Dizajn, konštrukcia a materiály

Zenith II je celokožená topánka vyhotovená z nubuck kože hrúbky 1,8 milimetra. Testovanou a zároveň jedinou dostupnou farebnou kombináciou je hnedá s čiernym ochranným lemom. Množstvo švov možno hodnotiť ako stredné – nie je ich prehnane veľa, na trhu sú však aj modely s menším počtom. Ide najmä o ochranný lem, ktorý je kožený a teda je k zvršku prichytený šitím, nie lepením, ako to býva v prípade, ak je gumený.

Zaujímavým konštrukčným a dizajnovým prvkom, ktorý si všimnete už pri prvom pohľade, je asymetrický skladaný jazyk. Je zložený iba na jednej strane. Šnurovanie je klasické, cez oceľové očká a siaha až k špici.

Vnútorná výstelka topánky je zhotovená z textílie s membránou GoreTex, ktorá zabezpečuje nepremokavosť. Podobne, ako nedávno predstavený model La Stria, zaujímavou vlastnosťou je anatomicky tvarované vnútorné dno topánky (tzv. lasting board). Správna podpora klenby a prispôsobenie tvaru nohy tak nezávisí iba od poddajnej vložky. To je dobrá správa najmä pre ľudí s plochou nohou. Druhou stranou mince však je, že tuhé doplnkové vložky, ako napr. Superfeet, budú ťažko použiteľné.

Medzipodrážka s tlmiacou EVA penou má strednú tuhosť, čo topánky predurčuje najmä do lesnatého až hôľneho terénu. Podošva je Vibram, model Plume hiking EVA.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Skúsenosti z používania

Mám stredne širokú nohu, ktorú topánka obopne veľmi dobre. Šnurovaním spodnej časti od špice až po stop očko pohodlne zregulujem zovretie chodidla. Topánka mi dobre drží pätu aj pri voľnom zašnurovaní, zároveň prsty majú citeľne viac miesta ako v mojich starších Meindloch. Veľkosť a šírka topánok mi sadla perfektne. Členkovú časť s obvyklými dvoma očkami možno nechať celkom uvoľnenú, alebo zovrieť podľa potreby. V ľahkom teréne tak topánky preberajú výhodu vzdušnosti poltopánok. Šnúrky sú na centimeter akurát, konečne nemusím vymýšľať gordické uzly na zbavenie sa prebytočnej dĺžky. Na druhej strane, v prípade väčšieho uvoľnenia nemusí ich dĺžka stačiť. Otvorené očká sú menšie, ako som zvyknutý, čo mi robí istý problém ráno v tme útulne. Ale na druhý pokus to už poslepiačky zvládam. Prierez šnúrok je typický, okrúhly a samovoľne sa mi nikdy nerozväzujú, odkedy som sa ich naučil správne viazať. Viď YouTube tutorial (v angličtine) - tento alebo tento.

Prvé desiatky metrov po spevnenom povrchu - výrazne klenutá podrážka akoby doliehala na cestu menšou plochou a podporovala krok vpred, čo je super. Zároveň však subjektívne cítim menšiu stabilitu chôdze. Ale toto je tiež vec zvyku. Prvá túra na lístím pokrytých andezitových sutiach Vtáčnika sa zaobišla bez jediného šmyku, či pádu. Podrážka drží spoľahlivo, nelepí sa na ňu blato, hoci na mokrej skale netreba čakať zázraky priľnavosti. Žiadne otlaky sa neobjavili, asymetricky skladaný jazyk na priehlavku ani necítim. Bez obáv ich beriem na víkendovku do Nízkych Tatier.

Tu sa mi opäť osvedčuje ľahkosť chôdze pri súčasnom komforte členkovej obuvi. Tiež cítim výhody vnútornej, ergonomickej a tvárnej podrážkovej medzivrstvy - chodidlo krokmi nedopadá na plochu podrážky, je pevne obopnuté nielen z bokov, ale i zospodu. Asi po desiatich kilometroch začínam cítiť vznikajúci pľuzgier na ľavej päte. Nie je to nič neobvyklé pri novej obuvi, takže tomu ani večer na útulni nevenujem žiadnu pozornosť - bosý otlak necítim. Ráno sa mi však znovu pripomenie a po prvom stúpaní na Bartkovú sa vyzúvam - s ponožkou naruby. Tým je vysvetlené, prečo mám ten pľuzgier len na jednej achilovke. Samozrejme, ani prezuté ponožky ma od krvavej päty nezachránili, ale inak bol pocit z topánok po 20 kilometrovom zostupe z Kráľovej hole veľmi dobrý.

Chvályhodným riešením je pomerne vysoké vystuženie špice, päty a bokov topánky odolnejšou čiernou vrstvou a pogumovaním. S tým ale súvisí pár dodatočných švov a ich muchy - potenciálne riziko pre vodeodolnosť a nečistoty ako kamienky, prach a ihličie, dostávajúce sa medzi dve vrstvy. Druhou achilovou pätou topánky môže byť vnútorná výstelka - jej všitie je podobné ako u iných topánok, s ktorými mám skúsenosti. Pôsobením potu a mechanickej záťaže ju zvyknem v rekordnom čase predrať. Tieto negatíva sa ale môžu prejaviť len po dlhšom nosení topánok. Po vyše štvrťroku pomerne intenzívneho nosenia nezaznamenávam žiadnu funkčnú vadu. Topánky trochu utrpeli len po estetickej stránke - po niektorej malokarpatskej túre na skalách zostáva spevnená čierna vrstva vpredu “okopaná”. Už bežné lezenie v skalnatom teréne sa tak prejavuje sivomodrým sfarbením v mieste oderu. Neviem si veľmi predstaviť ako by sa tomuto dalo vyhnúť, aj pri šetrnom zaobchádzaní v teréne, pre ktorý je topánka konštruovaná.

Topánky nie sú primárne určené na zimné podmienky a na túru v snehu som ich vzal len raz. Malokarpatské prechádzky boli obvyklé - bez snehu - a testovaný pár mi počas nich poskytoval ideálny tepelný komfort a stabilitu chôdze. Túra v snehu Strážovských vrchov už nedopadla tak dobre. Impregnácii z výroby už s odstupom niekoľkých mesiacov nedôverujem, a tak po očistení od nečistôt aplikujem odporúčaný impregnačný sprej. Membrána GoreTex sa drží v obstojnom suchom stave len prvé tri kilometre, teda asi hodinu chôdze v členkovom snehu. Dlhšie brodenie v čoraz hlbšom a mokrom snehu sa však prejaví - napriek pevne nasadeným návlekom jej povrch naberá vlhkosť. Po desiatich kilometroch ukončujem túru v kompletne napitom stave (reč je stále o topánkach, samozrejme). Aj keď boli podmienky na premočenie obuvi ideálne, mám pocit, že moje staré topánky zvládajú podobný nápor vlhkosti lepšie.

Záver

Výber obuvi je vždy tak trochu lotéria, ale po štvrťroku používania by som neváhal s ich kúpou. Na trojsezónne nosenie v našich Tatrách a Fatrách sú ideálne. Na intenzívnejšiu zimnú turistiku je potrebné zvoliť iný druh topánky.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek