Hoci Javorníky, pohorie, ktoré sa nachádza na pomedzí Slovenskej a Českej republiky, nepatrí medzi najvyhľadávanejšie slovenské turistické destinácie a nemôže sa popýšiť veľkými nadmorskými výškami ani strhujúcimi výhľadmi, turistom má stále čo ponúknuť. Príjemné prechádzky, ale aj niekoľkodňové pochody, pokojné kopanice, zaujímavé pohľady, krásne miesta, útulné chaty, skvelá kuchyňa, viaceré lyžiarske strediská a najnovšie aj upravené bežkárske trate. Jednoducho nádherný kúsok sveta, ktorý sa oplatí zažiť.

Trasa

U Melocíka – Čerenka – Nad Zápačou – Čemerka – sedlo pod Hričovcom – Bútorky – Kasárne – Bútorky – sedlo pod Hričovom – Čemerka – Nad Zápačou – Čerenka – U Melocíka

Dve hodiny cesty a z jar pripomínajúcej januárovej Bratislavy sme sa ako šibnutím čarovného prútika ocitli v snehovom javorníckom kráľovstve, kde z každej strany dýchala nefalšovaná zimná atmosféra. Ani zďaleka sme neboli jediní, kto si túto sobotu prišiel užiť ideálne snehové podmienky. Parkovisko pri reštaurácii U Melocíka praskalo vo švíkoch, o čo sa nepochybne pričinilo i oficiálne otvorenie Beskydsko-javorníckej bežeckej lyžiarskej magistrály. Melocík je však obľúbeným východiskovým miestom aj inokedy, za čo vďačí okrem iného aj výhodnej polohe na ceste z Bytče do Makova, kde sa možno dostať aj autobusom. Nehovoriac o tom, že zavŕšiť krásny výlet cesnačkou a hrnčekom čaju pri krbe je úplná lahoda.

V čase, kedy by som sa najradšej ešte obracala na druhý bok, vyrážame z parkoviska pri pohostinstve U Melocíka a s mnohými ďalšími podobne naladenými bežkármi pohodlne stúpame pekným lesom, ktorým sa tiahne ratrakom upravená cesta. Rozprávkovo zasnežené stromy sa kde-tu striedajú s lúčkami a spomedzi sivých mrakov začína nesmelo vykúkať slniečko. Všetko je krásne biele a my sa po zime, ktorá bola charakteristická 6 °C vo dne v noci, nevieme na toľký sneh vynadívať. Pri pravidelnom fotení nás predbiehajú viac či menej sa ponáhľajúci bežkári, ktorých je na trase požehnane i napriek tomu, že oficiálne otvorenie bolo už pred pár hodinami. Na Čerenke (947 m n. m.) bežkárov na chvíľu vystriedajú lyžiari, ktorí tu vystupujú z vleku lyžiarskeho strediska Ski Makov. S ruksakmi plnými domácich zásob sa nenechávame zlákať miestnym omaskáčovaným bufetíkom a po krátkom kochaní sa pekným výhľadom na okolité doliny a kopčeky pokračujeme chvíľu lesom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kopaničiarska melancholická romantika

Lesný úsek je zavŕšený nedlhým, no celkom slušným zjazdom, ktorý nečakane vyúsťuje na lúky, pôvodne pasienky, okolo osady Gegrušovci. Pohľad na romantické samoty obklopené lúčkami je ako z rozprávky a každý si istotne mimovoľne predstaví, ako krásne sa na takomto čarovnom mieste môže žiť. Snehom zasypané domčeky, ku ktorým ešte nikto nestihol prešliapať chodníček, však prezrádzajú, že život na kopaniciach nie je len o nádherných pohľadoch a všadeprítomnej prírode, ale aj o tvrdej a obetavej práci a skromnosti, pred ktorou mnohí ušli do dolín a miest. Kým väčšina kopaníc sa postupne mení na prázdninové domčeky, neďaleká osada Magale toľko šťastia nemala. V decembri 1944 ju vypálili nemeckí vojaci a gardisti. Pôvodným obyvateľom navyše úrady zakázali postaviť si na rovnakom mieste nové domy. Dnes možno na mieste bývalej osady a zalesňujúcich sa lúk nájsť pamätník, ktorý tieto smutné udalosti pripomína.

Snehovým kráľovstvom

Vrch Čemerka, kde sme mali tú česť stretnúť nový ratrak, však zahnal akúkoľvek melanchóliu a nádherne snehom obalené stromy nás preniesli do kráľovstva pani zimy. Kým výstup bol celkom pohodlný, zjazd z tohto 1052 m vysokého kopca je zaujímavejší. Mnohí ho absolvovali s lyžami v rukách oboma smermi a kým sme skúšali, či nám ešte fungujú hrany, od lyže vynášajúcich sme si vypočuli rôzne rady, ako kopec zísť (prevažoval názor, že pešo). Vytrénovaní Konskými hlavami v Malých Karpatoch sme zjazd úspešne absolvovali, dokonca aj vrátane člena tímu, ktorý sa po troch rokoch bežkovania priznal, že nevie brzdiť, a s prekvapením zistil, že pri pluhovaní sa brzdí vnútornou hranou.

Pokračovanie trasy cez sedlo pod Hričovcom po Butorky je už oveľa menej adrenalínové, zato je však výrazne bohatšie na výhľady. Kým na jednej strane sme sa snažili identifikovať Veľký Javorník či Kohútku, na druhej strane sme zas hľadali Lysú horu. Ani sme sa nenazdali a ratrakom upravená cesta vinúca sa zvlneným krajom nás priviedla do sedla Butorky. Zimnú romantiku tu narúšal len chlapec, ktorý sa prišiel vyšantiť na snežnom skútri a úspešne sa staral o to, aby naše mestské pľúca netrpeli nedostatkom výfukových plynov. Po krátkom pozeraní do mapy sme sa nechali zlákať lyžiarskym strediskom Kasárne a po šmýkaní sa na autami vyjazdenej ceste sme zaparkovali v bufete pri svahu.

Rýchlo späť

Pri horúcom čaji sme pozorovali zjazdárov a naberali sily na návrat, ktorý začína prechodom cez zjazdovku. Pri križovaní vleku sme od okolo sa vezúceho lyžiara dostali otázku, čo máme šupiny. Aj napriek kladnej odpovedi som však s miernym stúpaním na Butorky poriadne bojovala, keďže autá vyjazdili cestu celkom došmykľava. Hoci nám to podaktorým išlo podstatne lepšie dozadu než dopredu, pohľad na hodinky dával tušiť, že ak si nechceme posledné kilometre svietiť očami, cestu späť musíme absolvovať výrazne rýchlejšie než cestu tam. Už teda nebolo žiadne hľadanie Kohútky ani Lysej hory, aj fotoaparát sa dostával ku slovu len zriedka a dokonca i slnko pochopilo našu situáciu a rýchlo sa skrylo za sivé mraky, aby nás nelákalo zbytočne zastavovať sa, kochať sa a vyhrievať sa.

Od predsavzatia vrátiť sa za svetla (šera) nás neodradil ani strmý výstup na Čemerku, kde sme zas o čosi viac pri zdanlivo nekonečnom „stromčekovaní“ ošúpali vrchnú časť lyží. Do zjazdov v už o čosi známejšom teréne sme sa zas púšťali s väčšou odvahou a mohli si do sýtosti užiť pekne upravenú trať s minimálnym množstvom ľudí. Kým väčšina bežkárov už sedela príjemne unavená v krčmičkách pri polievke a čaji, my sme sa ešte len lúčili s romantickou osadou Gregušovci a opusteným lyžiarskym vlekom na Čerenke. Odtiaľ sme sa už len pohodlne zviezli takmer až k autu a vo chvíli, keď sa zo šera stala tma, sme už sedeli u Melocíka, kde sme dali za pekným dňom pomyselnú bodku v podobe teplého čaju a niečoho dobrého pod zub.

Záver

Výlet z Melocíka na Kasárne a späť je krásnym bežkárskym zážitkom, kedy si rovnako prídu na svoje bežci, ktorí beh na lyžiach berú skutočne vážne, ako aj turisti na lyžiach. Nádherné miesta, úžasné pohľady, príjemný rozmanitý terén a možnosť občerstvenia a úkrytu sem lákajú mnohých milovníkov krásy a pohybu a vytvárajú ideálne podmienky nielen na bežkovanie, ale aj na pešiu turistiku či cyklistiku. Na mnohé miesta sa oplatí vrátiť a toto je jedno z nich.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek