej strane je preto samostatná podšívka z priedušnej sieťoviny. Bunda sa dá kúpiť v dvoch farbách – červenej a fialovej. Ja som niekoľko mesiacov testovala fialový variant. 27/08/14 Veronika Páričková Oblečenie
Svet Nórsko - Preikestolen Po niekoľkomesačnom pobyte na Slovensku moja severská duša opäť pišťala za nejakou krajinou ďalekého severu. Tento raz ma kroky zaviedli do Nórska, presnejšie na juh krajiny do farmárskej oblasti neďaleko mesta Stavanger. Asi 80 kilometrov od miesta môjho pobytu sa nachádza jeden zo skvostov Nórska - fjord Lysefjord, nad ktorým sa týči 604 metrov vysoký útes, na vrchole ktorého je prekvapenie - obrovský skalný blok nazývaný Preikestolen, alebo Kazateľnica. 11/12/12 Veronika Páričková Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Velická dolina Velická dolina je témou deviatej časti série Tatranské doliny. Nachádza sa v strednej časti Vysokých Tatier, priamo pod Gerlachovským štítom. Ohraničujú ju dve rázsochy odpájajúce sa z hlavného tatranského hrebeňa. Zo západnej strany je to rázsocha Gerlachovského štítu a z východnej strany rázsocha Bradavice s pokračovaním cez hrebeň Granátových veží. V jej zadnej časti ju uzatvára úsek hlavného hrebeňa medzi Zadným Gerlachom a Východnou Vysokou, s najnižším bodom v sedle Poľský hrebeň. Hlavnou prírodnou atrakciou doliny je Velické pleso, ktoré dopĺňajú vyššie položené Kvetnicové pliesko a Dlhé pleso. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Predky pod Sľubicou Na Branisku a v sesterskom pohorí Bachureň, ktoré lákajú fajnšmekrov na trojdňovú túlačku hrebeňom, donedávna chýbalo v jeho južnej časti, miesto na skrytie či na prespanie. No už pred pár rokmi som si všimol kostru prístreška. včera Henrich Tomáš Branisko
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. 14/05/21 Martin Birka Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Island - jazero Mývatn 23/03/12 16:36 6 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.37 (0.21)